Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Zo zahraničia pripravil Vladimír Mikunda
National Interest: Rusko a Čína sú pre iné štáty ako magnet
Obdobie jednopolárneho sveta dospelo do primitívnosti americkej zahraničnej politiky: Washington sa odučil prijímať rozhodnutia a analyzovať medzinárodné udalosti, píše americký časopis The National Interest. V podmienkach neexistencie konkurujúcej supermocnosti, spôsobilej obmedzovať cudzí vplyv, začali USA realizovať zjednodušenú, moralizátorskú a domýšľavo sebaistú zahraničnú politiku, hovorí sa v článku.
"Naša zhoršujúca sa schopnosť vážne rozmýšľať a hovoriť o medzinárodnej politike vyvoláva znepokojenie na pozadí toho, že svet sa stáva čoraz zložitejší", píše National Interest,naznačujúc nejednoduché vzťahy USA so spevňujúcim sa zväzom Ruska a Číny.
Podľa ria.ru, 22. 8. 2015
Bývalý analytik CIA McGovern: Americká rozviedka nemá dôkazy o vine domobrancov na zostrelení Boeingu
Bývalý analytik CIA Raymond McGovern vyhlásil, americké špeciálne služby nemajú žiadne dôkazy, žeby bol malajzijský Boeing zostrelený doneckými domobrancami. Podľa jeho slov ak by CIA mala v rukách aspoň niečo, tak USA by to dávno predviedli pred celým svetom, uvádza Russia Today.
Podľa bývalého analytika CIA americká rozviedka nechce stratiť tvár a nazývať "dôkazmi" to, čo sa pokúša prezentovať štátny department USA.
Americký špecialista, ktorý v CIA pracoval 27 rokov sa pýta: "My investujeme do rozviedky USA 90 mld. USD ročne a potrebujeme sa spoliehať na sociálne siete?
McGovern poznamenáva, že tzv. "vládne hodnotenie" havárie Boeingu-777 pod Doneckom, ktoré bolo uverejnené niekoľko dní po tragédii je politickým dokumentom, pod ktorý sa nepodpísal ani jeden analytik služby americkej rozviedky.
Podľa topwar.ru, 21. 8. 2015
Americký politológ: Ak armáda Kyjeva zaútočí proti Donbasu, tak bude alebo veľmi rozbitá alebo úplne zničená
Americký politológ Steven Cohen vyhlásil, že existujú niektoré poplašné znaky, že kyjevské úrady plánujú útok proti Donbasu. "Som presvedčený, že &kyjrv, spolovice vycvičený americkými a inými západnými inštruktormi, zaútočí proti Donbasu, tak armáda Kyjeva v jej súčasnej podobe... bude alebo veľmi rozbitá, alebo úplne zničená. Potom tam už nezostane žiadna armáda", uviedla jeho slová agentúra RIA Novosti.
Podľa Cohena existujú tri dôvody prečo Kyjev bude ďalej eskalovať konflikt na východe štátu. Po prvé, ukrajinské úrady chápu, že sa dostali do ťažkej politickej situácie a na novú kampaň sa teda pozerajú ako na jediný spôsob garantovať si podporu ľudu.
Po druhé, Kyjev za žiadnych okolností nechce dodržiavať body Minských dohôd a keď odmieta dohody, musí bojovať. "Čiže ide o spôsob vyhnutia sa Minským dohodám", zdôraznil politológ.
Tretí dôvod, aby zaútočil, spočíva v nátlaku na Kyjev zo strany Západu. Jedným z dôkazov toho je fakt, že z USA, Kanady, Austrálie a Veľkej Británie sa tam vysiela čoraz viac inštruktorov na cvičenie národnej gardy a regulárnej armády", dodal.
Ak domobranci rozbijú ukrajinské sily, dodáva Cohen, tak do konfliktu sa môžu zapojiť USA čím potom podľa princípu domina bude na konanie vyprovokované aj Rusko. "Reakcia USA a NATO začne vojnu s Ruskom. A "vojna", to znamená zrážku dvoch národov, vlastniacich atómové zbrane. Čiže ide o pravdepodobnosť katastrofy", dodal.
Podľa topwar.ru, 21. 8. 2015
Príčiny nadchádzajúcej porážky v letno-jesennom ťažení 2015 OS Ukrajiny
A tak, ako sa hovorí v Odese, „sme v predsieni grandiózneho výprasku“. Ozbrojené sily Ukrajiny sa vylízali z rán, zhromaždili nejaké (neveľké) zásoby munície, vyhrabali posledné zásoby obrnenej techniky a delostrelectva, počas 5. a 6. „mohylizačnej“ vlny nalovili novú potravu pre delá, prepasírovali ju cez nejaké cvičiská, ako-tak porozhadzovali po jednotkách a pod vedením amerických poradcov sú pripravení ešte raz pokúšať osud.
No, možno ani nie sú príliš pripravení, ale už niet času. Kyjev sa ženie do tejto avantúry pre celý rad príčin – tak sa teda na ne pozrime.
Je očividné, že posledné zostrenie situácie na fronte je prípravou na útok OS Ukrajiny, ktoré proti Ozbrojeným silám Novoruska sústredili od 60 do 75 tisíc vojakov, 420 – 450 tankov a 800 – 900 hlavní delostrelectva.
Treba však poznamenať, že toto bude posledný útok Ozbrojených síl Ukrajiny – POSLEDNÝ z každého pohľadu! Pretože ďalej už kyjevský režim nebude mať kde operatívne brať potrebné množstvá techniky, delostrelectva, munície.
Prečo sú OSU odsúdené na ponižujúcu porážku:
1. Dokonca aj po tom ako Nalivajčenka vykopli z postu predsedu OSU a fakticky odstránili od vedenia ATO (protiteroristickej operácie), je dobrodružstvo politického vedenia a neschopnosť (alebo neochota) ukrajinského generálneho štábu obhajovať svoj postoj, základným problémom OSU. Pridajme k tomu super právomoci amerických poradcov a osobný názor na akúkoľvek otázku „atamanov“ dobrovoľníckych nacistických práporov – a prichádzame k základnému problému OSÚ – neexistencia jasnej vertikály podriadenia sa a prijímania rozhodnutí.
Jednoducho povedané, OSÚ majú omnoho nižšiu súdržnosť a ovládateľnosť ako Ozbrojené sily Novoruska. Samozrejme, že na úrovni práporov majú Ozbrojené sily Ukrajiny nemalé množstvo bojaschopných jednotiek s bojovými skúsenosťami, no čím vyššie, o to viac bude chaosu a „geniálnych“ rozhodnutí v štýle Geleteja o Ilovajsku a Muženka o Debaľceve.
