Cestovný ruch na vzostupe

Vždy, keď sa spomínali dejiny turistiky na východnom Jadrane, tak sa automaticky hovorilo aj o Čechoch. Nie náhodou, veď to boli práve naši západní susedia, ktorí objavili tieto lokality pre cestovný ruch a pre mnohých z nich  bolo samozrejmosťou tráviť časť leta vtedy ešte na juhoslovanskom pobreží – už pred 2.svetovou vojnou! Aj preto tu boli Češi vždy vážení hostia, i keď za bývalého režimu sem prichádzali iba so skromným prídelom valút v batožine.

Aj po zmene geopolitických máp na prelome tisícročia Chorvátsko zostávalo na čele turistických destinácií z pohľadu počtu návštevníkov z Českej republiky.  O to viac prekvapujú údaje za minulý rok, kedy z tohto pohľadu takú turistickú veľmoc, akou je práve Chorvátsko predbehlo naše Slovensko! K nám zavítalo až vyše 800 000 občanov ČR, pričom do Chorvátska „iba“ viac ako 700 000, ale v každom prípade menej, než ich bolo u nás.

Češi boli vždy nároční cestovatelia, za svoje peniaze požadovali kvalitné a spoľahlivé služby. Našťastie, naši hotelieri to včas pochopili, aspoň väčšina z nich. Práve skvalitnenie stravovania a ubytovania spôsobili zvýšený záujem o Slovensko. Je to veľmi zaujímavá informácia, ale našincov, ktorí pôsobia v cestovnom ruchu, by mala iba potešiť, ale v nijakom prípade nie uspokojiť a ako sa hovorí – nezaspať na vavrínoch.

Keď už hovoríme o Chorvátsku – Slovákov v uplynulých rokoch do tejto balkánskej krajiny prichádzalo cca 330 000 ročne. V tom minulom sme prekročili 400 tisícovú hranicu! Takže stále platí, že slovenské more je na Jadrane...

CHUDOBNÍ  JOZEFOVIA

Tak nám pribudol ďalší chudobní dôchodca. Po bývalom veľkopodnikateľovi a tradičnom účastníkovi poľovačiek na exotické zvieratá v Afrike Jozefovi Majskom tu máme ďalšieho – bývalého predsedu Matice slovenskej  Jozefa Markuša. Prvý z týchto Jozefov síce stále, aj po vyše desať rokov vlečúcom sa súdnom spore ešte síce stále nemá v rukách právoplatný rozsudok, ale pre zlé /???/ majetkové pomery už určite nemusí očakávať finančný trest.

Druhý Jozef stále pôsobil tam, kde platy boli naozaj solídne. Či už to bolo v Slovenskej akadémii vied, neskôr vo funkcii vicepremiéra a celé desaťročie bol predsedom Matice slovenskej. Podľa našich zdrojov zarábal v tejto funkcii približne toľko, koľko naši ministri a poslanci. S Markušovým menom sa viažu veľké kauzy, napríklad zmiznutie národného pokladu či problémy s Matičným fondom. Napriek tomu, že ide o obžalovanie zo sprenevery veľkých finančných prostriedkov J. Markuš odmietol dohodu o vine a treste. Nuž, mal na to právo, ale zároveň riskuje, že v prípade uznania viny súdom mu hrozí dlhoročný pobyt za mrežami. Samozrejme, zároveň aj finančný trest. Expredseda našej významnej  národnej a kultúrnej inštitúcie však dal pred senátom Obvodného súdu Bratislava III jasne najavo, že s peniazmi je na tom veľmi zle. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, má iba minimálne úspory a dokonca nemá ani auto, je iba jeho spolumajiteľom s manželkou a ide o osemročné vozidlo... Čo už, keď takto skončí človek, ktorého meno sa pred desaťročím vraj objavovalo v predstavenstvách niekoľkých eseročiek, tak stojí skutočne iba za poľutovanie. Veď keď už človek s vysokoškolským ekonomickým vzdelaním a vedecký pracovník v tejto oblasti si nedokázal ušetriť na solídny život v starobe, tak naozaj stojí za prejavenie súcitu. Alebo ide iba o snahu zapôsobiť na senát a dokonca rozslziť oči jeho členov?

MLIEKO UŽ LACNEJŠIE AKO VODA

Zdá sa, že dvojica ministrov za SNS prežije ešte ťažké dni. Jednoducho im nie je čo závidieť. Šéf školstva Peter Plavčan musí od nástupu do svojej funkcie čeliť tlaku učiteľov a ich odborom. Tí žiadajú zvýšenie platov až o štvrtinu /!/ od 1. januára 2017 a potom každoročne o 10 percent. Žiadne dve – tri percentá, ako sa napríklad zvyšuje v štátnej správe, alebo inde. Učitelia predsa nie sú žiadni troškári. Keď pán minister nepristúpi na ich požiadavky, tak prídu na rad nátlakové akcie, dokonca aj štrajky! Len nech sa opováži im nevyhovieť. A nakoniec, nie dve – tri, ale ani 5-6 percent ich už neuspokojí!

