KANDIDÁTOV AKO MAKU

Možno, že sa vám to nechce veriť, ale oficiálny Zoznam zaregistrovaných kandidátov pre voľby do NR SR 5. marca 2016, je doslova vzrušujúce čítanie. Ako kvalitná detektívka. Tak napríklad záujemca si v ňom môže prečítať až 2014 mien tých, ktorí ako zákonodarcovia chcú niečo urobiť v prospech nás ostatných. Aspoň to tvrdia. Každý dvadsiaty z nich má šancu zasadnúť na vytúženú poslaneckú stoličku. To však skutočne iba teoreticky. Veď podľa všetkých doterajších prieskumov verejnej mienky, pričom ich už bolo skutočne neúrekom a ešte koľko ich bude, sa do parlamentu dostane najviac osem politických strán, resp. hnutí. I keď si o tých prieskumoch môžeme myslieť svoje, predsa im len niečo veriť musíme...

Možnosť zaevidovať maximálny počet kandidátov, teda 150, využilo 13 z 23 strán a hnutí. Tri z nich neuviedli ani tretinu z tých 150 možných. Strana Demokratické Slovensko – Ľudo Kaník ich má na zozname dokonca iba 34...

Strana zelených Slovenska /SZS/ postavila svoju kampaň aj na tom, že ako jediná má na čele svojej kandidátky ženu. Nie je to však pravda. Číslo 1 majú príslušníčky nežného pohlavia aj v Priamej demokracii, Šanci a OĽaNO-NOVA.

V zoznamoch kandidátov jednotlivých strán sú zaevidovaní ľudia rôznych profesií. Veľmi veľa je v nich pedagógov, od učiteľov materských škôl až po vysokých akademických funkcionárov, ale napríklad aj hasiči -záchranári, hoteliéri, asistenti doterajších poslancov NR SR, poradkyňa predsedu NR SR, primátori a starostovia, enológ, tútorka /?!/, študenti, opatrovateľky a opatrovateľ, slobodní umelci, hudobný producent, spisovatelia, poštovné doručovateľky, známy meteorológ, herci, novinári a šéfredaktori, protikorupčná občianska aktivistka, profesionálni ochrancovia prírody, ženy na materskej dovolenke, upratovačka, niekoľko nezamestnaných, štátni tajomníci, predsedovia samosprávnych krajov, kaderník, krupiérka, dôchodcovia, IT-špecialisti, politológovia, vedúci supermarketu... Iba jeden zo všetkých – Ing. Gabriel Kollár z Bratislavy /Strana moderného Slovenska/ má pri mene ako profesiu napísané „politik“. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi strany a hnutia sa už vôbec neorientujú na známych a úspešných športovcov, či už v súčasnosti, alebo nedávnej minulosti. O to viac je však teraz rôznych trénerov a športových manažérov.

Potenciálni voliči často na kandidátkach vyhľadávajú lekárov a právnikov. Budú si môcť naozaj vyberať. Na všetkých kandidátkach je dohromady 102 mien s titulom JUDr. a 87 s titulom MUDr. Najviac právnikov s titulom JUDr. má strana SMER-SD, spolu 14, o jedného menej má Procházkova sieť a nad 10 ešte SNS, konkrétne jedenásť. SMER-SD spolu s Matovičovcami majú na kandidátke aj najviac lekárov – po desať. Len pre zaujímavosť – veterinárnym lekárom sa do vysokej politiky akosi nechce veľmi ísť – na všetkých kandidátkach je ich dohromady iba trinásť.

Najviac kandidátov s titulom RSDr. má KSS, dohromady sedem, najviac robotníkov strana Vzdor- Strana práce – zo 47 kandidátov až 17 vykonáva niektorú z robotníckych profesií.