„Chlopcam“ z OSU sa treba pripraviť na čelné útoky proti silno opevneným a zamaskovaným pozíciám OS Novoruska, k „hrdinským“ rejdom kolón obrnenej techniky OSU do hĺbky územia ľudových republík – pod neustálou paľbou delostrelectva OS Novoruska, pod neustálymi údermi po zuby ozbrojených (vrátane najmodernejšími protitankovými prostriedkami) diverzno-prieskumných skupín OS Novoruska.
2. Nesúlad rozmachu plánov a prostriedkov, ktoré sú vyčlenené na ich realizáciu. Ako je známe z niekoľkých zdrojov, plán „rozhodujúceho útoku“ OSU je kópiou operácií „Blesk“ a „Búrka“, ktoré Chorvátsko uskutočnilo v roku 1995 proti republike Srbská krajina, čím ju fakticky zničilo.
Hlavný problémom realizácie tohto chytrého plánu spočíva v tom, že Chorváti a Bosniaci v momente uskutočnenia operácií mali desaťnásobnú prevahu nad krajinskými Srbmi, lenže ukrajinské sily ho dnes nemajú ani dvojnásobný. Navyše v tyle Luganskej a Doneckej ľudovej republiky sa nachádza nie priateľská Bosna a Hercegovina, ale Rusko a „severný vietor“.
Samostatným bodom je treba vidieť, že vo vojne bez letectva hrá obrovskú rolu delostrelectvo – no a delostrelectvo OS Novoruska prekonáva vo všetkých kvalitách, okrem kvantity, delostrelectvo OS Ukrajiny. Navyše, k dnešnému dňu ide zrejme o najbojaschopnejšie delostrelectvo na svete.
3. Morálny duch. Tu vôbec nie je o čom hovoriť – do útoku pôjde pozbieraný roztok zbalamutených nacistov, ktorým sa vôbec nechce umierať, novobranci, ktorých nalovili kde sa dalo... a aj nejaký počet veteránov, ktorí túto vojnu vnímajú ako osobnú vendetu. Zrejme iba oni sú spôsobilí preukázať dôstojný odpor – veď, nakoniec, taktiež ide o Rusov, hoci oklamaných, ale aj na nich bude v podvedomí vplývať popol Izvarina, Ilovajska a Uglegorska.
Ukrajinská armáda je poskladaná a nesúrodá i z pohľadu svetonázoru a morálky, je zbavená toho, čo je na vojne hlavné – pocitu spolupatričnosti, pravej družby. Dá sa veľa hovoriť o pobratimoch, no prax preukazuje opak – teroristické prápory zrádzajú armádne útvary, OS Ukrajiny s obľubou strieľajú po teroristických práporoch atď.
Proti nim stojí monolit OS Novoruska, pozostávajúci z veľmi dobre motivovaných ľudí, ktorí každodenne musia rozoberať rozvaliny svojich domov, pochovávať svoje deti, rodičov, bratov a sestry, civilistov pozabíjaných nacistickým ukrajinským delostrelectvom. Ide o ľudí, ktorí počas poldruha roka neraz ponižujúco porážali armádu 35 miliónového nacistického štátu, ktorá spočiatku niekoľkonásobne prevyšovala domobranu vo všetkých parametroch.
Nepomýlim sa ak poviem, že otvorený útok OSU bude prijatý na Donbase s úľavou, konečne vznikne príležitosť nemilosrdne a bez ohľadu na názor sveta zničiť svojich trýzniteľov a vrahov
Nevyhnutný útok OSÚ je odsúdený na nepochybnú porážku. Samozrejme, víťazstvo dosiahne Donbas len s maximálnym vypätím síl, potu, sĺz a krvi – no inej cesty nemáme. Omnoho dôležitejšie je, že potom príde Charkov, Odesa, Záporožie, Dnepropetrovsk, Mariupoľ. Všetci v to veria a čakajú.
Autor Roman Nesterenko, 17. 8. 2015
Podľa topwar.ru, 19. 8. 2015
MZV Číny: Putin bude v Pekingu na prehliadke Víťazstva najváženejší hosť!
Ruský prezident V. Putin bude 3. septembra v Pekingu na slávnostnom podujatí pri príležitosti 70. výročia Víťazstva vo svetovej vojne proti fašizmu a vojne čínskeho ľudu proti japonských uchvatiteľov najčestnejším a najváženejším hosťom, vyhlásil námestník čínskeho ministra zahraničia Čen Gonin.
Čínsky diplomat tiež poznamenal, že rok 70. výročia je významným aj vo vzťahu čínsko-ruských vzťahov.
Podľa evrazia.org, 20. august 2015
Stratfor: Rusko sa so Západom zrazí na Kaukaze
Experti americkej priezvedno-analytickej organizácie Strategic Forecasting Inc (Stratfor) tvrdia, že novým centrom zostrujúceho sa konfliktu medzi Ruskom a Západom sa môže stať Kaukaz.
Analytici „tieňovej CIA“ poukazujú na to, že po gruzínsko-osetskom konflikte v roku 2008 si Rusko upevnilo svoju vojenskú prítomnosť v Arménsku a dosiahlo tam silné ekonomické a politické pozície.
Navyše vojenská prítomnosť v Arménsku, Abcházsku a v Južnom Osetsku a spolupráca v oblasti bezpečnosti s Azerbajdžanom zabezpečuje Rusku stav dominujúcej sily v regióne, nazdáva sa Stratfor.
„Západ napriek tomu nemieni dopúšťať rozširovanie vplyvu Ruska na území bývalej sovietskej periférie. Počas povstania na Ukrajine USA a EÚ podporili zvrhnutie proruskej vlády v Kyjeve na prospech toho, ktoré bolo orientované na Západ. Západné štáty dali jasne najavo, že ich podpora sa neobmedzuje Ukrajinou. Západ začal budovať vojenské základne v strednej a východnej Európe, a taktiež rozširovať spoluprácu v oblasti bezpečnosti s niekoľkými ďalšími štátmi bývalých sovietskych periférií“, hovoria americkí experti.
Podľa ich názoru novým bodom opozície Ruska so Západom sa môže stať práve Kaukaz, čo preukazuje aj otvorenie učebného centra NATO v Gruzínsku naplánované na koniec augusta 2015.
