HRA NA MŔTVEHO CHROBÁKA?
Prešlo už päť rokov od odvolania Róberta Bezáka z funkcie arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy a napriek tomu celá kauza neupadla do zabudnutia i keď si to želajú mnohí vysokí predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Nakoniec, svedčí o tom správanie sa Konferencie biskupov Slovenska /KBS/, ktorá už dlhší čas k celej kauze nezaujíma žiadne stanovisko a ani nereaguje na otázky veriacich, ktorí sa neustále pýtajú - čo bude ďalej?

Arcibiskupa R. Bezáka pred piatimi rokmi odvolal pápež Benedikt a samozrejme, že impulz k tomu musel prísť zo Slovenska. Veď ani jeden z jeho kolegov u nás nevystúpil na jeho obhajobu, naopak, všetci sa správali akoby sa ich celá záležitosť ani netýkala. Pritom išlo asi o najobľúbenejšieho biskupa u nás! Stačilo mu však poukázať na nedostatky v hospodárení arcidiecézy v časoch, kedy stál na jej čele jeho predchodca - a už bol u vrchnosti v nemilosti. Klobúk dole však pred českými biskupmi, ktorí podnikli oficiálne kroky na omilostenie R. Bezáka, urobili toľko, koľko mohli, ale na živote odvolaného arcibiskupa sa veľa nezmenilo. Pápež František ho síce prijal, prisľúbil pomoc, ale on musí riešiť problémy, ktoré mu spôsobujú niektorí jeho blízki spolupracovníci, či už ide o finančného, alebo morálneho charakteru, teda priamo vo Vatikáne a tak Slovensko je preňho veľmi, veľmi ďaleko. Okrem toho nemožno sa mu čudovať keď nikto zo zainteresovaných na Slovensku /ktorí si to môžu dovoliť/ doteraz neupozornil hlavu katolíckej cirkvi že už je na čase napraviť to, čo spôsobil jej predchodca. Ako sme už spomenuli, čím menej sa skloňuje meno emeritného arcibiskupa R. Bezáka, tým je to pre nich lepšie. Aspoň sa môžu venovať svojmu boju s humanizmom, čo vyvolalo doslova šok aj medzi väčšinou veriacich.

Róbert Bezák je v súčasnosti bez zamestnania i príjmu, žije iba z úspor. Niektorí funkcionári politických strán by ho radi videli medzi sebou. Dobre si uvedomujú koľko hlasov by im získal. Odvolaný arcibiskup odoláva, veď si veľmi dobre uvedomuje, že je stále kňaz a tak v politike nemá čo robiť. Napriek svojej obrovskej obľúbenosti a popularite. O to viac a skôr by sa už členovia KBS mali prestať hrať na mŕtveho chrobáka či pštrosov na púšti a naopak, obrátiť sa na pápeža Františka aby definitívne vyriešil a uzavrel túto smutnú kauzu.

STREDA BEZ NAKUPOVANIA
Tak máme za sebou prvý sviatočný deň bez nakupovania. Bol ním 5. júl - sviatok svätého Cyrila a Metoda, kedy sa po prvýkrát v praxi uplatnil zákon o zákaze predaja počas štátnych a cirkevných sviatkov. Do konca kalendárneho roka bude ešte osem takýchto dní, v nasledujúcich až pätnásť. Pred schválením tohto zákona, ktorého nedodržanie môže priniesť so sebou vysoké pokuty, nastala medzi politikmi vzájomná polemika a tvrdá konfrontácia názorov. Na veľké prekvapenie svoj nesúhlas so zákazom prejavili aj mnohí poslanci, ktorí kde len môžu dávajú do popredia svoju príslušnosť ku katolíckemu vierovyznaniu. Vtedy sa neriadili tým, že rodiny budú počas sviatkov spolu ale tým, že pracovníci obchodov /predovšetkým ženy/ nedostanú príplatky za prácu počas týchto sviatočných dní a peniaze im budú chýbať. Nuž, peniaze chýbajú mnohým z nás, pričom často je to ten správny motív k zvýšeniu kvalifikácie či hľadaniu síce náročnejšej, ale zároveň lepšie platenej práce, ale asi práve v tejto súvislosti mnohé obchodné reťazce zvýšili platy všetkým svojim zamestnancom. Aby sme však boli spravodliví urobili tak aj preto, lebo pociťovali nedostatok pracovných síl. Nezamestnanosť sa u nás neustále znižuje a ženy majú viac možností nájsť si lepšie platenú prácu než tú, ktoré ponúkali hyper a supermarkety.