ASI NIE SÚ TAKÍ ZNECHUTENÍ

Na marcové parlamentné voľby sa chystajú aj prvovoliči. Teda tí, ktorí dovŕšili vek 18 rokov a nemajú viac ako 22. Dohromady je ich takmer 200 000, ale samozrejme, k volebným urnám neprídu všetci. Podľa rôznych prieskumov z nich príde voliť asi 40 percent. Časť tzv. mienkotvornej tlače tvrdí, že mladí sú znechutení a voľby ich nepritiahnu. Teda konkrétne prvovoličov. Nie je to však pravda, veď zároveň tvrdí, že cca 40 zo 100 voliť príde. Možno ich bude aj viac. Veď príklady vidia doma v rodine a pokiaľ sa rozhodnú ísť voliť rodičia, tak s najväčšou pravdepodobnosťou pôjdu voliť aj ich dospelé deti.

Prvovoliči nemajú byť čím znechutení. Mnohí z nich už využívajú bezplatnú železničnú dopravu, alebo vnímajú snahu súčasnej vlády pomáhať vytvárať pracovné miesta pre absolventov stredných a vysokých škôl.

Kto si však všíma bilbordy jednotlivých politických strán a hnutí pred nadchádzajúcimi voľbami tak medzi nimi nie sú žiadne, ktoré by mali pôsobiť predovšetkým na prvovoličov. Škoda, je to /zatiaľ/ premárnená šanca, ale zároveň je ešte dosť času na to, aby sa našli spôsoby pritiahnuť mladých k volebným urnám.

Podľa prieskumov verejnej mienky prvovoliči budú voliť predovšetkým stranu SMER-SD, za ňou nasleduje Sieť a SaS, na veľké prekvapenie u nich nemá šancu KDH. Niektorí politológovia tvrdia, že prvovoliči si vyberajú stranu, resp. hnutie väčšinou podľa odporúčania rodičov. Áno, stáva sa to. Na druhej strane tvrdíme, že mladí majú svoje hlavy a teda svoje rozumy, svoje predstavy o živote a budú teda voliť podľa svojho vlastného rozhodnutia...

ZATIAĽ BEZ REFERENDA

Zníženie počtu mestských častí, ktorých majú Košice až 22, trápi mnohých obyvateľov východoslovenskej metropoly. Každý vie, že ich je príliš veľa, ale niektorí o ich redukcii nechcú ani počuť. Sú to predovšetkým starostovia, pracovníci miestnych úradov a poslanci v týchto mestských častiach. Primátorovi Richardovi Rašimu /SMER-SD/ v tomto smere nemožno nič vyčítať. Snažil sa presadiť referendum, ktoré malo byť 5.marca, teda v deň, kedy sa zároveň uskutočnia voľby do NR SR. Ako sa hovorí, jednou ranou by sa zabili dve muchy. Žiaľ, v mestskom parlamente nenašiel potrebnú podporu. Už aj preto, lebo mnohí starostovia sú zároveň aj mestskí poslanci a niektorí z nich budú až „do posledného dychu“ bojovať tak proti referendu, ako aj proti samotnému zníženiu počtu mestských častí.

Poslanci sa nakoniec zhodli na tom, že problémom zníženia mestských častí sa budú zaoberať až po marcových voľbách do NR SR. Už teraz však nikto nie je taký optimista aby tvrdil, že v inom termíne sa na referende zúčastní toľko obyvateľov Košíc, aby bolo právoplatné. Primátor R.Raši správne predpokladal, že voľby do parlamentu, spojené s referendom, by bola historická príležitosť presadiť zníženie počtu mestských častí. Teraz zostáva všetko otvorené. Predovšetkým sa v parlamente musí schváliť novela zákona o Košiciach tak, že mestské zastupiteľstvo dostane kompetencie rozhodovať o usporiadaní mestských častí. I keď sa tak stane, v čo verí predovšetkým samotný primátor, nie je ešte isté, že to mestskí poslanci schvália. Už aj preto, lebo pri presadzovaní ním navrhovaného referenda ho nepodporili ani niektorí jeho najbližší kolegovia, poslanci za stranu SMER-SD...

