Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ZO ZAHRANIČIA pripravil Vladimír Mikunda

Jaroš predpovedá Ukrajine rozpad na niekoľko štátov do konca roka

Poslanec Verchovnoj rady Ukrajiny, bývalý líder „Pravého sektoru“ Dmitro Jaroš vyhlásil, že Ukrajina sa môže rozpadnúť do konca roka a že na jej území vznikne „niekoľko kvazi štátov“.

„Teraz ide o záchranu štátu. Mám možnosť pracovať s určitými analýzami, ktoré poskytli v Rade bezpečnosti Ukrajiny... Viem, že existuje veľmi pesimistický scenár, ktorý poskytuje nášmu štátu šancu do konca roka. Potom môžeme mať na území Ukrajiny niekoľko kvazi štátov. My už dva roky bojujeme na východe a tu, v Kyjeve, sa tvorí kto vie čo... Samozrejme, že i tu treba robiť poriadok. Stále mám menej a menej nádeje, že sa to bude dať urobiť nejakým ústavným spôsobom“, vyhlásil Jaroš ukrajinskému vydavateľstvu Mir.

Podľa ria.ru, 18. 4. 2016

 

Miliardy, odchádzajúce z Pobaltska, pracujú na Rusko

Pobaltsko má čoraz väčšie straty z roztrhnutia hospodárskych stykov s Ruskom. Teraz už aj predstavitelia rižského prístavu hovoria o kolosálnych stratách, vyvolaných znížením tranzitu ruských nákladov. Naopak výstavba niekoľkých veľkých prístavov v Rusku prináša ruskému hospodárstvu značné dividendy, bez ohľadu na krízu.

Napríklad v rižskom prístave sa obrat tovaru v prvom štvrťroku tohto roka oproti roku predtým znížil o 13,8 % do 9,1 milióna ton. (Naopak cez ruské prístavy, bez ohľadu na pokles cien ropy, devalváciu rubľa, finančnú krízu a sankcie, prešlo za ostatné dva roky o 90 miliónov ton viac tovaru.)  

Predseda predstavenstva prístavu Andris Ameriks vysvetľuje, že časť nákladov posielali ruskí podnikatelia cez Rigu. No Rusko dnes prepravuje tovar cez svoje prístavy, ktoré sa prudko rozvíjajú.

„Rusko aktívne rozvíja vlastnú prístavnú a pričlenenú k nim infraštruktúru s cieľom znižovania vlastných nákladov. Je preto úplne logické, že dopravné tepny do pobaltských prístavov sa začali znižovať na úkor vlastných prístavov Usť-Luga a Primorsk“, súhlasí predseda rady riaditeľov spoločnosti „2K“ Ivan Andrijevskij.

Na druhej strane, vychádzajúc z kvartálnych údajov, tovarový obrat v prístave Riga sa anížil o 1,4 milióna ton, pričom nárast prepravy cez ruské prístavy baltického bazénu sa zvýšil len o 0,5 milióna ton. Treba preto hovoriť aj o znížení celkovej hospodárskej aktivity, minimálne v Pobaltsku a nielen o presune nákladov do ruských prístavov, dodáva Andrijevskij.

Pobaltské prístavy v ich súčasnom stave boli postavené počas ZSSR. Lenže po jeho rozpade muselo Rusko znášať dodatočné výdaje za prevoz nákladov cez teraz už zahraničné prístavy. ZSSR postavil aj prekládkové stanice ropy vo Ventspilse a Klajpede (vrátane rafinérií) a preto ich Litva a Lotyšsko nepotrebujú nič stavať, robia len ich údržbu a modernizáciu. No a Rusko, napriek tomu, že je nástupníckym štátom ZSSR, si muselo priplácať i za prepravu vlastnej ropy.

Pobaltsko, ak by bolo predvídavejšie, mohlo doposiaľ získavať dividendy z tejto sovietskej infraštruktúry. Ak by miestne úrady nerobili rusofóbsku politiku a nevstupovali do NATO. Rusko tým pohnali na rozvoj vlastných prístavov.