Podľa evrazia.org, 19. august 2015
Regrutovanie motivované Hitlerovými citátmi
USA a EÚ síce slovne odsudzujú nacizmus, no zrejme nezareagujú na to, že na vojenskej správe (regrutačné stredisko) visia na stene portréty a citáty Hitlera a ukrajinských nacistov, nazdáva sa splnomocnenec ruského ministerstva zahraničia pre ľudské práva... Konstantin Dolgov.
„Na vojenskej správe na západnej Ukrajine visia na stenách portréty a citáty Hitlera a ukrajinských prisluhovačov nacistov (Bandera, Šuchevič, Konovalec – uvádza správa na inom mieste.). Z toho je pochopiteľné do akej armády sa tam povoláva“, napísal v stredu (19. 8.) Dolgov v blogu na Titter.
„Otázkou je, či tento fakt zaujme USA a EÚ, ktoré slovne odsudzujú nacizmus? Alebo či sa opäť skryjú za prázdne slová o „slobode vyjadrovania názorov“?, postavil si rečnícku otázku ruský diplomat.
(Ide o zalečeské oddelenie Borščovsko-Zalečevského združeného rajónneho „vojenkomatu“ mesta Ternopoľ na západe Ukrajiny – uvádza LifeNews.)
Podľa vz.ru, 19. 8. 2015
Vyzerá to tak, že Obama zaklamal
Prezident USA zrejme klamal o nerozmiestnení amerického systému PRO v Európe, vyhlásil minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov a spresnil, že v roku 2009 americký líder trval na tom, že po vyriešení iránskeho jadrového problému nevyhnutnosť protiraketovej obrany odpadne.
"Podobá sa to na to akoby hovoril nepravdu", zdôraznil Lavrov dodajúc, že Moskva nechce preteky v zbrojení. Podľa jeho slov Rusko má dostatok technických prostriedkov, aby "dalo nie príliš drahú odpoveď" na pokusy vytvoriť EuroPRO, uviedol kanál Channel News Asia.
Zhoršenie geopolitickej situácie vo svete je podľa Sergeja Lavrova v mnohom spôsobené aj tým, že USA v roku 2001 odstúpili od zmluvy o obmedzení systémov PRO, ktorá bola podpísaná ešte v roku 1972. Lavrov tiež tvrdí, že Washington svojím konaním "provokuje nárast výzbroje a navracia nás k logike zaručeného vzájomného zničenia".
Podľa riafan.ru, 5. august 2015
Mýtus o lacnom západnom plyne pre Ukrajinu sa úplne rozplynul
Priemerná cena plynu pre Ukrajinu zo všetkých smerov dosiahla v 2. štvrťroku 268 USD za tisíc kubíkov, uvádza tlačová služba Naftogazu Ukrajiny. Pričom priemerná cena plynu z Európy, vrátane jeho prepravy na ukrajinskú hranicu dosiahla v druhom kvartále 275 USD (1. kvartál - 301 USD)...
Ukrajinský expert Jurij Koroľčuk konštatuje, že ukrajinské hospodárstvo tým pracovalo so stratou pretože Rusko Ukrajine ponúkalo plyn po cene 247 USD. Naftogaz tak v 2. kvartále nakupoval so stratou 75 miliónov USD.
Podľa regnum.ru, 18. 8. 2015
Generál, ktorý vyzýval na „zabíjanie Rusov“, sa sťažuje na úpadok US Army
US Army je tretíkrát od polovice 20. storočia „rozbitá“, hovorí genmjr. vo výslužbe Robert Scales. Za obdobia úpadku v predchádzajúcom období považuje vojnu v Kórei a vo Vietname. Čitateľská verejnosť si ho pamätá z jeho tohtoročného marcového vyhlásenia keď volal po „zabíjaní Rusov“.
Podľa jeho spomienok americkí vojaci boli v Kórei mimoriadne zle pripravení, pričom najväčšou vtedajšou slabinou bol nedostatok poddôstojníkov. „Bez nich už nie sme armáda“, cituje vyslúžilý generál svojho otca, ktorý bojoval v Kórei.
Žalostný bol stav armády aj začiatkom 70-tych rokov. Scales vyhlásil, že pištoľ musel nosiť dokonca aj v kasárňach „aby sa obránil pred svojimi vojakmi“. Mnohí vojaci kozumovali ťažké drogy, prebiehali časté zrážky na rasovom základe. „Armáda bola rozbitá pretože odišli poddôstojníci“, píše generál.
Za hlavnú príčinou súčasného úpadku ozbrojených síl Scales považuje zníženie vojenského rozpočtu a Obamovou administráciou ohlásenie zníženie počtov vojsk. Vedenie vo Washingtone Scales nazýva „nevďačným, antihistorickým a strategicky hluchým“.
Zníženie vojenského rozpočtu vraj zníži počet poľných cvičení, spomalí obnovovanie techniky a zníži bojaschopnosť armádnych jednotiek.
Toto všetko vraj vedie ku krachu „vojenského ducha“. Mladí dôstojníci a seržanti opäť „hlasujú nohami“, píše Scales a dodáva, že v armáde sú čoraz častejšími javmi samovraždy, násilie v rodine, alkoholizmus a drogy.
Podľa ria.ru, 16. 8. 2015
Donbas zvíťazí aj podľa pravidiel Kyjeva
Novorusko dokáže rozšíriť svoje územie dokonca aj v súlade so zákonmi Ukrajiny.
DĽR a LĽR môžu ustanoviť kontrolu nad územím Doneckej a Lugnaskej oblasti, pričom bez vojenskej sily a absolútne demokratickou cestou voľbami. Ako píše ukrajinské vydanie "Apostrof" v Kyjeve sa vážne znepokojili ohľadne tohto problému a práve preto Petro Porošenko doteraz nepodpísal zákon o miestnych voľbách, ktorý bol prijatý už 17. júla.
"Predstavitelia DĽR a LĽR, bez ohľadu na vyhlásenia, chcú uskutočniť voľby zároveň s celou Ukrajinou 25. októbra, aby v prípade reintegrácii (svojich území - pozn .red.) získať zákonnú moc nad celým Donbasom a nielen nad jeho malou časťou, ktorú dnes kontrolujú", - podelil sa s vydvateľstvo nepomenovaný zdroj z okolia prezidenta. "Teraz sa týmto plánom pokúšame zabrániť", - dodal.
