A nech je to ktokoľvek, od prezidenta počínajúc až po toho kto podpísal nejakú petíciu, ten má však poľahčujúcu okolnosť, nevie o čom to vlastne je. Ale prezident, predseda vlády, alebo predseda parlamentu, to je už iná káva. Keď pracovníci Štrasburského súdu označili zrušenie amnestii za „blbosť“, len to povedali inak, teda právnym jazykom, predtým niekoľko ľudí a bolo ich vyše desať, usilovne hľadali, kde sa niečo podobného vo svete stalo. A zistili nikde.

Možno len dodať, že nehľadali v mimozemských civilizáciách, ak  samozrejme existujú. A doslova „strašne“ sa čudovali, čo to je za krajina, kde sa také niečo udialo /išlo o zrušenie amnestií Dzurindom, len tak mirnix-dirnix, ktoré odmietol aj Ústavný súd a následne aj Štrasburg/. Pýtam sa koľko to všetko stálo financií, ktoré sa na to vynaložili. A teraz sme v tom znova. Koľko sa vynaloží zasa peňazí na to isté, ktoré skončí rovnako, ak nechceme, aby sa nám celá planéta Zem smiala.

Bola smiešna relácia TV Markíza, kde vyšetrovateľka Puškárová sa snažila vyšetrovať a dopadlo to tak, že onen Fegyeveres hovoril „Neviem, ale myslím si.“. Aké presvedčivé. Vyšetrovateľ Vačok, ktorý ho vyšetroval ako korunného svedka mu radil: aby odišiel radšej do zahraničia. Tak toto je už naozaj nonsens, ktorý sa nestane ani v živote tých najzaostalejších kmeňov vo svete, ak také ešte existujú. Nehovoriac o tom, že k tomu sa vyjadruje skutočne na „odbornej úrovni“ nejaký spevák či „humorista“.

 A prečo do tejto relácie, ktorú tak propagovali nakoniec neprišiel aj  doktor Štefan Harabín, alebo aj doktor Cuper. Ale Puškárovej sa predsa len čosi podarilo, keď sa spýtala na peniaze, ktoré dostal onen Fegyveres a za ktoré žil vo Švajčiarsku. Mierne ho to zaskočilo, ale odpovedal, že mu  ich niekto doniesol. Ten niekto, alebo kto za tými peniazmi stál je známy, však zo Švajčiarska onému „neznámemu“ aj písal, že ak nedodrží dohodu, ak sa nesplnia tie veci, ktoré sa dohodli a za ktoré dostal nielen peniaze, ale aj ďalšie sľuby, tak výpoveď zmení.

A tak do Švajčiarska letel minister zahraničia vtedajšej Mečiarovej vlády Milan Kňažko /ktorý už bol v inej lige/  spolu s doktorom Havlátom, aby ho premiestnili a dodali odvahu a silu. Údajne sa necítil v bezpečí, lebo niekde pred domom našiel obal zo slovenských cukríkov, ako to odznelo v Markíze a nejaká pani ho oslovila po slovensky. Čím tento  tiež „superarbitrovaný“  chcel povedať, že  príslušníci SIS, tam po nociach jedli slovenské cukríky a rozhadzovali papieriky.

Celá táto relácia v Markíze by si tiež zaslúžila prívlastok „superarbitrovaná pre blbosť“. Alebo , aby sme boli slovenskí „Kocúrkovo, len aby sme v hanbe nezostali“. 

Hovorila aj pani Remiášová, matka človeka ktorý zhorel v aute. Človeku je naozaj ľúto tejto pani, ktorá je klamaná, alebo chce byť klamaná, to neviem. Jej syn po náraze auta žil a pohyboval sa v aute, lebo sa chcel zachrániť, na to sú  viac ako piati svedkovia. Podotýkam, že auto bolo aj na plyn, ale páka na plyn bola v nulovej polohe. Každý vie, že v prípade nejakej udalosti je to to prvé čo treba urobiť. A to zrejme muž v aute aj urobil. Keby bol v aute nástražný systém, tak v okamihu je po vodičovi. Pýtam sa teda prečo nie je pani Remiášovej dovolené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, lebo to sa vyšetrovalo, bez ohľadu na tie či oné amnestie, sú tam výpovede svedkov, ako aj odborný posudok vyšetrovateľov. Pýtam sa teda aj tých, ktorí to všetko spájajú dohromady, prečo sa tento vyšetrovací spis neobjaví na verejnosti, prečo je matka a aj verejnosť klamaná a zavádzaná.  

Ale verejnosť je zavádzaná, aj v príbehu mladého Kováča, za ktorého sa zložila kaucia na nemeckom súde, koľko to bolo, však tiež  o tom existuje spis. A kde sa stratili tie milióny v Technopole, ktoré tam figurovali a nikto po Kováčových amnestiách už po nich ani neštekol. A ešte je tu jeden moment, ktorý tomuto všetkému  augustovému cirkusu predchádzal. Začiatkom júla prišiel na Slovensko poľský pápež Ján Pavol, ktorého vítal prezident Kováč na bratislavskom letisku týmito slovami: „Vítam vás v mene nás, takých, akí sme – smädných po pravde a dobrej zvesti, ale aj slabých a rozvadených“.  Dobre si túto vetu treba prečítať. A o mesiac nato už leteli po Slovensku „dobré zvesti“ o tom, že Mečiarova vláda padne o tri mesiace. Nijak nepodceňujem návštevu pápeža, Vatikán už dávno nie je duchovné centrum kresťanstva, ale skôr politické centrum. Bolo to po skončení návštevy vidno, ako sa začali „hýbať škatule na Slovensku“. Zrejme aj s pápežovým požehnaním, a pod slovom „požehnanie“ si možno predstaviť všeličo.

S čím „požehnaním“ sa  tu začína odvíjať ďalší scenár, je ľahké si domyslieť. V. Mečiar to povedal v relácii TA3 tak  jasne, že aj Budajovi musela „spadnúť sánka“. Samozrejme ide o hlavu R. Fica a o nič iné. Jeho obrana je taká, aká je. Na krk mu dýcha Danko, a B. Bugár. A ešte navyše Kotlebovci sa hrajú na „vadí-nevadí“. A slovenský prezident by z toho rád vytĺkol politický kapitál pre svoju budúcu stranu.  Už chýba len návšteva terajšieho pápeža, aby bol požehnaný každý, kto traumatizuje Slovensko, alebo nebodaj likviduje.