Vladimír Putin v Posolstve Federálnemu zhromaždeniu RF opäť zdôraznil konečný cieľ – Rusko sa musí úplne vzdať využívania prístavov v Pobaltsku a využívať len ruské prístavy. V mene rovnakého cieľa Rusko rozvinulo aj južné prístavy, kde sa v súbehu s Krymom mohlo kompletne vzdať služieb ukrajinských prístavov na Čiernom mori.   

Čoskoro sa na odchod od pobaltských prístavov začne sťažovať nielen Riga, ale aj prístav Ventspils, Klajpeda a Talin. Nakoniec, výsledky už badať. Napríklad obrat tovaru Ventspilského prístavu v Lotyšsku taktiež klesá. V roku 2014 cezeň prešlo o 9 % menej tovaru na celkových 26 miliónov ton. A za dva prvé mesiace tohto roka bol pokles o ďalších 18 %. Obrat tovaru v prístave Talin klesol minulý rok o 21 % do 22,4 milióna ton.

Zatiaľ sa pomerne dobre cíti prístav Klajpeda, kde obrat tovaru stále rastie, no tempo rastu už klesá.

„S rozvojom ruskej prístavnej infraštruktúry odpadla nevyhnutnosť tranzitu ruských tovarov cez pobaltské prístavy“, hovorí Andrijevskij. Ako prvé sa z cudziny domov presunuli energetické spoločnosti, napr. Transnefť (5,5 milióna ton).  Štatistika ruských prístavov túto tendenciu potvrdzuje. Podľa ruských obchodných prístavov, obrat tovaru v prístavoch RF rastie z roka na rok. V roku 2015, proti 2014, o 5,7 % do 676 miliónov ton. A za tri mesiace tohto roka je tu ďalšie zvýšenie o 4,6 %.

Ak sa pozrieme na situáciu celkovo, tak vidieť, že ruským prístavom v raste nebráni ani ekonomická a ani geopolitická kríza.

Lídrom medzi ruskými prístavmi je Novorossijsk, ktorý za dva ostatné roky prepravil o 127 miliónov ton tovaru. Na druhé miesto sa už prepracoval baltický Usť-Luga, v ktorom obrat tovaru narástol zo 63 na takmer 90 miliónov ton (Projektovaný je na kapacitu 170 – 180 miliónov ton).

Na treťom mieste je prístav Vostočnyj, ktorý zvýšil prepravu o 17 miliónov ton, no najsilnejší rast predviedol prístav Kaukaz ktorý zvýšil prepravu viac ako trikrát – s 8 miliónov do 30,5 milióna ton. Momentálne sa nachádza na 6. mieste, hoci predtým nebol ani v prvej desiatke. Rast preukázali aj prístavy Vanino, Tuapse, Nachodka a Vysock.

V za ostatných päť rokov kapacita ruských obchodných prístavov rástla o 20 miliónov ton ročne. V tomto roku narastie o 32 miliónov ton. Za ostatných 15 rokov prešlo ruskými prístavmi 2,7 krát viac tovaru.

Úbytky pobaltských prístavov budú rovnako kolosálne, ako ruské zisky. Veď len kvôli strate prepravy ruského uhlia cez rižský prístav lotyšské hospodárstvo ročne prichádza o 130 – 140 miliónov eur, zdôrazňuje Andris Ameriks. No a keďže uhlie je len časťou celého nákladu, tak straty pobaltských prístavov už treba rátať v miliardách eur.

Podľa vz.ru, 12. 4. 2016

 

Netanjahu: Golany zostanú navždy izraelské

 Izraelský premiér B. Netanjahu v nedeľu 17. 4. 2016 po prvýkrát v dejinách uskutočnil zasadnutie vlády na Golanských výšinách a vyhlásil, že sa nikdy nevzdá územia, ktoré bolo vybojované od Sýrie (od 1967 okupované, od 1981 anektované) pred takmer polstoročím. Zároveň medzinárodné spoločenstvo vyzval, aby tento fakt uznalo.

