NIE SME NA TOM ZLE

Svetová banka zverejnila niekoľko štatistík podľa ktorých  sa dá zistiť niečo o kvalite podnikateľského prostredia v jednotlivých krajinách sveta. Údaje, ktoré sa týkajú bývalého tzv. východného bloku ZSSR sú veľmi zaujímavé. Podľa nich sa niektoré krajiny na východ od našich hraníc môžu porovnávať dokonca s Hongkongom. Slovensko sa z tohto pohľadu zaraďuje medzi tie, ktoré azda nemajú až ideálne zákony a predpisy, ale v každom prípade sa môže porovnávať s takými, akou je napr. USA. Prekvapuje však skutočnosť, že medzi krajiny s najlepšími podmienkami na podnikanie patria aj Bielorusko, Moldavsko, Gruzínsko... Žiaľ, naše médiá takéto štatistiky v podstate nezverejňujú, čiastočne iba v odbornej tlači. Nám sa tieto údaje podarilo zistiť priamo z údajov Svetovej banky, publikovaných v USA a tak ťažko  predpovedať, že ich skreslili len preto, aby urobili čo najlepšie meno Lukašenkovmu režimu...

Na vybavenie všetkých formalít, potrebných so zaregistrovaním právneho subjektu, si to na Novom Zélande vyžaduje iba polovicu jedného pracovného dňa, v Macedónsku jeden, Kanade a Hongkongu poldruhého dňa, v Gruzínsku dva, Bielorusku tri, Moldavsku štyri, Maďarsku päť a na Ukrajine sedem dní. Slovák na to musí obetovať 11,5 pracovného dňa, Čech až 15 a Poliak dokonca 30 dní! To všetko však nie je nič v porovnaní s Venezuelou (144 pracovných dní) a rovníkovou Guineou – 135 dní. Občan USA na takúto registráciu potrebuje necelých šesť dní.

Na výpočet a zaplatenie daní za právnickú osobu potrebujú v Zjednotených arabských emirátoch 12 hodín, v Katari 41, San Marine 52, Luxembursku 55 a na Bahamských ostrovoch 58 hodín. Koľko však v strednej a východnej Európe? V Estónsku 81, Rusku 168, Litve 171, Bielorusku 176 a v Moldavsku o desať hodín viac. Nasleduje Slovensko so 188 hodinami, Litva so 193, Poľsko s 271 a Maďarsko s 277 hodinami. Ukrajinská firma na to vynaloží v priemere 350 hodín, ale česká dokonca 405! Negatívne rekordy držia dve juhoamerické krajiny Brazília a Bolívia – 2600, resp. 1025 hodín. Stále vraj ideálna krajina na podnikanie – USA je na tom takmer rovnako ako Bielorusko .

TRÚFAJÚ SI AJ NA OLYMPIÁDU!

Východoslovenská metropola má za sebou aj organizovanie Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK 2013), teraz je v polovici Európskeho mesta športu 2016 a už sa chce uchádzať o usporiadanie  olympijského festivalu mládeže – Košice 2021 (EYOF). Ide v podstate o olympijské hry mládeže vo veku 14-18 rokov v desiatich druhoch športu. Toto podujatie má už za sebou pätnásť ročníkov, pričom sa predpokladá, že o päť rokov príde do mesta jeho konania až 6000 účastníkov, pričom z nich má byť 4000 mladých športovcov približne z 50 krajín sveta. Zvyšných 2000 bude tvoriť sprievod trénerov, funkcionárov, rozhodcov...

Niekto môže kandidatúru Košíc považovať za veľmi prismelú, ba až prehnanú, ale kto aspoň trochu pozná možnosti Košíc veľmi dobre vie, že mesto dokáže takéto významné športové a spoločenské podujatie o niekoľko rokov kvalitne pripraviť. Samozrejme, vyžaduje si to výstavbu a rekonštrukciu športových a ubytovacích objektov, pripraviť početný tím organizátorov, ale s tým všetkým sa Košice dokážu vysporiadať. Mesto má širokú sieť vysokoškolských internátov, dnes už na tom nie je tak zle ani so športoviskami, i keď pred takými dvadsiatimi rokmi bola v tomto situácia skutočne kritická. Veď do piatich rokov určite pribudne Národný tenisový štadión, či plavecký areál pri železničnej a autobusovej stanici.

Vo všetkých doterajších medzinárodných výberoch, do ktorých sa Košice prihlásili, uspeli. Preto na radnici vládne optimizmus...

Nakoniec, po otvorení top atletického štadióna v Šamoríne sa u nás začalo hovoriť, že každý slovenský boháč má už svoje luxusné športovisko. Podľa iných údajov naši superboháči bohatnú z roka na rok, je ich stále viac a viac a tak aj tých štadiónov asi pribudne. Nech sa to stane medzi nimi tradíciou...

FRANCÚZSKY PRÍKLAD?

Pred otvorením ME vo futbale sa Francúzsko zmietalo v štrajkoch a zdá sa, že tieto aktivity na krátky čas prerušili a neskôr v nich budú pokračovať. Všetko vraj spôsobilo prijatie nového zákonníka práce... Naši učitelia sa vyhrážajú, že začnú demonštrovať od 1. júla, teda v čase, kedy Slovensko začne predsedať Rade Európskej únie. Vybrali si skutočne zaujímavý termín a to i napriek tomu, že od 1. septembra im paušálne vzrastú mzdy o 6 percent.

Majú síce právo štrajkovať aj organizovať ďalšie demonštrácie, ale... Všetky doterajšie štrajky učiteľov i ďalšie protestné aktivity jednoznačne riadi akási „vyššia moc“. Vždy si svoje akcie naplánujú na – pre vládu – najnevhodnejšie termíny...