Kyjev je podľa Minských dohôd povinný uskutočniť miestne voľby na tzv. okupovaných územiach. O ich výsledku málo kto pochybuje - s najväčšou pravdepodobnosťou v nich zvíťazia súčasní lídri samovyhlásených republík. Lenže omnoho nebezpečnejšia situácia vznikne, ak na územiach Donetčiny a Luganščiny, ktoré kontroluje Kyjev, zvíťazia predstavitelia Novoruska. No a o tom, že sa to pri čestných vo*ľbách tak i stane, nepochybuje nikto.
Porošenko teda stojí pred dilemou. Alebo neuskutočniť nijaké voľby a takto roztratiť pozostatky lojálnosti obyvateľstva Donbasu, alebo svojimi vlastnými rukami rozšíriť územie Novoruska.
Podľa svpressa.ru, 6. 8. 2015
Poznámka redakcie:
Uvedomme si, že hovoríme o októbri, kedy by už mala byť v plnej premávke vykurovacia sezóna. Ibaže súčasná Porošenkova ukrajina má zásoby paliva maximálne do onoho októbra a tak...?
Americký expert: Starodávny MiG-21 dokáže na cucky roztrhať nový F-35
"Starodávny" stíhač MiG-21 dokáže "na franforce roytrhať" americký stíhač piatej generácie Lockheed Martin F-35 Lightning II, vyhlásil americký analytik špecializujúci sa na sféru obrany Peter Spray.
"Su-27 a dokonca MiG-29, ktoré nie sú príliš dobré, majú v pomere ku svojej hmotnosti veľkú plochu krídla, veľkú silu motorov a môžu niesť výzbroj triedy vzduch - vzduch i vzduch - zem. Práve pre toto, ako sa s nimi stretne F-35, bude bezmocný. Ak sa máš postaviť lietadlám, ktoré majú vyššiu manévrovosť, rýchlejšiu akceleráciu a majú viac výzbroje, tak máš problém", uvádza jeho slová Russia Today.
Nechcem preceňovať kvality Su-27 a MiG-29, ako sa to často robí v Amerike, osobitne vtedy keď sa ide do Kongresu na navyšovanie rozpočtu. Sú to dobré lietadlá, no nie fantastické. Lenže F-35 je natoľko zlý, že nemá nádej pri zrážke so súčasnými lietadlami. F-35 by bol v podstate na cimp - capmr roztrhaný dokonca starodávnym MiG-21", - nazdáva sa analytik.
Viac: http://www.vz.ru/news/2015/8/15/761368.html
Podľa vz.ru, 15. august 2015
Rusko začalo produkovať muníciu, ktorá strojnásobí efektivitu delostrelectva
"Munícia, vyrábaná novou technológiou, rieši jednu z najzložitejších problémov automatických kanónov malého kalibru - vylučuje mechanické opotrebenie kanálu hlavne, čím sa dva až trikrát zvyšuje ich životnosť", uvádza TASR slová generálneho riaditeľa Techmašu Sergeja Rusakova.
Poznamenal, že nová munícia má o 7 - 8 % vyššiu počiatočnú rýchlosť, stabilnejšie balistické parametre, čím sa celkovo zvyšuje ich bojová efektivita a zabezpečuje sa podstatný, až trojnásobný, rast efektivity automatických delostreleckých systémov., ktoré sú vo výzbroji pozemných vojsk i námorníctva.
Podľa vz.ru, 13. 8. 2015
Paul Craig Roberts: Európsko-ruská kríza vytvorená Washingtonom
Spojené štáty realizujú imperiálne zámery už od svojej ranej histórie, ale bol to sovietsky kolaps v roku 1991, ktorý Washingtonu zobrazil celý svet ako korisť.
Pád ZSSR viedol k nástupu neokonzervatívcov k moci a ich vplyvu v americkej vláde. Sovietsky kolaps interpretovali ako historickú príležitosť pre "americký demokratický kapitalizmus" a nový svetový poriadok.
Washington s pocitom výnimočnosti a nenahraditeľnosti tvrdí, že má právo a zodpovednosť vnútiť svoju nadvládu ostatnému svetu. Neokonzervatívci pokladajú svoju agendu za príliš dôležitú, aby sa obmedzovali na domáce a medzinárodné právo, prípadne na záujmy iných štátov. V skutočnosti presadzujú obmedzovanie rastu ďalších krajín, ktoré by mohli brániť americkej moci.
Paul Wolfowitz krátko po rozpade ZSSR napísal Wolfowitzovu doktrínu. Toto dielo je základom zahraničnej a vojenskej politiky USA.
Doktrína uvádza: "Našim prvým cieľom je zabrániť znovuzrodeniu nového rivala a to buď na území bývalého Sovietskeho zväzu alebo inde. Toto je základná úvaha dominujúca novej regionálnej obrannej stratégii a vyžaduje snahu, aby sa zabránilo dominancii nepriateľských síl v regiónoch so zdrojmi, ktoré by mohli stačiť na vytvorenie globálnej moci."
Všimnite si, že "prvým cieľom" Washingtonu nie je mier, ani prosperita, ani ľudské práva, nie je to demokracia, ani spravodlivosť. "Prvým cieľom" je svetová hegemónia. Len príliš sebavedomí jedinci takto nehanebne odhaľujú svoju agendu.
Ako bývalý člen Výboru pre Studenú vojnu a súčasné nebezpečenstvo, môžem vysvetliť, čo Wolfowitzove slová znamenajú. "Hrozba, ktorú predtým predstavoval Sovietsky zväz" bola schopnosť Sovietov blokovať jednostranné americké akcie v niektorých častiach sveta. Sovietsky zväz bol bariérou pre americkú jednostrannú činnosť nie všade, ale v niektorých miestach. Akýkoľvek nátlak na Washington je považovaný za hrozbu.
"Nepriateľská sila" je krajina s nezávislou zahraničnou politikou ako napr. krajiny spoločenstva BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika). Irán, Bolívia, Ekvádor, Venezuela, Argentína, Kuba a Severná Kórea taktiež predvádzajú nezávislú zahraničnú politiku.
A to je príliš veľa nezávislosti, aby to washingtonský žalúdok strávil. Ako ruský prezident Vladimir Putin nedávno vyhlásil, "Washington nechce partnerov. Washington chce sluhov“.
Wolfowitzova agenda požaduje, aby Washington zvrhol vlády, ktoré sa neriadia jeho vôľou, prípadne sa zaobišiel bez nich. To je ten "prvý cieľ“.