ŠTRAJKY PO SLOVENSKY

Tí skôr narodení sa iste pamätajú na časy, kedy štrajkovali anglickí baníci. Stalo sa to v 70-tych rokoch minulého storočia a britskou premiérkou bola železná lady M.Tetcherová, tvrdá pravicová politička. Baníci pred štrajkom niekoľko mesiacov zbierali do spoločnej pokladnice peniaze s veľmi prozaickým cieľom – nazbierať toľko, aby ich rodiny počas trvania štrajku mali z čoho žiť. Dopredu teda vedeli, ako dlho si môžu dovoliť zotrvať v štrajku. Nikto z nich sa vôbec nespoliehal na to, že sa nechá vypísať na „peénku“, alebo dokonca čas doma využije na ošetrovanie člena rodiny. Na rozdiel od našich štrajkujúcich učiteľov a zdravotných sestier. Vtedy to tí baníci mali rozhodne ťažšie než tie naše panie učiteľky, ktoré naše deti a tínedžerov vychovávajú k svedomitosti, poctivosti, spravodlivosti, atď.

V jednom denníku sme sa mohli dočítať, že riaditeľka gymnázia v B. Bystrici, ktoré zhodou okolností absolvoval aj terajší predseda NR SR Peter Pellegrini, na otázku čo robia štrajkujúce učiteľky – bez zaváhania odpovedala, že čerpajú PN-ku, alebo sú doma vypísané s chorými deťmi, teda ošetrujú člena rodiny! Znamená to, že dotyčné, ktoré síce štrajkovali /možno ešte štrajkujú/ proti štátu, využívali, resp. ešte využívajú na to peniaze od tohto štátu! Ťažko povedať, v ktorej inej krajine by im niečo také prešlo.

Z inej kategórie sú štrajkujúce zdravotné sestry predovšetkým v Prešove. Zaujímavé je, že počas ich výpovednej lehoty až 130 /!/ z nich boli práceneschopné, teda na PN-ke. Aj ony za toto obdobie dostávali dávky od štátu. Nuž, na pánov doktorov a panie doktorky, ktoré ich uznali chorými si mal „posvietiť“ Úrad nad zdravotnou starostlivosťou. Neurobil však tak. Nuž, čo, z cudzieho krv netečie. Podľa sudcu s dlhoročnou praxou sa v takýchto prípadoch dali využiť aj paragrafy z trestného poriadku. To už ani nespomíname morálnu stránku celej záležitosti – sestry vydierajú pacientmi a učitelia malými žiakmi. Ako pripomenul tento sudca už v dôchodkovom veku /meno i jeho adresu máme v redakcii/ v prípade požadovania akejsi pokuty vo výške 3300 eur od zdravotných sestier, ktoré sa rozhodli ukončiť štrajkovanie z vlastnej iniciatívy, možno skutočne použiť niektorý z paragrafov o vydieraní. Premiér Robert Fico nad tým iba mávol rukou, že by si s takýmto prípadom poradil aj poslucháč I. ročníka právnickej fakulty, ale o to viac prekvapuje, že predsedníčka OZ sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká sa odvoláva na stanovisko právnikov, ktorý do zmlúv o tzv. solidarite zaradili túto tzv. pokutu. Nuž, keď sestry majú peniaze na takýchto „renomovaných odborníkov“ tak prečo títo zostávajú v anonymite? Ďalšou záležitosťou je to ich memorandum. Podľa odborníkov je chaotické, je to opäť iba ďalšie ultimátum, zdravotné sestry v ňom iba žiadajú, ale nič neponúkajú. Teda pacienti od nich nemôžu očakávať kvalitnejšiu starostlivosť.

Vo všeobecnosti sa minulému režimu vytýka aj rovnostárstvo. Teda všetkým približne rovnako. Sú však sestry a sestry. Niektoré nadmieru obetavé, pracovité, skúsené a veľmi spoľahlivé. Iné lenivé, vulgárne, ani po rokoch nedokážu pichnúť injekciu tak, ako sa má. Samozrejme, platy chcú všetky rovnaké. Keď je už teda reč o peniazoch tak na rokovanie odvetvovej tripartity o mzdách ani jedna šéfka sesterskej komory i odborov jednoducho neprišla...