Zaujímavé je si predstaviť, ako by sa podobná situácia riešila v prípade inej vlády, napríklad takej, v ktorej by mala vedúce postavenie Sulíkova SaS. Alebo by učitelia s takýmito požiadavkami vôbec neprišli, alebo by predstaviteľov učiteľov aj ich odborov veľmi rýchlo ukázali na dvere. Taká vláda by im dokázala vyjsť v ústrety maximálne s tromi percentami a koniec rozhovorov, ponáhľajte sa do svojich škôl, aby ste nezmeškali začiatok vyučovacej hodiny. Zároveň by dokázala presadiť prijatie rôznych proti štrajkových opatrení. Zaujímavé by bolo zistenie, kto stojí za terajšími aktivitami učiteľov. Možno práve tí, ktorí nedostali príležitosť zostaviť vládu a teda zároveň tí, ktorí by debatu o zvýšení platov o 25% ani nepripustili.

Ani ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná nemôže pokojne spávať. Keď už kvôli ničomu inému, tak pre mliečnu krízu. V minulosti sme si pod týmto výrazom predstavovali nedostatok mlieka, teraz jeho nadbytok. A to skutočne poriadny. Mlieko dnes stojí toľko, koľko minerálna voda. I tá je u nás v porovnaní s inými krajinami veľmi nízka. Mlieka máme toľko, že už ho nechcú spracovávať ani mliekarne, ktoré majú prepchaté sklady. Na litri vyprodukovaného mlieka poľnohospodári prerábajú minimálne 12 centov. Pritom nemajú záruku, že ho predajú aj pod výrobnú cenu. O nejakom zisku sa im môže iba snívať. Živočíšna výroba na Slovensku nestagnuje, ale upadá. Nečudo, že až tretina producentov mlieka vážne uvažuje o jeho zrušení. Pritom je nepochopiteľné koľko mlieka a mliečnych výrobkov zo zahraničia sa stále objavuje v regáloch našich super a hypermarketoch. To sa týka aj iných poľnohospodárskych produktov, mohli by sme nimi plne pokryť vlastnú spotrebu a dokonca ich aj vyvážať.

Situácia s mliekom je podľa jeho výrobcov doslova kritická a výbušná. Pani ministerka, ju však až takú nevidí. Verme, že nájde východisko z tejto viac ako kritickej situácie. O jednom probléme však nikto nehovorí: našinec spotrebuje iba tretinu mlieka a mliečnych výrobkov z množstva, ktoré vypije a zje priemerný Nemec. Aj toto je jedno z východísk i keď nesystémových. Ďalšie sa môže nájsť v stretnutí za jedným stolom poľnohospodárov, majiteľov mliekarní  a obchodníkov. Pokiaľ tí nenájdu spoločnú reč, tak budú všetky úvahy a kroky pani ministerky zbytočné.

SME „EČKÁRSKA“ VEĽMOC!

Po rokoch dovážaných potravín zo zahraničia, často nie najlepšej kvality i chutí, sme nostalgicky zatúžili po tých osvedčených domácich výrobkoch. Začali sme kupovať produkty s označením „Slovenský výrobok“, resp. Made in Slovakia, ale väčšina z nás si pri ich konzumácii uvedomila, že časy sa poriadne zmenili. Presolené, presladené, alebo s množstvom rôznych umelých prímesí, označovaných písmenom E. Ide najmä o rôzne farbivá, arómy, stabilizátory, emulgátory, regulátory, atď., atď. Odborníci varujú pred ich nadmerným množstvom, ktoré sa používa v našich potravinách, ale výrobcovia si z toho ťažkú hlavu určite nerobia.

Jeden z najuznávanejších expertov na kvalitu potravín na Slovensku profesor Peter Turek z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach ešte pred Veľkou nocou v jednom z našich denníkov upozorňoval, že nie z každej u nás kúpenej údenej šunky možno vývar použiť na ďalšie spracovanie. Odporúčal kupovať výrobok s maximálne troma „éčkami“. Nuž, naivne sme si mysleli, že v takom jednoduchom produkte, ako je údené kolienko nebudú žiadne tie nepríjemné „éčka“. Na naše veľké prekvapenie a sklamanie sme ich narátali až osem!

Ešte horšie skončil náš test pri pekárenských výrobkoch. V cereálnej pľundre so syrom z linky košického veľkovýrobcu a navyše s logom Značka kvality SK Slovakia /!/ sa nám podarilo narátať až desať „éčiek“!

Čo z toho jednoznačne vyplýva? Že nie všetko, čo sa vyrobilo na Slovensku je kvalitné, dobré a zdravé. Zároveň dokonca i to, že aj za špeciálnou značkou kvality, ktorú nie je ľahké získať, sa namiesto pekárenského výrobku skrýva akýsi chemický nepodarok!