Rozklad Sovietskeho zväzu viedol k zvoleniu Borisa Jeľcina za prezidenta "roztrhaného" Ruska. Washington si zvykol na Jeľcinov súhlas s vojnami na Blízkom východe a rovnako poddanú spoluprácu očakával aj od Putina.
Avšak na 43. mníchovskej konferencii o bezpečnostnej politike Putin povedal: "Domnievam sa, že unipolárny model je v dnešnom svete nielen neprijateľný, ale aj nemožný“.
Putin pokračoval ďalej: "Sme svedkami čoraz väčšieho pohŕdania základnými princípmi medzinárodného práva a nezávislé právne normy sa približujú k právnemu systému jedného štátu. Jedného štátu, samozrejme, predovšetkým Spojených štátov, ktoré prekračujú svoje národné hranice v každom smere. Je to vidieť v ekonomických, politických, kultúrnych i edukačných opatreniach, ktoré predpisujú iným národom. No, kto je s tým spokojný? Kto je z toho šťastný?"
Keď Putin adresoval americkej moci tento zásadný apel, Washington bol posadnutý nedostatkom úspechu pri afganskej a irackej invázii. Misia nebola splnená.
Kým Washington vyhadzoval do vzduchu svadby, pohreby, domovy dôchodcov a futbalové ihriská aj s deťmi na Blízkom východe, Rusko získalo nezávislosť od Washingtonu a začalo nadobúdať kontúry impozantnej výzvy. Putin zablokoval Obamovu plánovanú inváziu do Sýrie a bombardovanie Iránu. Nezameniteľný ruský vzostup čoskoro odvrátil pozornosť Washingtonu z Blízkeho východu na ruskú slabinu.
Ukrajina, dlhodobo súčasť Ruska a následne Sovietskeho zväzu, sa osamostatnila v nadväznosti na rozpad ZSSR. V roku 2004 sa Washington pokúsil podchytiť Ukrajinu "oranžovou" revolúciou, ktorá "nedoručila" Ukrajinu do amerických rúk. V dôsledku toho, podľa slov neokonzervatívnej tajomníčky Victorie Nuland, Washington vynaložil 5 miliárd dolárov počas nasledujúcej dekády na rozvoj ukrajinských mimovládnych organizácií, ktoré by sa dali poslať do kyjevských ulíc, v závislosti od ochoty politického lídra zastupovať záujmy Washingtonu.
Washington spustil ďalší prevrat vo februári 2014 zinscenovanými demonštráciami a násilím, čo viedlo k zvrhnutiu a úteku demokraticky zvoleného Viktora Janukovyča. Inými slovami, Washington zničil demokraciu v ďalšej krajine pučom ešte predtým, než sa demokracia stihla zakoreniť.
Ukrajinská demokracia nič neznamená. Zámerom bolo zabrať Ukrajinu, čo predstavuje pre Rusko bezpečnostný problém. Našla sa tiež zámienka pre sankcie proti "ruskej agresii", aby sa zamedzilo novým ekonomickým a politickým vzťahom Ruska s Európou. Washington sa obával, že tieto väzby podkopú jeho kontrolu európskej pôdy.
x x x
Sankcie sú v rozpore s európskymi záujmami. Napriek tomu európske vlády uplatnili washingtonskú agendu. Dôvod mi vysvetlil pred niekoľkými desiatkami rokov človek, ktorý bol námestníkom ministra obrany pre medzinárodnú bezpečnosť. Mal som príležitosť spýtať sa ako Washington rieši, aby zahraničné vlády konali v záujme Washingtonu a nie v záujme svojich vlastných krajín. Povedal: "Peniaze". Reagoval som: "Máte na mysli zahraničnú pomoc?" Odpovedal: "Nie, politikom dáme vrecia plné peňazí. Zodpovedajú sa a patria nám".
Nedávno nemecký žurnalista Udo Ulfkotte napísal knihu Kúpení novinári, v ktorej hovorí, že každý významný európsky novinár pracuje ako aktívum CIA. Neprekvapuje ma to. Rovnaké je to u nás v USA.
Keďže Európa je príveskom Washingtonu, zbierkou vazalských krajín, Európa umožňuje Washingtonu výkon hegemónie dokonca do tej miery, že bude riadiť konflikt s Ruskom cez "krízu," ktorá je absolútne propagandistickým výtvorom Washingtonu.
Médiá zamaskujú realitu. Od Clintonovho režimu má na zničenie rozmanitosti a nezávislosti 6 mediálnych gigantov pod kontrolou 90 % americkej tlače, TV kanálov, rádií a zábavných médií. Dnes médiá v celom západnom svete slúžia ako ministerstvo propagandy pre Washington. Západné médiá sú washingtonským "ministerstvom pravdy." Gerald Celente, prognostik trendov, nazýva západné médiá "presstitúti," čo je kombinácia tlače a prostitútok.
V „štátoch“ sú Putin a Rusko démonizovaní nepretržite. Každé vysielanie nás upozorňuje na "ruskú hrozbu." Dokonca aj Putinova mimika je psychologicky analyzovaná. Putin je nový Hitler. Putin má ambície obnoviť sovietske impérium. Putin napadol Ukrajinu. Putin sa chystá napadnúť pobaltské štáty a Poľsko. Putin je hrozba na úrovni eboly a Islamského štátu. Expert, ako napr. Stephen Cohen, je označený za "Putinovho obhajcu" rovnako ako boli skeptici 11. septembra označovaní za "konšpirátorov“. V západnom svete je hŕstka pravdovravných démonizovaná.
Svet by mal vziať na vedomie, že dnes, práve teraz, je prítomnosť pravdy na Západe žiadaná najmenej. Nechce ju nikto počuť vo Washingtone, Londýne, Tokiu alebo v ktoromkoľvek hlavnom meste washingtonského impéria.
Väčšina americkej populácie prepadla protiruskej propagande ako prepadla aj "zbraniam hromadného ničenia Saddáma Husajna", "Asadovmu použitiu chemických zbraní proti vlastným“, "iránskym raketám“, nekonečným klamstvám o Kaddáfím, 11. septembru, príbehom o bombách v topánkach, v spodnej bielizni či v šampóne. Po ruke je vždy nová lož, ktorá udržiava faktor strachu pracujúci na washingtonské nekonečné vojny a opatrenia policajného štátu, ktoré obohacujú bohatých a ochudobňujú chudobných.
