Sebavedomie na mieste

V súvislosti s 25. výročím rozdelenia Československa na dva samostatné sa v oboch republikách hodnotí to, čo dosiahli od 1.januára 1993. Niektoré české médiá konštatujú, že Slováci majú dosť dôvodov sláviť nezávislosť s patričnou dávkou sebavedomia. Veď v rámci V4 predstavujú krajinu s najintenzívnejším rozvojom a teda rastom ekonomiky. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj /OECD/ by rast HDP v tomto roku mal dosiahnuť 4,1 percenta, pričom verejný dlh má klesnúť na 50,2 percenta.

Na druhej strane na Slovensku pretrváva vysoká dlhodobá nezamestnanosť, nízka mobilita pracovnej sily prispieva k značným sociálnym i ekonomickým nerovnostiam medzi Bratislavou a východnou časťou republiky. Okrem toho zhoršujú sa aj výsledky študentov v medzinárodnom porovnávaní a vzdelávací systém nedostatočne pripravuje študentov pre trh práce, čo sa odzrkadľuje na veľkom počte mladých Slovákov, ktorí študujú a pracujú v cudzine.

V každom prípade Slovensko už pred desaťročím predbehlo Maďarsko v hrubom národnom produkte na obyvateľa a stalo sa najbohatšou časťou bývalého Uhorska!

Zaujímavo skončilo aj porovnávanie plných nákupných košíkov z jedného nadnárodného obchodného reťazca, ktorý pôsobí v ČR aj na Slovensku. Na veľké prekvapenie skončilo v prospech Slovenska. Tak napríklad z 18 kúpených položiek bolo 10 lacnejších na Slovensku a celý nákup v prepočte na české koruny vyšiel lacnejšie u nás /909 Kč v ČR a 895 Kč na Slovensku/. Na západ od rieky Moravy médiá konštatujú, že Česi sa majú lepšie než Slováci. Ale s jednoslovnou poznámkou – zatiaľ... Česi aj Slováci z pohľadu hrubého domáceho produktu doháňajú priemer EÚ. My ale o trochu rýchlejšie než naši susedia. HDP na hlavu na Slovensku sa v uplynulom desaťročí priblížil priemeru EÚ o 17%, český len o deväť...

BRATISLAVA PRED PRAHOU?

Český štatistický úrad ešte v polovici decembra upozornil, že Bratislava je štvrtým najrozvinutejším regiónom v EÚ a na základe HDP na obyvateľa a tiež po zohľadnení platov a cien je na tom lepšie ako Praha. Dokonca vývoj ekonomiky v Bratislave a v jej okolí v prepočte na jedného obyvateľa dosahuje až 188 percent priemeru EÚ. Lepšie je na tom len Luxemburg, Hamburg a Brusel, Praha je šiesta. Pre objektívnosť však musíme dodať, že platy vo väčšine prípadov sú vyššie ako v Bratislave, rovnako aj ceny väčšiny služieb a tovarov, ale samotná dynamika hospodárskeho vývoja je v Bratislave výraznejšia než v hlavnom meste ČR.

Samozrejme, na takéto štatistické údaje môže mať každý svoj názor, mnohí ich považujú za neobjektívne, ale v každom prípade sú pre bratislavský región nielen optimistické, zároveň naznačujú, že v ňom zamestnancom budú rásť mzdy rýchlejšie než v iných metropolách. V spomínanej tabuľke HDP na obyvateľa z pohľadu parity kúpnej sily je teda Bratislava nielen pred Prahou, ale i Londýnom, Parížom, Štokholmom, Viedňou i Berlínom, ale v spomínaných mestách je zatiaľ vyššia životná úroveň ich obyvateľov než ju majú v hlavnom meste SR.

Pochopiteľne, musíme sa pozerať nielen na Bratislavu s okolím, ale aj na ostatné slovenské regióny, predovšetkým na východoslovenský. V ňom výkon ekonomiky v prepočte na obyvateľa predstavuje približne polovicu toho v Bratislave.

Tieto rozdiely by sa mali zmenšovať, nie naopak. Žiaľ, zatiaľ sa to nijako nedarí. Ekonómovia problémy vidia najmä v tom, že stále chýba diaľnica medzi Bratislavou a Košicami a Prešovom, ale zároveň aj v geografickej polohe východného Slovenska, ktoré hraničí s hospodársky slabšími krajinami – Maďarskom a Ukrajinou.

ACH TÁ KORUPCIA!

Predstavitelia najvýznamnejších veľvyslanectiev v Bratislave v súčasnosti oceňujú boj štátnych inštitúcií proti korupcii. Samozrejme, je to potešiteľná informácia, ale z pohľadu korupčného správania sa v EÚ patríme do jej suterénu. Najhoršie korupciu hodnotia naši podnikatelia. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska má každý druhý z nich osobné skúseností s korupciou. Predovšetkým pri vybavovaní eurofondov, verejnom obstarávaní a dotáciách. Sú tu však aj ďalší „záujemcovia“ o úplatky – tí, ktorí vydávajú rôzne potvrdenia, povolenia a certifikáty, kontrolóri, auditori, sudcovia, exekútori, colníci, bankári... Ich zoznám je samozrejme dlhší.

Boj s korupciou zintenzívnila v minulom roku vláda, ale žiaľ, zatiaľ napriek zvýšenému úsiliu dosiahnuté výsledky zaostávajú za očakávaniami. Prvou veľkou lastovičkou sú rozsudky, i keď ešte neprávomocné v tzv. kauze nástenkový tender...