Bývalé širokospektrálne vládne zoskupenie nezvládlo svoje sľuby ani dôležité úlohy na prospech rozvoja štátu. Rozpad koaličného čudného zoskupenia a predčasne blížiace sa parlamentné voľby toto žalostné konštatovanie jednoznačne potvrdzujú. Terajší stav je výsledkom neodbornosti, nekompetentnosti a mizernej politickej kultúry bývalej vlády Igora Matoviča a potom aj Eduarda Hegera v riadení štátu.

Občania bez ohľadu na politickú príslušnosť sú sklamaní z politiky, akú presadzovala celá nevydarená vládna koalícia. Odsúdeniahodné je, že viacerí poslanci opustili rodné strany, ktoré ich poslali do parlamentu s cieľom, aby presadzovali ich program. Príliš skoro si obliekli nové stranícke tričká a bojovali proti vlastným priateľom a kamarátom. Trestuhodne sa správali nominanti bývalého prezidenta Andreja Kisku pod vedením Veroniky Remišovej v strane Za ľudí. Tento názov im vôbec nepristane a do politickej histórie sa zapísali čiernymi písmenami.

Parlamentná väčšina plná rôznych protirečení doviedla krajinu do ekonomickej, kultúrnej a spoločenskej biedy. Obyčajní ľudia sa z večera na ráno ocitli na vedľajšej koľaji. Slovenská republika sa nachádza v situácii, keď väčšina rodín rozmýšľa, ako zabezpečiť základné životné potreby. Najväčšie starosti im v tomto predvolebnom čase spôsobuje starostlivosť o základné potreby rodiny, bývanie, dostatok potravín a najmä potrebná zdravotná starostlivosť.

Parlamentná väčšina doviedla krajinu nielen do ekonomickej, ale aj spoločenskej biedy. Ľudia sú sklamaní a politikom prestali veriť. Štát sa v čase pred voľbami ocitol v situácii, keď výrazná väčšina rodín rozmýšľa, ako zabezpečiť základné životné potreby. Na druhej strane politici, poslanci, štátni úradníci takéto problémy nemajú. Mnohí žijú nad pomery, ktoré v oblasti hospodárstva a ekonomiky spoločnosť má. Žiada sa povedať a spýtať zároveň, či si to zaslúžia a či práve z našich vysokých daní im nedávať podstatne menej.

Je žalostné a trestuhodné zároveň, že národ vo výraznej väčšine chudobnie a politické zoskupenia bohatnú jedna radosť. Netvrdím, že riešením by bolo, keď sú občania chudobní, nech aj politici budú v takej istej zarmucujúcej situácii. Riešením je odstrániť prvok, ktorý je príčinou chudoby. Tým prvkom je dlhodobá neschopnosť politikov riadiť krajinu a zabezpečovať na vysokej profesionálnej úrovne prosperitu štátu. Politici by mali bohatnúť vedno s národom, ale nie z náročnej práce národa. Problém je v konkrétnych osobách. V tých, ktoré vládli v oblasti školstva, zdravotníctva, financií, doprave aj poľnohospodárstva.