Dôverčivosť verejnosti umožnila Washingtonu zriadiť základ pre novú studenú vojnu alebo preventívny jadrový úder na Rusko. Niektorí konzervatívci dávajú prednosť tomu druhému. Veria, že jadrová vojna môže byť vyhraná a pýtajú sa, "aký je účel jadrových zbraní, ak nemôžu byť použité“?
Čína je druhou rastúcou silou, ktorú požaduje Wolfowitzova doktrína obmedziť. Washingtonské "vedenie Ázie" vytvára nové námorné a letecké základne na kontrolu Číny a udržanie americkej hegemónie v Juhočínskom mori.
Zrátané a podčiarknuté, washingtonský postoj nie je obchodovateľný. Washington nemá záujem o kompromis s Ruskom alebo s Čínou. Nemá záujem o fakty. Jedinou možnou dohodu je táto: "Môžete byť súčasťou nášho svetového poriadku ako poddaní, ale inak nie“.
Európske garnitúry a samozrejme, poslušný britský psík, sú spoluvinníci tejto implicitnej deklarácie vojny proti Rusku a Číne. Ak príde na vojnu, Európania zaplatia cenu najvyššiu za zradu svojich vodcov ako Merkelová, Cameron a Hollande, pretože Európa prestane existovať.
Vojna s Ruskom a Čínou nie je vo washingtonských silách. Keď však démonizovaný "nepriateľ" nepodľahne tlaku a diktátu, vojna môže byť nevyhnutná. Washington začal tento útok. Ako Washington ustúpi? Nečakajte, že americký režim povie, "spravili sme chybu, poďme to vyriešiť". Každý z kandidátov na amerického prezidenta sa zaväzuje k americkej hegemónii a vojne.
Washington verí, že Rusko môže byť od Západu izolované. Podľa neho izolácia bude motivovať sekularizované a prozápadné prvky v Rusku, ktoré túžia byť súčasťou Západu viac ako aktívnou opozíciou proti Putinovi.
Po dvoch desaťročiach infiltrácie Ruska americkými mimovládkami, ruská vláda konečne prijala opatrenia na reguláciu stoviek mimovládnych skupín sponzorovaných zo Západu, ktoré záškodnícky pôsobia na ruskú vládu. Washington stále dúfa, že narušené ruské hospodárstvo a sankcie by mohli vyhnať protestujúcich do ulíc. Zmena režimu, ako na Ukrajine, je jedným z nástrojov. V Číne „Štáty“ organizovali hongkongské "študentské" protesty, v ktorých šírenie po celej Číne sa stále verí. Washington rovnako podporoval nezávislosť moslimskej populácie v čínskej provincii, ktorá susedí s Kazachstanom.
Problém spočíva v ideológii. Väčšine západnej populácie chýba záujem hľadať nezávislé vysvetlenia a populácia nevytvára na vlády žiadny tlak. Na pochopenie Washingtonu choďte na internet a preštudujte si neokonzervatívne dokumenty a stanoviská. Uvidíte agendu neohraničenú zákonom, morálkou, súcitom či zdravým rozumom. Uvidíte agendu zla.
Kto je Obamova námestníčka ministra zahraničia pre ukrajinský región? Je to neokonzervatívna Victoria Nuland, ktorá organizovala ukrajinský prevrat, nasadila novú bábkovú vládu a je vydatá za horlivého neokonzervatívca Roberta Kagana.
Kto je Obamov poradca pre národnú bezpečnosť? Susan Rice, neokonzervatívec.
Kto je Obamov ambasádor v OSN? Samantha Power, neokonzervatívec.
x x x
Teraz sa obráťme na materiálne záujmy. Neokonzervatívna agenda svetovej hegemónie slúži silnému vojensko-bezpečnostnému kompexu, ktorého triliónový rozpočet závisí od vojny, či studenej alebo inej.
Agenda americkej nadvlády slúži záujmom Wall Street a megabánk. Ako sa zväčšuje washingtonský vplyv a moc, tak rastie i finančný imperializmus. Dosah získavajú americké ropné spoločnosti a americký korporátny agrobiznis typu Monsanto.
Washingtonská hegemónia znamená, že korporácie dostanú zvyšok sveta ako korisť. Nebezpečenstvo neokonzervatívnej ideológie spočíva v dokonalej harmónii s mocnými ekonomickými záujmami. V USA sa ľavica stala impotentnou. Z emocionálnych príčin "zožrala" príbeh 11. septembra. Protináboženské ľavicové presvedčenie verí, že kresťanské Rusko predstavuje hrozbu. Ľavica je presvedčená, že Američania sú rasisti a dôveruje vládnemu príbehu o zavraždení Martina Luthera Kinga.
Ľavičiari akceptujú bájky 9/11, keďže pre americkú ľavicu je emocionálne dôležitý koncept spätného útoku utláčaných. Pre americkú ľavicu je emocionálne uspokojivé, že Blízky východ, dlhodobo utláčaný Francúzmi, Britmi a Američanmi, udrel späť a ponížil unipolárnu silu v septembrovom útoku.
Emocionálna potreba je pre ľavicu natoľko silná, že uverila príbehu o niekoľkých Araboch, ktorí nevedeli lietať a oblafli CIA, FBI aj NSA. Tieto tri inštitúcie sledujú celý svet spolu so všetkými 16 americkými spravodajskými agentúrami, tajnými službami vazalských štátov a izraelským Mossadom, infiltrovali každú teroristickú sieť, vrátane tých, ktoré vytvoril Washington sám.
Títo Saudi boli schopní prekabátiť NORAD (Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany), bezpečnosť na letiskách, čo činí 4 zlyhania za hodinu, v jeden deň. Ako prví v histórii boli schopní ujsť s uneseným lietadlom americkému letectvu. Letová prevádzka nejako stratila tieto unesené lietadlá z radaru. Dve lietadlá havarovali - jedno v Pennsylvánii, druhé v Pentagone, bez stopy po troskách. Našiel sa aj nepoškodený cestovný pas vodcu útokov Mohammeda Attu v ruinách veží World Trade Center. Príbeh o pase bol taký absurdný, že musel byť zmenený. Západná tlač a televízie vtedy pri tomto "náleze" ani nezdvihli obočie.
Môžem vám povedať, že ak by americká národná bezpečnosť tak totálne zlyhala ako tomu nasvedčuje oficiálne vysvetlenie udalostí, Biely dom, Kongres a médiá by "revali" po vyšetrovaní. Za takéto masové stroskotanie by v agentúrach "padali hlavy". Trapas superveľmoci, byť tak ľahko napadnutá a ponížená hŕstkou nezávisle konajúcich Arabov by vyvolal rozruch ohľadne vyvodenia zodpovednosti.