„Rozhodol som sa uskutočniť slávnostné zasadnutie vlády na Golanských výšinách a vyslať tým jasné posolstvo: Golanské výšiny zostanú navždy v izraelských rukách. Izrael nikdy nezíde z Golan“, povedal Netanjahu.

„Nastal čas, aby medzinárodné spoločenstvo uznalo realitu a konkrétne dva fakty. Po prvé, že nech by sa na tamtej strane hranice udialo čokoľvek, jej línia sa nezmení. Po druhé, medzinárodné spoločenstvo po 50-tich rokoch musí nakoniec uznať, že Golany zostanú pod izraelskou suverenitou.“

Podľa vz.ru, 18. 4. 2016

 

EÚ chce deliť teroristov na nebezpečných a prospešných

Britský The Guardian uvádza, že všeobecné prenasledovanie bojovníkov, vracajúcich sa z Iraku a Sýrie do Európy je kontraproduktívne. Niektorých žoldnierov vraj treba rehabilitovať a dokonca využiť na propagačné ciele proti verbovaniu nových členov, vyhlásil koordinátor EÚ na boj s terorizmom Gilles de Kerchov.

Vysoký európsky činiteľ skritizoval belgické úrady, že nemajú plán práce voči občanom, ktorí sa pripojili k radikálnym zoskupeniam, ktorí bojovali na Blízkom východe a potom sa vrátili do Európy.

„Ak neexistujú dôkazy, že (navrátilci) sa aktívne zapojili do džihádu, tak uväznenie je horším riešením“, povedal a zdôraznil, že vo väzení sa môžu zradikalizovať aj bojovníci, rozčarovaní z Islamského štátu. 

Podľa ria.ru, 17. 4. 2016

 

USA sú besné z nezávislosti Ruska

„Prepadali sme a budeme prepadať. Pozorovali sme a budeme pozorovať. A kašlať na všetko, čo oni hovoria a čo si myslia. Rusko dnes zabezpečuje bezpečnosť svoju i svojho územia a poskytuje šancu svojím ozbrojeným silám konať v miere medzinárodného práva a praxe“, povedal prvý zástupca predsedu obranného výboru Franc Klincevič na protest Washingtonu ohľadne incidentu ruských a amerických stíhačov v Baltickom mori.

USA sú podľa neho najviac znepokojené tým, že Rusko sa dnes správa ako nezávislý štát, ktorý má na to aby si presadil svoje záujmy. No a konaním nad Baltickým nebom si to Rusko aj názorne dovolilo, povedal a upozornil, že prepad stíhačov v neutrálnych vodách je štandardná prax a Rusko v tom bude pokračovať bez ohľadu na čokoľvek.

Podľa dni.ru, 17. 4. 2016

 

New York Times: USA, Rusko a Čína začali atómové preteky

Washington, Moskva a Peking zdokonaľujú technológie atómových zbraní, čo môže vyústiť do novej studenej vojny, uvádza The New York Times.

„Môžeme sa dostať do druhej špirály rozvoja, podobnej studenej vojne“, uvádza list vyhlásenie riaditeľa národnej rozviedky USA Jamesa Kleppera pred jedným z výborov Kongresu.

Noviny sa ako dôkaz zmieňujú o novinkách troch štátov. Čína testuje hyperzvukové lietajúce prístroje. USA rozpracúvajú podobný projekt, konštruujú nové krídlaté rakety a modernizujú svojú atómovú výzbroj. Rusko vybavuje svoje ťažké rakety miniatúrnymi hlavicami a konštruuje ponorkový dron.

Podľa ria.ru, 17. 4. 2016

 

Admirál USA: Pentagon je vystrašený z prevahy ruských ponoriek

Ruské ponorky sú lepšie vybavené a prekonávajú krížniky USA a štátov NATO, čo znepokojuje Pentagon, vyhlásil CNN veliteľ námorníctva USA v Európe a Afrike admirál Mark Ferguson.

„Na NATO sa nazerá ako na hrozbu pre Rusko. Po skončení studenej vojny oni nazerajú na rozšírenie Severoatlantickej aliancie na východ, bližšie k Rusku, ako skutočnú hrozbu pre Rusko“, povedal.

