Vo  veku 86 rokov zomrel 3. decembra 2016 verejnosti známy a uznávaný kulturológ, esejista, národovec a slovanofil;  zakladateľ Združenia slovanskej vzájomnosti, ktorého bol dlhoročným predsedom a od roku 2013 jeho čestným predsedom doc. Dr. Jozef Mravík, CSc.

Jozef Mravík bol spoluzakladateľom Medzinárodného fóra vyslanci Slovanstva, zakladateľ Medzinárodného slovanského výboru, spoluorganizátor 7. Všeslovanského zjazdu v roku 1998, ktorý sa konal v Prahe. Bol námestníkom ministra kultúry Slovenskej socialistickej republiky básnika Miroslava Válka, pôsobil vo viacerých verejno-spoločenských funkciách ako napríklad člen predsedníctva SÚV Socialistickej akadémie, člen hlavnej redakcie encyklopédie Slovenska,  člen predsedníctva hlavnej redakcie pedagogickej encyklopédie a predseda komisie pre generálny súpis výchovných a vzdelávacích zariadení v SSR, poslanec Slovenskej národnej rady, člen Spolku slovenských spisovateľov.

Doc. Mravík sa podieľal na viacerých knižných projektoch zásadného významu. Odborné štúdie a eseje publikoval v časopisoch Slovanská vzájomnosť, (ktorý založil v roku 2001), v Literárnom týždenníku a v zborníkoch Medzinárodného fóra Vyslanci Slovanstva . Bol zostavovateľom zborníkov Premeny I.-III., (1978-1987), ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili úroveň občianskych obradov na Slovensku. Bol odborným garantom 12 publikácií, ktoré vydalo Združenie slovanskej vzájomnosti v edícii Slovanské reflexie na tému slovensko-slovanské kultúrne, jazykové a literárne vzťahy, je autorom 8 odborných štúdií uverejnených v publikáciách Medzinárodného fóra Vyslanci Slovanstva  v rokoch  2003-2012.

Doc. Mravík bol autorom samostatnej publikácie Kultúrna politika socialistického štátu (1978) a v roku 2013 vyšiel knižne výber z jeho publikačnej tvorby za roky 1993-2013 pod názvom Slovo v pravom čase.

Za prínos v oblasti rozvoja kultúry mu boli udelené v rokoch 1976-1982 viaceré štátne vyznamenania. Za významný prínos k rozvoju medzinárodných vzťahov slovanských literatúr  v roku 2003 mu Spolok slovenských spisovateľov udelil medailu a v roku 2012 mu bola udelená pamätná medaila Medzinárodného slovanského výboru Mierotvorca slovanského sveta.

Počas celého svojho života bol človek národne cítiaci a veľký slovanofil. Slovanstvo vnímal ako identitu v kultúrnom presahu.  Bol presvedčený, že pokiaľ idea slovanskej vzájomnosti ostane na duchovnej – kultúrnej, literárnej, jazykovej blízkosti, tak jej perspektívy porastú, že Slovanská vzájomnosť nespočíva v politickom spojení všetkých Slovanov; vzájomnosť môže byť i tam, kde národ je rozdelený do viacerých štátov alebo republík. Vzájomnosť je možná i tam, kde v jednom národe je viacero náboženstiev, kde nájdeme rozličné písmo, zvyky a obyčaje, vzájomnosť nie je v univerzializácii alebo v násilnom miešaní všetkých slovanských jazykov do jednej hlavnej reči, pretože jazyk v rovine kultúry predstavuje základ  jej bytia, vzájomnosť  necháva na pokoji hranice , nedotýka sa práv a zákonov cudzích, žije s každým susedom v priateľstve. Spoluprácu medzi slovanskými národmi na rozličných poliach chápal nielen ako našu dominujúcu možnosť, ale považoval to za náš spoločný existenčný osud, ktorý treba prijať ako dar, ako dejinné poslanie, ktoré treba napĺňať, zveľaďovať a odovzdávať nasledujúcim generáciám. 

Duchovný rozmer slovensko-slovanských vzťahov  nevnímal ako protiváhu ku kontaktom s ostatným svetom. Práve naopak, Európu vnímal ako kontinent rovnocenných kultúr, jazykov a národných identít, spolupracujúcich národných domovov s nezastupiteľným miestom Slovanov.

Len takto  ponímaná idea slovanskej vzájomnosti má svoje logické opodstatnenie aj v 21. storočí, v nových geopolitických a geostrategických podmienkach.

Odkazu pre slovenský a slovanský svet, ktorý po sebe zanecháva Doc.Dr. Jozef Mravík, CSc. verní zostaneme.

Česť jeho nehynúcej pamiatke!

Ing. Edita Dürrerová

predsedníčka ZSV