Namiesto toho Biely dom bránil akémukoľvek vyšetrovaniu celý jeden rok. Pod tlakom rodín obetí zo Svetového obchodného centra Biely dom vytvoril politickú komisiu. Komisia zasadla, vypočula si verziu vlády a zapísala ju. Tak vyšetrovanie nevyzerá.
V Spojených štátoch sa ľavica zameriava na osočovanie Ronalda Reagana, ktorý s týmto nemá nič spoločné. Nenávidia ho, pretože Reagan používal protikomunistickú rétoriku s cieľom udržať si svoj volebný základ, zatiaľ čo sa snažil ukončiť studenú vojnu tvárou v tvár mocnému vojensko-bezpečnostnému komplexu.
Je v Európe ľavica efektívnejšia? Nemyslím si. Pozrite sa napríklad na Grécko. Grécky ľud sa dostal do pasce Európskej únie, MMF, nemeckých a holandských bánk, amerických hedžových fondov. Objavil sa kandidát, ktorý sľúbil zamedzenie gréckeho rabovania. Volič odovzdal kandidátovi iba 36 % na zostavenie vlády, je však bez dostatočnej sily v boji proti veriteľom. Grécke obyvateľstvo ochromilo svoju vládu nízkou volebnou podporou a zároveň ju oslabuje požiadavkami o zotrvaní v rámci EÚ. Ak nie je odchod z EÚ reálnou hrozbou, grécka vláda nemá žiadnu vyjednávaciu silu.
Je zrejmé, že u Grékov došlo k takému dôkladnému "brainwashingu" o nutnosti byť súčasťou EÚ, že ľudia sú viac ochotní byť ekonomicky vyvlastnení než opustiť úniu. Tak Gréci stratili svoju suverenitu a nezávislosť. Štát bez vlastných financií nie je a nemôže byť nezávislým.
Po tom, čo sa európski intelektuáli upísali EÚ, odsúdili svoje národy k poddanosti voči európskym byrokratom a Washingtonu. V dôsledku toho európske národy nie sú nezávislé a nemôžu robiť nezávislú zahraničnú politiku.
Táto impotencia znamená, že ich môže Washington vlákať do vojny. Ak chcete plne pochopiť nemohúcnosť Európy, sledujte Francúzsko. Jediný líder v Európe, hodný tohto mena, je Marine Le Pen. Keď to poviem, som okamžite označený európskou ľavicou za fašistu, rasistu atď. To ilustruje len reflexívnosť politiky európskej ľavice.
Nie som to ja, kto zdieľa názor Le Penovej na imigráciu. Je to francúzsky ľud. Le Penovej strana vyhrala nedávne eurovoľby. Kvôli čomu Le Penová kandidovala, bola francúzska nezávislosť od EÚ. Väčšina Francúzov chce Francúzmi zostať a naďalej mať svoje vlastné zákony a zvyky. Iba Le Penová spomedzi európskych politikov uviedla: „Američania nás ťahajú do vojny!"
Napriek francúzskej túžbe po nezávislosti, Francúzi zvolia Le Penovej stranu do europarlamentu, ale nebude mať dosť hlasov na zostavenie vlády vo Francúzsku. Francúzi popierajú sami svoju suverenitu vďaka predošlému vymývaniu mozgov a hanbia sa byť rasistami, fašistami, bez ohľadu na nadávky priradené Le Penovej politickej strane, ktorá stojí o francúzsku samostatnosť.
Európska ľavica, kedysi progresívna a dokonca revolučná sila, sa stala silou reakčnou. Rovnaké je to v USA. Ako prispievateľ pre CounterPunch som to už raz povedal.
Neschopnosť intelektuálov vidieť a akceptovať realitu znamená, že neokonzervatívci nemajú nikde hranice, okrem Ruska a Číny. Západ je nemohúcny, aby sa zabránilo armagedonu. Je to na Rusku, Číne a Washingtone a armagedonu sa dá zabrániť len tým, že Rusko s Čínou prijme vazalský stav. Neverím, že sa to stane. Prečo by sa akýkoľvek hrdý a sebavedomý človek podvolil skorumpovanému Západu?
Nádejou je, že Washington bude európskych poddaných tlačiť tak tvrdo do konfliktu s Ruskom, že sa začnú búriť. Nádej, že európske krajiny budú musieť "prepnúť" na nezávislú zahraničnú politiku sa tiež zdá byť základom stratégie ruskej vlády.
Aj intelektuáli môžu pomôcť pri uskutočňovaní tejto nádeje. Ak európski politici narušia washingtonskú hegemóniu a začnú reprezentovať európske záujmy, Washington so svojimi vojnovými zločinmi zloží masku. Washingtonská agresia sa obmedzí len nezávislou zahraničnou politikou Európy. Úpadok neokonzervatívneho unipolárneho modelu by bol zrejmý aj vo Washingtone a svet by sa stal lepším a bezpečnejším miestom.
Autor je bývalý námestník ministra financií USA pre ekonomické opatrenia, spolupracujúci redaktor Wall Street Journal a Business Week, senior asistent pre Centrum strategických a medzinárodných štúdií, ktoré je súčasťou Georgetown University. Prezident Ronald Reagan a minister financií Donald Reagan mu pridelili hlavnú úlohu pri tvorbe Economic Recovery Tax Act z roku 1981, za čo mu bola udelená medaila za "mimoriadne zásluhy pri príprave hospodárskych opatrení Spojených štátov".
Zdroj: paulcraigroberts.org
Generál Odierno: Rusko je pripravené na vojnu
Náčelník štábu pozemných vojsk USA generál Reymond T. Odierno počas brífingu v Pentagone vyhlásil, že Ruská federácia "je jednou z najnebezpečnejších krajín" pre Spojené štáty. "Myslím, že Rusko je najnebezpečnejšie podľa radu príčin. Predovšetkým preto, že je lepšie pripravené ako iní naši protivníci", cituje amerického vojvodcu internetový portál Vzgljad.
Odierno, ktorý v minulosti velil medzinárodným koaličným silám v Iraku, priznal, že Rusko "má široké možnosti na uskutočnenie naozaj zložitých operácií na Ukrajine".