Zhodnotil, že súčasné ruské ponorky sú lepšie vyzbrojené, sú pripravené na dlhšie pochody a ťažšie sa dajú odhaliť. „Tieto krížniky sú omnoho tichšie. Vidíme, že Rusi majú omnoho modernejšiu výzbroj, vrátane rakiet, ktoré sú schopné ničiť ciele na pevnine z diaľky. Vidíme tiež, že úroveň ich prípravy sa zvyšuje...“, poznamenal Ferguson.

USA dnes disponujú 53 ponorkami, na konci 2020-tych rokov ich bude mať 41. „Dnes už nie sme schopní vysledovať premiestňovanie ruských ponoriek. Naše útočné sú lepšie, no nie oveľa. Ruské krížniky sú hrozbou existencie skupinám lietadlových lodí USA“, zopakoval už dávnejšie vyslovený názor admirála v zálohe Jamesa Stavridisa.

Podľa vz.ru, 16. 4. 2016

 

Najnovšie ruské lietadlá prekonávajú zahraničné analógie

Najnovšie ruské bojové lietadlá, ktoré sa predviedli v Sýrii (Su-30, Su-35 a Su-34) sa predviedli vo vynikajúcej forme a preukázali, že v rade charakteristík prekonávajú zahraničné analógie, vyhlásil námestník ministra obrany RF Jurij Borisov.

„Vynikajúco sa predviedli nové modely Su-30, Su-34, Su-35, ktoré svojimi letovo-technickými ukazovateľmi nezaostávajú a v mnohom prekonávajú zahraničné analógie“, uvádza jeho slová RIA Novosti.

Pri téme kvality ruských strojom Borisov osobitne vyzdvihol ich spoľahlivosť, akú predviedli v Sýrii. Ruský prezident Putin v predvečer svojej diskusie s občanmi priznal, že oprerácia v Sýrii odhalila nemálo nedostatkov, no celkovo vraj bola bravúrna. Potvrdením je aj nárast záujmu o ruské zbrane vo svete.

Podľa vz.ru, 15. 4. 2016

 

Rusi ohlasujú zrod S-500

Vzdušné a kozmické sily Ruska v najbližšom čase čaká objavenie sa prvých protilietadlových raketových komplexov S-500, vyhlásil náčelník PVO a zástupca VKS RF Viktor Gumennyj.

„Čoskoro očakávame prvé vzorky protilietadlových raketových komplexov S-500“, uvádza TASS a televízia Rossija 24, pretože testovacie a konštrukčné práce sa dokončujú. Rusi okrem toho testujú systém S-350 „Víťaz“, ktorý nahradí S-300PS.

Súčasný hlavný veliteľ VKS Viktor Bondarev ešte v minulej funkcii vyhlásil, že S-500 môžu prísť do vojsk už v roku 2016.

Tento unikátny protilietadlový, protikozmický... prostriedok novej generácie dokáže ničiť ciele (balistické rakety, aerodynamické ciele – lietadlá, helikoptéry, krídlaté rakety, drony...) až do výšky 200 km a jeho prvé oddiely budú prikrývať Moskvu a stred Ruska.

Oddiel S-500 môže v jednom momente odhaľovať a likvidovať do 10 nadzvukových cieľov vo vzdialenosti 500 km.

Podľa vz.ru, 15. 4. 2016

 

Le Penová: Paríž si prisvojil zásluhu Moskvy z bombardovania IŠ

Minister zahraničia Francúzska „si prisvojil zásluhu“ Moskvy zo zbombardovania bojovníkov teroristického zoskupenia Islamský štát, vyhlásila líderka francúzskej strany Národný front  Marine Le Penová.

„Prítomnosť Ruska v Sýrii veľmi pomohla Európe. Samozrejme, náš minister zahraničia si prisvojil zásluhu zo zbombardovania Islamského štátu, no reálne ide o zásluhu ruských vojsk. Pre nás všetkých je obrovským uľahčením pozorovať, ako Islamský štát ustupuje a ako Rusko je úspešné tam, kde Európska únia s rachotom krachla“, povedala Le Penová pre televíziu LifeNews.

