KOĽKO ICH VLASTNE BOLO?

Na definitívne údaje o počte turistov, či už domácich, alebo zahraničných, v našich strediskách cestovného ruchu v minulom roku si ešte budeme musieť počkať. V roku 2014 vraj prišlo na Slovensko o 330 000 návštevníkov menej než v predchádzajúcom roku. Sezóna 2015 však začala v optimistickom duchu a druhý dych chytila nielen vzrastajúca návštevnosť Slovenska cudzincami, ale poriadne sa rozhýbali aj domáci návštevníci turistických centier. Zdalo sa však, že záver minulého roku veľa radosti našim hotelierom a majiteľom lyžiarskych stredísk neurobí. Veď dôvodov k pesimizmu bolo naozaj dosť. Predovšetkým sme mali nepriaznivé poveternostné podmienky a devalvácia rubľa spôsobila hromadný úbytok návštevníkov strednej triedy z Ruska. S Ukrajincami málokto rátal, veď ich domáce spoločenské a ekonomické problémy úplne odradili i stálych návštevníkov našich hôr myslieť na to, či pôjdu do Vysokých, alebo Nízkych Tatier.

Rusi a Ukrajinci síce neprišli, ale o o viac bolo na Slovensku návštevníkov z Ázie, Talianska, Veľkej Británie a Nemecka. Výrazne stúpol počet turistov zo susedných krajín – Poľska, Česka, Maďarska a Rakúska. Zohnať ubytovanie vo Vysokých Tatrách na prelome rokov 2015 a 2016 bolo poriadne ťažké aj pre skúsených horských harcovníkov. Samozrejme, pokiaľ sa nespoliehali na svoje schopnosti a neriskovali, pretože Tatry praskali vo švíkoch. Zdá sa, že naše veľhory majú pred sebou druhú a dlhú mladosť.

ČO OD NICH OČAKÁVAJÚ?

Mnohí občania si doteraz neuvedomujú, že v marcových voľbách do NR SR sa o ich hlasy bude uchádzať až 23 politických strán a hnutí. Keď im to niekto povie, tak neveriacky krútia hlavami. Veď o mnohých z nich nikdy ani nepočuli. Okrem toho si vedia zrátať, že nemôžu získať ani dve percentá z odovzdaných hlasov. Čo teda vlastne od tých volieb očakávajú? Je síce pravda, že aj zlá reklama je reklama, ale dá sa k nej prísť aj oveľa jednoduchšie a lacnejšie.

Z analýzy výsledkov asi desiatky prieskumov verejnej mienky vyplýva, že z tých 23 strán a hnutí sedem z nich nezíska vo voľbách ani jedno percento, ďalšie štyri pod dve percentá. Samozrejme, môže ich byť ešte viac...

Časť čitateľov denníkov si všimla i to, že jedna z politických strán prostredníctvom inzerátu hľadala záujemcov o členstvo vo volebných komisiách! To už bola prisilná káva aj pre tých, ktorí pravidelne chodia k volebným urnám a pozorne sledujú predvolebné dianie. Koľko potom môže mať taká strana členov a priaznivcov keď nie je schopná vlastnými silami nájsť tých, ktorí vo volebných komisiách budú v jej mene dohliadať nad regulárnosťou priebehu samotného volebného aktu a sčítavania hlasov? Možno sa záujemcovia aj prihlásili. Veď dôchodcovia, študenti či nezamestnaní majú takto možnosť zarobiť si niekoľko eur. Očakáva sa od nich, že dajú hlas tej strane, ktorú vo volebných komisiách zastupujú. Aj keď strana, ktorá ich delegovala, musí rátať s tým, že sa tak nemusí stať...

NACESTUJE SA NAOZAJ DOSŤ

Niekedy platilo, že na cestách bol iba minister zahraničných vecí a ostatní jeho kolegovia sedeli vo svojich úradoch a z nich riadili chod svojich rezortov. Časy sa však menia a s nimi aj náplne práce. Tak napríklad minister životného prostredia Peter Žiga už v súvislosti s „iba“ vodnými stavbami navštívil takmer všetky kúty východného Slovenska. Nie náhodou, veď sa o to pričinil veľkou mierou on sám, ale svoj podiel na týchto cestách má aj Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Košice i jej generálny riaditeľ Stanislav Hreha. Tých ukončených projektov bolo za štyri roky pôsobenia tejto vlády skutočne dosť. Bez ohľadu na to, či išlo o regulácie riek, alebo čističky odpadových vôd či výstavbu kanalizácii obcí. Za všetky navštívené mestá a obce spomeňme iba Bardejov, Trebišov, Krasnovce a naposledy Valaliky a Geču. Práve v týchto dvoch obciach v blízkosti Košíc minulý týždeň slávnostne odovzdali do prevádzky kanalizáciu s čerpacími stanicami. Celková dĺžka novej kanalizačnej siete je vyše 15 500 metrov s 1 071 prípojkami. Nová vodovodná sieť v oboch obciach meria dohromady 8 700 metrov s vyše 470 prípojkami. Aj ukončenie tohto projektu potvrdilo, že práve Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Košice je najúspešnejšou na Slovensku a to /nielen/ z pohľadu realizovaných projektov spolufinancovaných EÚ. Samozrejme, bez spolupráce s ministerstvom životného prostredia a priamo s jeho šéfom by predchádzajúce riadky asi neboli pravdivé...

V KOŠICIACH PO NOVOM

Určite najnáročnejšia rekonštrukcia električkových tratí a električkových uzlov v dejinách košickej mestskej hromadnej dopravy ešte donedávna poriadne znervózňovalo obyvateľov i návštevníkov mesta a niektorí dokonca tvrdia, že primátor Richard Raši z nej začal predčasne šedivieť. V každom prípade po jej ukončení vládne v Košiciach spokojnosť. Veď sa vymenili nielen koľaje a uzly, ale aj električky. Európska komisia sa rozhodla, že preplatí nákup 33 nových električiek, ktoré už jazdia na jednotlivých tratiach.

Rekonštrukcia i nákup nových električiek boli financované z eurofondov vo výške 114 mil. eur, z ktorých 50 miliónov bolo vyhradených na nákup týchto dopravných prostriedkov. Len pre porovnanie – celý mestský rozpočet predstavuje cca 130 mil. eur. Rekonštrukcia i kúpa električiek boli ako spojené nádoby. Keby sa Košice nepustili do tejto náročnej rekonštrukcie a neukončili ju v predpokladanom čase, nedostali by na nákup električiek ani cent.

Nové električky poskytujú tichšie, pohodlnejšie a bezpečnejšie cestovanie, uľahčujú prepravu zdravotne postihnutých a starších ľudí ako aj rodičov s kočíkmi. Pre zaujímavosť – keby mesto nesplnilo všetky podmienky na preplatenie nákupu električiek z eurofondov, Košice by sa zadlžili na 19 rokov, čo by nepriaznivo pocítili predškolské a školské zariadenia, šport, kultúra v meste, atď.