Kedysi dávno v roku 1997 mal profesor Richard Marsina, rodák zo Šiah, ale inak Žilinčan, statočný dôchod­covský vek - takmer sedemdesiatpäť rokov. Dodnes možno azda za najlepší vinš k jubileu považovať vyznanie jedného z najusilovnejších nielen historikov, ale najmä vydavateľov Pavla Dvořáka. Vtedy vydal dnes už dávno beznádejne rozpredanú knihu, preklad z latinčiny, Legendy stredovekého Slovenska - ideály stredovekého člo­veka očami cirkevných spisovateľov.

Marsinova kniha vznikla na objednávku tohto vydavateľa, lebo vychádzal z „neuveriteľnosti faktu, že taká kniha ešte nikdy nevyšla, pri­tom tu jestvuje ideálny autor, historik na vrchole svojich síl, historik európ­skeho mena, erudovaný a skúsený najlepší znalec slovenského stredo­veku profesor Marsina“.

Ešte dnes s odstupom rokov, vyše štvrťstoročia, sa nič nezme­nilo na tomto vysokom hodnotení. Aj dnes možno len poďakovať, že prof. Marsina si prácu na tomto preklade vtesnal, ako spomína Dvořák, do svojho naprataného pracovného času a napísal ju spôsobom, ktorý si zaslu­huje najvyššie uznanie. Je to kniha.

ktorá je jednou z odpovedí na to, aké majú Slováci dejiny. Všetci by mali poznať aj Marsinom sprístupnené dejiny, pretože ide o znalosť našich koreňov, poznanie a chápanie predkov - s týmito slovami vyprevádzali toto dielo k čitateľovi.

Treba to pripomínať i dnes pri príležitosti storočnice prof. Marsinu (4. mája 1923 - 25. 3. 2021). Podu­jatie pripravuje aj Historický odbor Matice slovenskej, ktorého iniciáto­rom znovuobnovenia po roku 1989 prof. Marsina bol. A nielen to, usta­novením Ceny Daniela Rapanta, Skaličana, profesora, doktora vied, svojho predchodcu vo funkcii Histo­rického odboru Matice slovenskej,

vrátil do širokého povedomia to hlavné Rapantovo dedičstvo. Tým je presadenie samostatného vedec­kého odboru slovenské dejiny. Teda nie dejiny vo vlastivednom poňatí či poňatí ako len časti českosloven­ských dejín.

Toto sa stalo i hlavnou súčasťou práce prof. Marsinu. Išlo aj o pri­navrátenie Rapanta. Od roka 1950 mal zákaz prednášať a musel odísť z univerzity. Samostatnosť vedec­kého odboru slovenské dejiny je dnes prínosom pre odbornú i laickú verejnosť.

O prof. Marsinovi sa bude odborne hovoriť aj na výročnom májovom podujatí na jeho Trnavskej univerzite. Svojho člena si na oso­bitnej akcii pripomenie tiež Miestny odbor Matice slovenskej v Bratislave. Výraznú prevahu budú mať, samozrejme, historici. Prečo teda sa témy pridržiavajú laici? Pretože treba vyhrabať z prachu zabudnutia aj vytrvalú organizátorskú prácu prof. Marsinu. Nijaký Trenčan by si azda nemal nechať ujsť poznanie o prvej obrane slovenčiny a Slovákov od Jána Baltazára Magina. Bol dubnic­kým farárom.

Ján Baltazár Magin, vzdelanec, prijal od trenčianskej inteligencie zadanie napísať obranu v ostrom nielen náboženskom, ale najmä politicko-národnostnom spore. Dielo

vzdelanostne veľmi dobre pripra­veného Magina má zvučný názov: Obrana slávnej župy Trenčianskej a mesta tohože mena. Vyšla v roku 1728, stavy slávnej trenčianskej župy vyzbierali na vydanie tejto historicky prvej obrany nášho jazyka a nášho pôvodu päťdesiattri zlatých.

Profesor Marsina ma upozornil na sympózium o živote a diele vrbov­ského rodáka, autora obrany Slovákov Jána Baltazára Magina v roku 2004 za účasti vtedy ešte všetkých žijúcich a znalcov diela. A na fakt, že sa konalo pri príležitosti Maticou vydaného pre­kladu diela - bolo to v roku 2002. Veľa­vravné však je, že preklad politickej, národnej a kultúrnej obrany Slovákov ležal v literárnom archíve Matice od roka 1947. Knižne uzrel svetlo sveta až po vyše pol storočí!

Podiel na vydaní mali aj dvaja špičkoví znalci problematiky - dok­tori vied Marsina a Tibenský. Prvé sprístupnenie v slovenčine historicky prvej Obrany slávnej župy Trenčian­skej a mesta tohože mena, samo­zrejme, ponúkli aj mestu Trenčín. Profesor Marsina mi vtedy dal hádanku - aby som uviedol, koľko exemplárov tohto aj pre mesto výnimočného diela úrady zakúpili. Odpoveď bola - jeden jediný exemplár.