Neviem, kde ich vzal v takom mladom veku, ale Dušan D. Kerný má od 25. mája zrazu osem krížikov na chrbte. Vždy s mladistvými ohníčkami v očiach, vždy s elánom a ešte aj keď sa čertí, tak s noblesou. Veľký hráč s chvíľami života ako ho poznáme tí, ktorí sme sa mihli v spoločných redakciách, či už ako kolegovia, alebo aj priamo pod jeho vedením.

Dušan, nemyslíš vážne, že sa to dá hrať sa so slovami a neustávať. Udávaš tempo a staviaš pred nás mladších ciele, do ktorých ak dobehneme tak ako ty, tak sa budeme cítiť ako králi. Snáď sa takým cítiš aj ty, veď tvoje príspevky pribúdajú ako stála rieka a prinášajú čitateľom odhaľovanie nových právd, nových území poznania. Iste ti už mnohí za to poďakovali, ale dovoľ, aby som tak urobil aj ja, lebo sme spolu prešli úsečku reflektovania spoločenských udalostí a rád na to spomínam: Ďakujem ti.

Vedel si aj oddychovať a dopriať aj iným ten pocit, že sa môžeme uvoľniť pri spoločných obedoch, na ktoré si nás v redakcii pozýval, kde sa nepracovalo, ale žartovalo. A najmä – platil si ty. Tešíme sa, že môžeme na to spomínať, lebo niektoré udalosti neskončili – stále trvajú. Stačí sa stretnúť a ten pocit stálosti prichádza sám.