Za oponou dodávok ťažkých zbraní pre Ukrajinu, o čom všetci hovoria na najvyššej úrovni, sa skrývajú neuveri­teľné skutočnosti. Nemecké médiá hovoria o spore, hádke a škriepke Nemecka so Slovenskom. O čom a s akými Nemcami sa teda hádame? Slovenský poverený minister obrany vyhlásil, že ide o to, ako si nemecká firma nespl­nila domáce úlohy, ale veci sa už vyriešili.

Dodávka tankov na Ukrajinu bola v Berlíne na každodennom programe. Malá skupina vysokých nemeckých úradníkov, politikov a vojakov riešila so slovenskými úradmi výklad európ­skych colných predpisov a sťažovala sa, ako to naťahuje čas. Nemecké zbrojárske firmy vytvorili za nemecké peniaze neďaleko hraníc s Ukraji­nou pri Michalovciach dielňu, pretože zbrane v trvalom nasadení potrebujú servis elektroniky, ako aj palebných hlavní. Konkrétne čísla o počtoch sú tajné, ale vie sa o desiatkach kusov nasadenej obrnenej techniky. Po opra­vách zbrojná technika následne dlhé dni čakala na hraniciach, aby mohla opustiť priestor Európskej únie. Vraj kvôli clu.

■ TANKY A CLO

Slovenskí colníci argumentovali, že ide o dovoz a po oprave o vývoz na Ukrajinu, teda prevoz medzi členským a nečlenským štátom Európskej únie. A to podlieha clu. Navrhli nemeckým firmám zložiť kauciu vo výške pätiny hodnoty dovážanej a vyvážanej obr­nenej techniky. Pri ich cene 5 až 7 miliónov eur za kus je 20-percentná kaucia riadna suma, z ktorej by sa podľa slovenskej argumentácie malo odrátať clo. To, čo vyzeralo ako úspech, sa premenilo na zlý byrokra­tický sen. V Berlíne narastal hnev, konštatujú nemecké médiá. Musel byť zapojený dokonca úrad kancelára, vraj aj Biely dom, minister obrany dvakrát

rokoval so slovenským, SMS posie­lala nemecká ministerka zahraničných vecí slovenskému ministrovi.

Nakoniec sa, podľa tvrdení nemeckých novín, do riešenia zapojil dokonca nemecký prezident. Tech­niku by bolo predsa treba prevážať nie tridsaťpäť kilometrov do Michaloviec, ale dvetisíc kilometrov do materských firiem v Nemecku. Riešenie: nemecké firmy sa dohodnú so slovenskou fir­mou Konštrukta a tá vyrieši všetky otázky. No cez médiá nemecká strana vyjadruje znepokojenie - čo keď vláda v demisii nebude vedieť riešiť nové problémy? Nebolo by lepšie presunúť servisné opravárenské stredisko do Poľska? A Nemci pritlačili argumen­táciu - a čo keď z predčasných slo­venských volieb vzíde vláda s posto­jom proti prevozu techniky, ako je to v Maďarsku. Berlínu je ľúto, že nemá podobnú dohodu so Slovenskom, ako majú USA.

■ ROK INVÁZIE

A tak sme pri otázke: Ako zmenil rok ruskej invázie na Ukrajinu pomery v tejto časti sveta? Zmenili sa geopolitické pomery i medzinárodné vzťahy.

Odpoveď nám dali obrazy inscenácie nevídanej návštevy prezidenta USA Bidena najprv v Kyjeve a potom vo Varšave. Boli určené nielen miest­nemu, ale aj americkému publiku. Bidenovo stretnutie so štátmi Buku­reštskej deviatky ukázalo jasne, kto tvorí nové východné hranice Severo­atlantickej aliancie NATO. Nejde len o novú východnú hranicu NATO, ale o to, že kľúčovým hýbateľom tohto vývoja sa stali práve USA. Amerika, americký prezident, má hlavné slovo.