Podľa evrazia.org, 12. 8. 2015
Kto odtajní TTIP dostane obrovské peniaze
Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange oznámil začiatok zhromažďovania prostriedkov, ktoré sa kompletne stanú odmenou tomu človeku alebo skupine ľudí, ktorým sa podarí zverejniť utajené state budúcej zmluvy medzi USA a EÚ (TTIP).
Oznam o začiatku zhromažďovania prostriedkov bol uverejnený v utorok na stránke WikiLeaks. Ide o odhalenie utajených detailov zmluvy o Transatlantickom obchodno-investičnom partnerstve (TTIP), ktoré sa USA chystajú uzavrieť s EÚ.
"Utajenie TTIP zatieňuje budúcnosť európskej demokracie. Pod týmto prikrytím sa búrlivo rozvíjajú osobné záujmy, ktoré sme v plnej miere pozorovali pri nedávnom finančnom obliehaní, nasmeovanom proti ľudu Grécka. TTIP bude mať negatívny vplyv na každého európana a zatiahnne Európu do dlhodobého konfliktu s Áziou. Nastal príhodný čas odtajniť ju", cituje TASS vyhlásenie samotného Assangea.
Podľa vz.ru, 12. 8. 2015
USA prijali zákon o Donbase a sami si to nevšimli
Washington sa prvý krát oficiálne postavil za nezávislosť Donbasu pred vyše polstoročím. Od tých čias každoročne automaticky potvrdzuje túto svoju výzvu. Vrátane tohto roka.
V tomto roku sa USA tiež obarili. A opäť si to ani len neuvedomili. Priznali Doneckú a Luganskú ľudovú republiku politickým oddelením od Ukrajiny. Vrátane celej „Kozákie“. Mimochodom, aj spolu so Záporožskou oblasťou Ukrajiny.
Všetko sa to začalo v roku 1959 keď senát a kongres prijali rezolúciu o Týždni zotročených národov (verejný zákon 86-90). Najzaujímavejšie je však iné. To, že tento dokument je každoročne automaticky právne potvrdzovaný v ostatných 56 rokoch, vrátane roku 2015.
Dňa 17. júla, na výročie prijatia tohto aktu Barack Obama sa opäť prihlásil k vernosti tejto washingtonskej rezolúcii.
Slovu amerického prezidenta treba veriť. Lebo ako povedal, tak aj urobil. Aspoň tak sa to hlási oficiálne. Teraz mu mnohí poradenkovia radia, ako z toho von. A čo takto po americky zásadovo? Keď už USA považujú „Kozákiu“ za nezávislý štát, tak by sa mali usilovať presadiť do programu BR OSN odsudzujúcu rezolúciu, že Ukrajina vpadla na územie nezávislého štátu.
Odteraz by teda výhrady ohľadne územnej celistvosti Ukrajiny nemali byť adresované na Moskvu, ale do Washingtonu. No a Petro Porošenko by tiež mohol vytriezvieť, že Biely dom je za jednotnú a nedeliteľnú Ukrajinu.
Podľa vz.ru, 10. 8. 2015
Ohodnotí Hirošimu... medzinárodný tribunál?
Predstaviteľ Ruského zväzu veteránov Afganistanu, konkrétne poslanec Dumy Franc Klincevič, oslovil Sergeja Lavrova aby cez adekvátne inštitúcie inicioval vytvorenie medzinárodného tribunálu nad USA za ich atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki. Tento tribunál by mal vypracovať objektívne právne zhodnotenie atómového bombardovania japonských miest.
V Hirošime bolo zabitých 140 tisíc a v Nagasaki 74 tisíc. Z toho bola prevažná väčšina civilistov.
To, že atómové bombardovanie nebolo vynútené žiadnou nevyhnutnosťou je už všeobecne známe, uvádza Klincevič. „Bol to zastrašovací akt, pričom nie Japonska, ale spojenca USA v antihitlerovskej koalície – Sovietskeho zväzu – no a o tom ešte málo kto hovorí. Washington sa royhodol prakticky sa presvedčiť o účinku obrovskej smrtiacej sily novej zbrane a otestovať ju na ľuďoch.
V takomto prípade nemôže byť ani reči o nejakom nedocenení, o chybách alebo chybách v prepočtoch. USA sa k tomuto strašnému kroku rozhodli s plným vedomím, veľmi dobre si uvedomujúc čo robia“, oficiálne uvádza Klincevič.
„Nie je prekvapivé, že za ostatných 70 rokov sa nikto z amerických predstaviteľov nekajal, ani neprosil odpustenie“, dodal ruský poslanec. „Vyzerá to tak, že ani teraz sa na to nikto pred japonským národom nechystá, USA pokračujú v postoji, že vždy boli vo všetkom v práve“.
Ruský poslanec pri tom pripomenul, že Rímsky štatút, na základe ktorého bol vytvorený Medzinárodný trestný tribunál, k takýmto zločinom radí činy spáchané v rámci široko rozsiahleho alebo systematicky vedomého útoku proti akýmkoľvek civilistom. No a „bombardovanie japonských miest jednoznačne spadá do rámca Rímskeho štatútu. Zločiny takéhoto druhu nemajú premlčiavaciu lehotu a preto aj dnes, po 70-tich rokoch, nie je neskoro oficiálne stanoviť toto konanie ako zločin proti ľudskosti. Povinne sa to musí urobiť, aby nikomu ani len nenapadlo niečo podobné zopakovať“, zdôraznil predstaviteľ Ruského zväzu veteránov Afganistanu.
Podľa ria.ru, 11. 8. 2015
Rusov a Grékov nazývajú najmenej efektívnymi pracovníkmi Európy
Experti Európskej organizácie hospodárskej spolupráce a rozvoja (OECD) porovnali produktivitu práce robotníkov v rôznych krajinách Európy a vyšlo im, že najmenej efektívne sa pracuje v Rusku a Grécku.
Výskumníci operujú údajmi o dĺžke pracovnej doby a HDP štátu. Posledné miesto v rebríčku obsadilo Rusko (25,9 bodu) a o trochu vyššie Grécko (36,2 bodu). Bodový priemer európskych krajín je pri tom 50 bodov, udáva Bloomberg s odvolávkou na štatistiku OECD.
Priemerný Rus trávi v práci 1982 hodín ročne, Grék 2034 ročne, pričom európsky priemer je 1691 hodín ročne a Američan 1800 hodín ročne.
V júni postavil ruský prezident úlohu dosiahnuť rast produktivity práce 5 % ročne.
Podľa vz.ru, 10. 8. 2015