Podľa vz.ru, 13. 4. 2016

 

Zacharova: K návratu zvyčajných vzťahov Ruska s EÚ nedôjde

Návratu k nedávnym vzťahom Ruska a EÚ už z princípu nebude, vyhlásila oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharova.

Presne takto okomentovala mediálne správy o tom, že šéfka európskej diplomacie Federika Mogerini vyhlásila, že návratu ku vzťahom v režime business as usual (biznis ako zvyčajne) nebude dovtedy, kým si Rusko nezačne ctiť svoje medzinárodné záväzky a medzinárodné právo.

„Business as usual. Ten nebude nie preto, „kým Rusko...“, ale nebude z princípu“, zdôraznila Zacharova na svojej stránke vo Facebook. 

Zacharoba to vysvetlila tým, že Európska únia sama neplní to, na čo vyzýva ostatných.

„Medzinárodné záväzky. Aké „svoje medzinárodné záväzky“ si Rusko nectí? Nebodaj nie Minské dohody, ktoré samo iniciovalo a ktoré každý týždeň prizýva plniť, adresujúc tieto  oslovenia kyjevským podpisovateľom a ich sponzorom, vrátane z EU?“.

Zacharova tiež pripomína, že Európska únia zabudla na „svoju“ dohodu v Kyjeve medzi vtedajším prezidentom Ukrajiny Viktorom Janukovičom a opozície a prechodnom období na zmenu moci, výsledkom ktorej sa v štáte začal „krvavý bitúnok“.

Rusko všetky postupy na medzinárodnej scéne zakladá na platných dokumentoch a procedúrach, zatiaľ čo Západ sa riadi podporou koalícií, ktoré nemajú žiadny právny štatút, zdôraznila.

„Na základe akých ustanovení medzinárodného práva nachádzajú sa v Sýrii členské štáty EÚ? A čo robili v Líbyi? A v Iraku? Prečo EÚ, vystupujúc za dodržiavanie medzinárodného práva, nepožaduje  od Washingtonu odpočet o splnení mandátu BR OSN o uskutočnení operácie v Afganistane? Kedy je Brusel rozhodnutý vziať na zodpovednosť štáty, ktoré porušili všetky myslíteľne í nemysliteľné normy medzinárodného práva a prevrátili život ľudí v štátoch Blízkeho východu a severnej Afriky na peklo, a teraz to nazývajúc „chybou“?, pýta sa Zacharova.

Podľa ria.ru, 13. 4. 2016

 

Poľská televízia odhaľuje, ako to bolo s katastrofou prezidentského Tu-154

Poľské prezidentské Tu-154, ktoré havarovalo pri Smolensku, odignorovalo mnohé varovania o hroziacom nebezpečenstve, uviedol miestny kanál TBH24, ktorý má k dispozícii omnoho kvalitnejšie záznamy rozhovorov z pilotnej kabíny.  

„Vďaka novej verzii sa podarilo získať o 30 – 40 % viac informácií. Záznam umožňuje pochopiť situáciu v kabíne a dokazuje, že piloti odignorovali mnohé varovania“, poznamenala televízia.

Pol hodiny do tragédie bieloruský dispečer informuje pilotov o zlých poveternostných podmienkach a o viditeľnosti len 400 metrov. Na základe toho začínajú piloti nadávať na poľskú meteoslužbu. Piloti však nemenia kurz a rozprávajú sa o nadchádzajúcom podujatí v Katyni. V istom momente do toho vstupujú ruskí dispečeri a zaujímajú sa o stav paliva a či rátajú s pristátím na nejakom náhradnom letisku.  

16 minút do katastrofy sú poľskí piloti varovaní od kolegov lietadla Kaj-40, ktorý pristál v Smolensku pred nimi. „Podarilo sa nám dosadnúť na poslednú chvíľu. Poviem čestne, môžete to skúsiť, - povedal pilot Jak-40. – Ak sa to nepodarí na druhý krát, navrhujem vám letieť do Moskvy alebo niekam inam“.  

