Modelky cestujú veľa. Musia sa naháňať i oháňať, robiť všetko preto, aby ich videlo vo svete čo najviac návrhárov, fotografov, novinárov, konzumentov krásy, umenia. No neraz tiež nevkusu. A čo už také neobľúbené političky alebo nepopulárne prezidentky? Dávno preč sú časy dominancie Indíry Ghándiovej, lady Margaret Thatcherovej, minulosťou je aj éra jej veličenstva britskej kráľovnej Alžbety, či vplyvu madam Angely Merkelovej... V snahe zaplniť biele miesta titulných stránok a hedlajny v televíznych správach, podpätky si idú zlámať kadejaké náhradníčky, ako: Ursula von der Leyenová, Christine Lagardeová, Nancy Pelosiová, Mette Frederiksen, srbská lesbička Ana Brnabić, islandská feministka Katrín Jakobsdóttir,  Američnka Kamala Harrisová s krajankou Melindou Gatesovou. No omylom aj taká česká eurokomisárka Věra Jourová. U nás – pod Tatrami – všetci vieme, kto čľapotá v slovenskom žabinci. Najhlasnejšie samozrejme Zuzana Čaputová, Lucia Ďuriš Nicholsonová,  Jana Cigániková, Romana Tabák, Mária Šofranko a veľmi - no márne a trápne  - sa snaží aj bábkoherečka Veronika Remišová. Akoby nepoznali poučku Oldřicha Fišera, že „Zrkadlo je najvernejší nepriateľ ženy.“ Preto asi každá z nich viac než zrkadlo, používa Facebook. Prezidentka Slovenskej republiky má pochopiteľne výhodu. Zasieťovaní marketéri jej vytrvalo stavajú, dokonca už predlžujú mólo na predvádzanie šatníka bohorovnosti, márnivosti, liberálnej arogancie a žiaľ, najnovšie i Bismarkovej fatamorgány. Jeden z Murphyho zákonov napriek tomu uprednostňuje výbavu každej kúpeľne a budoára: „Zrkadlo je dvakrát lepšie ako okno! Stačí ho vyčistiť z jednej strany, aby človek jasne videl.“

Sobotný „skok“ za rieku Moravu

Aby upútala svetovú pozornosť, prezidentka SR vykročila tentoraz po 243 km dlhom móle (presnejšie – po partizánskom chodníčku) až do Prahy. Zrejme inšpirovaná Madonou z Mariánky, odrazu sa zjavila vo volebnom štábe jedného z dvoch kandidátov na českého prezidenta. Generálovi Petrovi Pavlovi zablahoželala Zuzana Čaputová k víťazstvu ešte pred zverejnením oficiálnych výsledkov hlasovania občanov! Lebo pre ňu bolo najdôležitejšie  načasovanie. Presne v priebehu živého prenosu všetkých akreditovaných televíznych a rozhlasových štábov sústredených v multifunkčnej hale Fórum v pražskom Karlíne. A zatiaľ, čo liberálne kaviarne v Prahe aj v Bratislave výskali radosťou i dojatím, kým mainstream spolu s europrogresívcami vlhol vzrušením, exprezident Václav Klaus slovenskej nájomníčke Grasalkovičovho paláca riadne naložil. V relácii Pavlíny Wolfovej („360°“ na CNN Prima News) sa veľmi kriticky vyjadril k účasti prezidentky SR Zuzany Čaputovej vo volebnom tíme Petra Pavla. Podľa Klausa tam nemala čo robiť a nebolo absolútne vhodné gratulovať novému prezidentovi ešte pred inauguráciou. „Nikdy v histórii v žiadnych voľbách na svete sa to ešte nestalo. Je to niečo mimoriadne. Návšteva prezidenta v cudzom štáte predsa nie je len tak,“ vysvetlil Klaus poukážuc na to, že sa mala predtým dohodnúť s českým prezidentom Milošom Zemanom. Upozornil aj na nekonečný rozdiel pri gratulovaní prezidentovi pred inauguráciou a po inaugurácii.