Ešte sme si ani oficiálne, ani osobne ekonomicky nezhodnotili prvý sviatočný deň so zavretými obchodmi a už sa ozývajú hlasy, že obchody majú byť zatvorené nielen cez sviatky, ale i nedele! Máme si vraj vziať príklad z Rakúska a Nemecka, kde to tak funguje. Odborníci sú však zatiaľ zdržanliví. Ešte nevieme ako bude verejnosť reagovať na zatvorené obchody počas 15 sviatočných dní v roku a už niektorí predbiehajú čas - chcú už dnes zavrieť všetky predajne aj počas nedieľ.

Len aby sa potom spotrebitelia necítili už skutočne veľmi obmedzení. Veď iné nakupovacie zvyky majú Rakúšania a Nemci, iné my. Ale počkajme si, čo na takýto návrh povedia samotní občania.

Čo si však nakoniec myslieť o tých našincoch, ktorí celý 5. júl strávili na nákupoch v Rakúsku a Maďarsku? Vraj si deň predtým, teda od pondelka do stredy zabudli doma nakúpiť, alebo jednoducho si nenašli čas na nákup základných potravín... Nuž, slabá výhovorka. Jednoducho už to majú "pod kožou", že v sviatočný deň musia nakupovať. Bez ohľadu na to, či na Slovensku - a keď sa to nedá - tak v blízkej cudzine. Možno, že počas dvoch najbližších sviatkov - 29. augusta a 1. septembra sa už predzásobia. Alebo opäť budú odkázaní na nákupy v Maďarsku a Rakúsku, alebo pocestujú tam iba preto, lebo nebudú vedieť ako využiť voľný čas? Nuž čo, nechajme sa prekvapiť...

PRÁCE BUDE DOSŤ, ALE...
Vraj až 14% firiem plánuje v najbližších troch mesiacoch zvýšiť počet svojich zamestnancov a iba 3% budú musieť prepúšťať. Optimizmus zvyšuje aj konštatovanie, že práce pribúda nielen v Bratislave a západných regiónoch republiky, ale aj na východe. Nových pracovníkov potrebujú nielen automobilky, ale komplexné strojárenstvo, doprava, služby. Musíme vraj rátať s tým, že do roku 2020 bude priemysel potrebovať až 45 000 nových pracovníkov, možno že dokonca aj viac.

Podľa ministra práce, rodiny a sociálnych vecí Jána Richtera môže nezamestnanosť na prelome rokov 2017 a 2018 klesnúť pod 7%. Jeho optimizmus mu nemožno zazlievať, veď v máji bola u nás nezamestnanosť na historickom minime 7,35 percenta. Opozícia síce namieta, že asi 300 000 Slovákov pracuje dlhodobo v zahraničí, ale predsa aj u nás stretneme Angličanov, Talianov, Nemcov, Čechov a ďalších občanov krajín EÚ, ktorí sa rozhodli určitý čas žiť a pracovať u nás. Samozrejme, nie v masových počtoch, ale na naše Slovensko je ich predsa len dosť...

Nedávno nás v Hospodárskych novinách zaujala informácia o hľadaní nových pracovníkov do žilinskej automobilky KIA. Tá hľadá až 500 tých, ktorým môže ponúknuť zaujímavú a slušne platenú prácu. Automobilka v priebehu dvoch mesiacov spoločne s úradom práce oslovili vyše 2100 nezamestnaných. Na pohovor ich prišla približne polovica - 1200. Skutočný záujem o prácu prejavilo iba 70, i keď pôvodne sa o ňu zaujímalo „až“ 260. V súčasnosti z nich pracuje len 34, teda polovica z tých, ktorí sa rozhodli zamestnať. Každý komentár je tu zbytočný. Nechceme nikomu krivdiť, ale títo ľudia sa asi držia moderného príslovia pre lenivcov a delikventov, že „práca je posledná možnosť ako prísť k peniazom“. Žiaľ, nič iného si nemôžeme myslieť. Akurát ešte to, že štát musí čo najskôr odstrániť všetky byrokratické bariéry aby slovenské podniky mohli čo najskôr zamestnávať Bulharov, Srbov, Rumunov, Ukrajincov...