Piloti posudzujú situáciu a odovzdávajú informácie riaditeľovi protokolu. „Budeme sa pokúšať do konca“, vyhlásil na záver veliteľ lietadla.  

Na záznamoch je počuť, že do kabíny pilotov niekto neustále vchádza a vychádza. Niekoľko minút do tragédie, pravdepodobne šéf vojenského letectva poznamenáva výšku letu a radí pristávať. A pristávanie pokračuje bez ohľadu na to, že v súlade s normami môže Tu-154 pristávať len pri viditeľnosti 1,5 km.  

Dňa 10. apríla 2016 poľský minister obrany vyhlásil, že vláda Donalda Tuska sfalšovala správu o katastrofe pod Smolenskom. Poľský prezident Duda vyhlásil, že katastrofa sa stala následkom nedbanlivosti a lajdáctva pri riadení štátu.  

Viac:  http://www.vz.ru/news/2016/4/12/804949.html  

Podľa vz.ru, 12. 6. 2016

 

Poradca Avakova: Ukrajina môže v máji stratiť Odesu

Poradca ukrajinského ministra vnútra Stanislav Rečinskij vyhlásil, že štát, ktorý sa zaoberá novou vládou, môže cez májové sviatky stratiť Odesu.

„1., 2., 9. máj sú už veľmi blízko. Tento víkend sa už uskutočnila repetícia. Netreba sa spoliehať na predstih. Odeský náčelník rady bezpečnosti sa viac stará o škriepky so Saakašvilim. Gubernátora v oblasti fakticky niet, primátor je z vaty, Pridnestrovsko je blízko... V Kyjeve je fakticky kolaps moci. Ideálny čas pre nepriateľa“, napísal Rečinský na Facobook.

Dňa 10. apríla sa oznamovalo, že polícia Odesy po neveľkých zrážkach v Aleji slávy prekazila omnoho väčšie zrážky medzi proukrajinskými a proruskými aktivistami. 

Pre Odesu sú májové sviatky veľmi významné. Pripomeňme si, že 2. mája 2014 v Odese počas zrážky futbalových fanúšikov s radikálmi „Pravého sektoru“ boli stúpenci federalizácie nútení ukryť sa v miestnom Dome odborov na čo ukrajinskí radikáli podpálili budovu a tých, kto sa snažil zachrániť od ohňa ostreľovali a dorážali pálkami a kameňmi. Výsledkom toho bolo 48 mŕtvych.

Vyšetrovaním sa zistilo, že na mieste požiaru boli nájdené stopy chloroformu, ktorý údajne zapríčinil smrť 32 ľudí. Šesť ľudí zahynulo od palných rán, 10 vypadlo z okien keď utekali pred plameňmi.

Príznačným pre Slovensko bolo, že mlčala o tom naša diplomacia i odbory. 

S využitím vz.ru, 12. 4. 2016

 

Rusko si vracia štatút „živiteľa sveta“

Líderstvo v exporte obilnín bolo dlhý čas vizitkou Ruska. Do polovice 20. storočia zostával hlavným zdrojom na príjem valút.

Keď začiatkom 50-tych rokov ZSSR prešiel k čiastočnému nákupu obilnín, Winston Churchill to charakterizoval takto: „Myslel som si, že zomriem na starobu. No keď Rusko, ktoré živilo Európu oblilím, začalo nakupovať obilniny, pochopil som, že zomriem od smiechu“.  

Osobitne tragická situácia nastala v prvé 90-te roky po rozpade ZSSR keď štát nakupoval obilie v Kanade a sám nič neexportoval. Situácia sa začala meniť na prelome tisícročí a Rusko si dnes prinavracia svetové líderstvo v exporte obilnín Podľa odhadov ich Rusko toho roku vyexpeduje vyše cca 30 miliónov ton.  