■ MENIA ORIENTÁCIU

Nemecko muselo zmeniť v prie­behu roka doterajšie základy nemec­kej zahraničnej politiky. Po desaťro­čiach nielen opustilo, ale ako vyhlásil kancelár, priamo odmietlo politiku eko­nomickej previazanosti, akejkoľvek spolupráce s Ruskom. Po doteraz jednoznačne nevyjasnenom zničení rusko-nemeckého plynovodu Severný potok, zdroja nesmierne lacného plynu a jedného z pilierov zdarného rozvoja nemeckého hospodárstva podporova­ného všetkými doterajšími vládami, je na dlhé desaťročia odstránená akákoľvek možnosť nemecko-ruskej spolupráce a vytvorenie stability v Európe na tomto základe. Naopak, nová európska stabilita sa bude vytvá­rať vedno s USA ako rozhodujúcim činiteľom na základe novonadobudnutého vplyvu štátov novej východnej hranice NATO na európske usporiada­nie. Podlá skúseného politika Klausa von Dohnanyiho v nemeckom verejno­právnom rozhlase kľúč k ukrajinskému riešeniu je vo Washingtone, kde o tom rozhoduje malá skupina ľudí a Európa už stratila akúkoľvek možnosť do toho hovoriť. Čas, keď Európu (teda Nemecko) vo Washingtone počúvali, je už definitívne preč.

Tri pobaltské štáty - Litva, Lotyš­sko, Estónsko - nielenže bezvýhradne podporujú Ukrajinu, ale pre nich je to súčasť ich vlastného zápasu proti Rusku. Teda vojna na Ukrajine je ich vojnou. Podobne je to s Poľ­skom. To dnes buduje najsilnejšiu armádu a letectvo. Silnejšiu, ako majú v súčasnosti nemecké ozbrojené sily. Poľsko, ako ukázala návšteva prezi­denta USA vo Varšave, je stotožnené s ukrajinským zápasom.

■ AKÉ SÚ CIELE?

Sú naše ciele identické s ukrajin­skými? Sú naše ciele vojnových operácií v tejto vojne identické s ukrajinskými? Chce Západ to isté ako Ukrajinci? Ubezpečujeme Ukrajinu o podpore tak dlho, ako to bude potrebné. Avšak kto bude rozhodovať o čase a cieľoch? Čo to vlastne znamená vojnu neprehrať, čo znamená zvíťaziť? Ako sa vyhnúť riziku, že sa NATO, štáty Aliancie stanú priamymi účastníkmi vojny?

Mnohé otázky si kladie časť nemeckej verejnosti. Mierovú výzvu podpísalo v krátkom čase 625-tisíc občanov. V prieskumoch 67 percent opýtaných je za okamžitý začiatok mierových rokovaní. Najmenšiu pod­poru zaznamenali medzi voličmi vlád­nej strany zelených - ale aj tak to bola väčšina - 56 percent. V Berlíne sa na výzvu autoriek Mierového manifestu konali tisícové demonštrácie. To všetko je odrazom pochybností nemeckého obyvateľstva, krajiny, ktorá prijala za bezprecedentne dobrých podmienok milión utečencov z Ukrajiny.

Ruská invázia nespochybniteľné porušila platné medzinárodné právo. Vlani v marci stoštyridsaťjeden štá­tov schválilo rezolúciu odsudzujúcu ruskú inváziu. Tento rok sa to opako­valo - stoštyridsaťjeden štátov odsú­dilo ruské porušenie medzinárodného práva a žiadalo rešpektovanie suvere­nity a územnej celistvosti Ukrajiny. Na pôde OSN sa opäť ocitla Ruská fede­rácia v izolácii, stoštyridsaťjeden štá­tov odsúdilo postup Moskvy, tridsať­päť štátov sa zdržalo, medzi nimi Čína a India, a päť hlasovalo proti - okrem Ruska, Bielorusko, Severná Kórea, Sýria, Eritrea a Mali.