Hlavy štátu nie sú turisti

Aj bývalý slovenský dvojnásobný prezident Ivan Gašparovič má osobnú skúsenosť s „partizánčinou“ v prezidentskom vydaní. Bolo to 21. augusta 2009, keď sa maďarský prezident László Sólyom chystal do Komárna odhaliť sochu uhorského panovníka sv. Štefana. Slovensko mu však odoprelo vstup z dôvodu, že cestu nekoordinoval s hostiteľskou krajinou a na výročie obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy by mohla predstavovať bezpečnostné riziko. Sólyom dostal stopku a 21. augusta 2009 došiel iba do stredu mosta medzi maďarským Komáromom a slovenským Komárnom. Zo zmarenej cesty maďarskej hlavy štátu bola samozrejme žaloba na Európsky súdny dvor v Luxemburgu. Budapešť Bratislavu obvinila, že nevpustením maďarského prezidenta na svoje územie porušila princíp EÚ o voľnom pohybe osôb. Načim pripomenúť,  že predtým už dal od sťažnosti Maďarov ruky preč Brusel, Európska komisia ju zmietla zo stola, pričom v zdôvodnení uviedla, že: „Voľný pohyb občanov sa týka len osôb ako ,súkromných´ občanov a nie hláv štátov, ktoré sa riadia medzinárodnými právnymi predpismi.“ Prezidenta Sólyoma v roku 2011 vystriedal Pál Schmitt, ktorý sa ale od najväčšieho medzinárodného škandálu svojho predchodcu nepriamo dištancoval. „Keď sa jeden prezident republiky vyberie do hociktorej krajiny, prijímajúca strana o tom musí vedieť,“ povedal maďarský prezident Schmitt v rozhovore pre Pravdu. „Diktuje mu to zdvorilosť i rôzne predpisy týkajúce sa okrem iného bezpečnosti. Ťažko si dokážem predstaviť, že by som mal navštíviť Maďarov na Slovensku alebo v Rumunsku bez toho, aby o tom moji kolegovia prezidenti vedeli,“ dodal. Trinásťčlenný senát vedený gréckym sudcom si 2.2. 2012 vypočul postoj Maďarska i Slovenska, 6.3. 2012 sa oboznámil aj s odborným posudkom. Slovensko pred európskym súdom presadzovalo stanovisko, že prezident jednej členskej krajiny nemôže navštíviť inú krajinu bez jej súhlasu a že takéto návštevy štátnych predstaviteľov nemožno považovať za súkromné. Spory dvoch členských krajín Európskej únie pred európskym súdom sú mimoriadne zriedkavé. V dejinách európskej integrácie bolo doteraz zaznamenaných len päť podobných prípadov, z nich iba tri sa skončili rozsudkom. Tentoraz jednoznačne. Ako uvádza správa TASR zo 16. októbra 2012: „Súdny dvor EÚ v Luxemburgu dal dnes v plnom rozsahu za pravdu slovenskej strane. Podľa rozsudku Slovensko neporušilo právo EÚ, keď vtedajšiemu prezidentovi Maďarska László Sólyomovi odoprelo 21. augusta 2009 vstup na svoje územie. Po troch rokoch právnych ťahaníc medzi Maďarskom a Slovenskou republikou sa kauza skončila v prospech SR“. V turistických aktivitách Čaputovej niet žalobcu, nebude preto ani sudca v talári. Posúdiť správanie sa prezidentky, jej narábanie s Ústavou, demokratickými princípmi či s obyčajnou ľudskou slušnosťou a citmi obyvateľstva, vieme všetci. Ľudový súd vynesie pri najbližších prezidentských voľbách rozsudok aj na Slovensku.

Symboly nadvlády a moci

Už k starovekým symbolom moci, sily a nadvlády patrili bohovia, králi či levy... Štylizovaný český lev so šedivou hrivou a masarykovským zostrihom briadky sprevádzal ako symbol spojenia histórie s dneškom celú prezidentskú kampaň komunistického vojenského rozviedčíka v červenom barete - Petra Pavla. Zuzana Čaputová nielenže prezidentskému kandidátovi postúpila do štábu tri „želiezka“ slovenského pôvodu (osvedčené v jej volebnej kampani proti zubatému Marošovi Šefčovičovi), no nezakryto až výstavne paradoxne posvätila de facto kontrarevolúciu Novembra ´89. Jej výlet (úlet?) do Prahy 28.januára 2023 popoludní je možné rozoberať z pohľadu protokolu, diplomacie, tiež očami bezpečnostných zložiek. No tiež etiky. Som zvedavý, či si tento moment všimnú a patrične rozoberú renomované lifestylové ženské časopisy (Slovenska, Vlasta, Báječná žena, Život, Nový čas pre ženy, Diva...). Najžiarivejšou ružou víťaznej oslavy v štábe generála Pavla mala byť jeho manželka, budúca prvá dáma Českej republiky pani Eva. Márnomyseľná blondína  z Pezinka jej však nedopriala ani len tých povestných 15 minút slávy po boku manžela. Zuzana Čaputová v šatách čiernej vdovy si na pódium prišla prevziať vopred nachystanú kyticu, čím strhla pozornosť ženského elementu úplne iným smerom. Takže k tomu môžu svoje povedať aj psychológovia i divadelní dramaturgovia. Opäť na nás tupohlaví globalisti zahrali divadlo. A už sa ani len nesnažia skrývať svoju liberálnu aroganciu. No opäť len potvrdili teóriu konšpirátorov, že čo sa dá pripraviť vopred a ovplyvniť, tak to aj ovplyvnia a zariadia. Tak to bude!   

Na rozdiel od nej, dosluhujúci český prezident Miloš Zeman, sa pred rozlúčkovou  návštevou Slovenskej republiky vo februári 2023 vopred ohlásil. Zuzana Čaputová sa s ním stretla a do programu oficiálnej prezidentskej návštevy na Štrbskom plese vo Vysokých Tatrách zahrnula tiež stretnutie s jej bývalými predchodcami. Aby však ukázala svoju nadradenosť, všemocnosť a nadutosť, do Tatier jednoducho nepozvala emeritného, dosiaľ jediného dvojnásobného slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča... Toto už vôbec nechcem komentovať! Namiesto toho končím článok výrokom svojho najobľúbenejšieho spisovateľa Ernesta Hemingwaya: „Zrkadlo nemôže odrážať bohov, keď sa doň pozerajú opice.“