Podľa federálnej colnej služby ku koncu marca Rusko k poľnohospodárskemu roku 2015/16 (končí 31. 6.) vyviezlo 28 miliónov ton obilnín, čo za tri ostatné mesiace hravo zvládne. Veď len v samotnom februári export dosiahol 3,24 milióna ton.  

Zvyšovanie exportu – je najdôležitejšia úloha, ktorú pred seba postavil minister Alexandr Tkačov. Minulý rok to spresnil pred najvyšším komisárom potravinovej a poľnohospodárskej organizácie OSN Jose Grazianom sa Silvom, keď povedal, že strategickou úlohou pre najbližšie desaťročie je zvýšiť priemerné ročné výnosy ruského obilia na 120 miliónov ton.   

Toto vyhlásenie zaznelo v čase ako sa z USA ozvali predpovede ministerstva pôdohospodárstva, ktoré hovorili že Rusko sa toho roku môže stať lídrom svetového trhu s pšenicou (23,5 milióna ton), predbehnúc v predajoch USA (21,8 milióna ton) a Kanadu (20,5 milióna ton). 

Viac:  http://www.vz.ru/economy/2016/4/11/804384.html  

Podľa vz.ru, 11. 4. 2016

 

Zakarpatsko požaduje od Kyjeva autonómiu

Poslanci oblastnej rady Zakarpatska prijali na plenárnom zasadnutí výzvu ku Kyjevu, v ktorej požadujú od vedenia Ukrajiny autonómiu pre región.  

Výzva bude adresovaná prezidentovi Ukrajiny Petrovi Porošenkovi, predsedovi Verchovnoj rady Ukrajiny Vladimírovi Hrojsmanovi a predsedovi vlády Ukrajiny Arsenijovi Jaceňjukovi, uvádza Zakarpattya.net.ua.  

Podľa vz.ru, 7. 4. 2016

 

Putin chce vytvorením národnej gardy odvrátiť štátny prevrat?

Experti americkej spravodajsko-analytickej spoločnosti Stratfor sa nazdávajú, že ruský prezident sa vytvorením národnej gardy usiluje ochrániť seba i svoje okolie.

Cieľom vytvorenia národnej gardy vraj môže byť  ochrana pred hrozbou nelojálnosti iných silových rezortov v prípade štátneho prevratu. Experti predpokladajú, že Putin pochybuje, že FSB, vojská ministerstva vnútra alebo aj armáda mu zostanú lojálne v prípade nejakých nepokojov.

Veliteľom Národnej gardy RF bol ustanovený bývalý telesný strážca Putina a predstaviteľ  vnútorných vojsk Viktor Zolotov, ktorý je vraj jedným z najdôveryhodnejších osôb hlavy Kremľa.

Vytvorenie národnej gardy prezident oznámil 5. apríla na stretnutí s ministrom vnútra Vladimírom Kolokoľcevom, s hlavou protidrogovej služby Viktorom Ivanovom a veliteľom vojsk ministerstva vnútra Viktorom Zolotovom.

Ukazuje sa, že tento rezort bude novým orgánom výkonnej moci, medzi úlohy ktorého bude spadať boj s terorizmom a organizovaným zločinom. Národná garda bude podriadená priamo Putinovi.

Podľa politobzor.net, 6. 4. 2016

 

USA začali seriózne vojensky plánovať proti Rusku

Spojené štáty sa začali veľmi vážne zaoberať protiruskou vojenskou výstavbou a Moskva to uváži pri zabezpečenií vlastnej bezpečnosti, vyhlásila oficiálna predstaviteľka MZV RF Maria Zacharova.

„Takáto stratégia sa zakotvuje v riadiacich dokumentoch a zvýrazňuje podstatným financovaním“, hovorí sa vo vyhlásení Zacharovej. „My sa nemôžeme pohŕdavo stavať k vlastnej bezpečnosti a nepochybne, musíme rátať so všetkými aspektmi“, zdôraznila.

USA podľa nej okrem toho spustili najhlbšiu modernizáciu svojho atómového arzenálu od čias studenej vojny. Výdavky na tieto účely sa na obdobie najbližších 10 rokov oceňujú na 350 mld. USD a za 30 rokov prevýšia bilión USD.

Podľa vz.ru, 5. 4. 2016

 

Ukrajina hlási razantný pád dopytu po svojej produkcii

Ukrajina prežíva razantné zníženie dopytu produkcie jej základných odvetví hospodárstva: v elektronike pád objemov objednávok dosiahol 30 % (oproti minuloročným ukazovateľom), vyhlásil bývalý guvernér národnej banky Sergej Arbuzov.

„Pozorujeme podstatný pád objednávok. V chemickej výrobe – mínus 7 %, v metalurgii – mínus 9 %, vo výrobe počítačov a elektroniky – mínus 30 %, v strojárstve – mínus 4 %“, oznámil Arbuzov na svojej stránke vo facebook, pričom zdôvodnil, že je to spojené  so znížením dopytu na produkciu základných odvetví ekonomiky Ukrajiny v štátoch SNŠ, osobitne v Rusku.

„Základné príčiny – zníženie zahraničného dopytu, predovšetkým zo strany štátov SNŠ, veď tretinu ukrajinskej dôležitej techniky doposiaľ kupuje Rusko“, poznamenal Arbuzov a dodal, že „málo kto verí, že v najbližšej budúcnosti štáty EÚ začnú masovo nakupovať ukrajinské stroje a elektroniku“.

Pripomeňme si, že zrejme podľa výsledkov minulého roka The Economist nazval Ukrajinu najhorším hospodárstvom sveta. V prvom polroku 2015 klesla o 16,3 % a v druhom polroku 2015 o takmer 15 %.

Podľa vz.ru, 4. 4. 2016

 

Krym už nepotrebuje ukrajinskú vodu

Predseda krymského parlamentu Vladimír Konstantinov vyhlásil, že polostrov už neráta s obnovením dodávok vody z Dnepra.

„Už je jasné, že nikdy nebudeme mať túto vodu, a ona nám, otvorene poviem, ani nie je potrebná“, uvádza jeho slová RIA Novosti.

Ďalej povedal, že kanál nie je ani izolovaný a tak sa na Krym dostávajú nečistoty z Ukrajiny a že na očistenie takejto vody sú potrebné nové technológie. Predseda krymského parlamentu nariadil profilovým ministerstvám a štátnym úradom rozpracovať koncepciu zásobovania vodou na dlhé roky vopred.

Podľa vz.ru, 4. 4. 2016

 

Rusko čaká na zreteľné objasnenie havárie MN17

Moskva čaká na zreteľné objasnenia o priebehu vyšetrovania katastrofy malajzijského Boeingu na Ukrajine, zatiaľ neboli preukázané žiadne výsledky, vyhlásil minister zahraničia RF Sergej Lavrov.

„O Boeingu doteraz čakáme nejaké zreteľné objasnenia, čo sa s tým vyšetrovaním deje. Už vyše roka nám hovoria, že treba čosi robiť a že prídu výsledky, lenže výsledkov niet. Zároveň sa opäť pokúšajú nasadzovať nejaké falošnosti ohľadne toho, že im je všetko jasné. Lenže žiadne presvedčivé oficiálne výsledky nám neposkytujú, čo, samozrejme, vyvoláva otázky“, povedal Lavrov k výsledkom rozhovorov s ministrom zahraničia Srbska.

Podľa ria.ru, 1. 4. 2016

 

 

Ukrajina má najvyššiu infláciu na svete

Podľa americkej CIA ukrajinská inflácia dosiahla minulý rok 49 %. Náš východný sused sa tak v roku 2015 umiestnil na 225. mieste na svete.  

Horšie je na tom vraj len Venezuela. Ibaže špecialisti poznamenávajú, že tá je na tom tak zle len preto, že o nej nie sú známe ekonomické ukazovatele.

O trochu lepšie, ako Ukrajina, je na tom Jemen (30 %), Sýria (33,6 %) a Južný Sudán (41,1 %).

Najnižšiu infláciu (- 3,5 %) dosiahol Libanon. 

Podľa dni.ru, 27. 3. 2016