OXFORD, TRAS SA!

V rebríčkoch najlepších univerzít sveta je poriadny galimatiáš. Tak napríklad do rúk sa nám dostali dva – jeden zostavený Times Higher Education /THE/, druhý portálom Webometrics. Okrem toho takýchto zostavovateľov existujú celé desiatky a nie náhodou sa potom predstavitelia škôl, ktoré sa umiestnili na nelichotivých miestach, odvolávajú na to, že „ide o neoficiálny rebríček, zostavený nie veľmi dôveryhodnou inštitúciou“.

Podľa THE sa najlepšie umiestnili univerzity z USA a západnej Európy, len pre zaujímavosť – Oxfordskej univerzite u patrí veľmi cenné 2.miesto. Úspechom  slovenského akademického školstva je už samotná skutočnosť, že naše dve univerzity sa dostali do prvej osemstovky. Podľa očakávania sú to dve bratislavské vysoké školy – STU a Univerzita Komenského. V porovnaní so susednými krajinami to však nie je žiadny výrazný úspech. Do 600. miesta sú predovšetkým univerzity z Rakúska, ale aj Česka, Maďarska a Poľska. Na úrovni našej najlepšej dvojice sú aj dve ukrajinské univerzity – pre našich východných susedov najlepšia alma mater – Národná univerzita T.Ševčenka v Kyjeve a ďalšia národná univerzita v Charkive.  Prekvapením je však umiestnenie v prvej osemstovke  Západočeskej  univerzity v Plzni, známou vydávaním diplomov absolventov práva  ľuďom, ktorí na nej oficiálne študovali len niekoľko mesiacov, dokonca ani nie celý jeden semester.

Síce tiež vážne, ale aj s patričným humorom  berú rôzne rebríčky hodnotenia univerzít Chorváti. Tak napríklad portál Webometrics po prvýkrát zaradil  ich univerzitu medzi 500 najlepších na svete – konkrétne tá v hlavnom meste v Záhrebe sa umiestnila na 458. mieste. Výrazný skok vpred zaznamenala Splitská univerzita, pred rokom bola na 2937.priečke, teraz sa dostala na 1571.miesto. jeden z chorvátskych denníkov priniesol túto informáciu pod titulkom „Oxford, tras sa!“.

POKUTY  /AJ/  CHODCOM

Košickú pešiu zónu na Hlavnej ulici, vybudovanú po roku 1994, kedy sa Rudolf Schuster po rokoch vrátil na radnicu, obdivujú všetci návštevníci východoslovenskej metropoly. Medzi jej rarity patrí aj cyklistický chodník , výlučne  určený  pre tých, ktorí sa premiestňujú zo severu  na juh a opačne na dvoch kolesách. Je síce pravda, že niektorí cyklisti sa  na ňom snažili napodobniť Petra Sagana v špurte, ale i to, že po cyklistickom chodníku sa rady promenádovali aj mamičky s kočíkmi.

Napriek tomu všetko fungovalo až dovtedy, pokiaľ jeden cyklista vážne nezranil  staršiu dôchodkyňu. Po tomto nešťastnom prípade sa na cyklistickom chodníku na košickej pešej zóne v centre mesta smie jazdiť  maximálnou rýchlosťou 10 km/hod. Na druhej strane pokutu môžu „schytať“ aj chodci, teda vrátane aj spomenutých mamičiek s kočiarmi, ktorí sa budú pohybovať po tomto chodníku a tým znemožňovať plynulú jazdu cyklistov. Košičania sú takto opäť o krôčik pred ostatnými mestami. Žiadne okrem nich sa nemôže pýšiť špeciálnym pruhom, určeným iba pre cyklistov...

Ako  to  všetko  skončí ?

Na Slovensku sme síce zaregistrovali krach oceliarne Slovakia  Steel Mills /SSM/ v Strážskom v Michalovskom okrese – ale to bolo všetko. Jednoducho sa rozplynul ďalší sen, v tomto prípade o produkcii 600 000  ton ocele a oceliarenských výrobkov ročne. Na veľké prekvapenie pre nás viac to prežívajú naši susedia v Česku  - a nemožno sa im vôbec čudovať. Krach tejto oceliarne pripravil o obrovské  stámiliónové čiastky eur predovšetkým štátnu Českú exportnú banku a českých a slovenských finančných žralokov z J&T. Spoločnosť síce štyri roky vyrábala oceľ, ale od spustenia prevádzky len s veľkými finančnými stratami. SSM je však už v konkurze a v Prahe  majú teraz obavy z nelegálneho vývozu technologického zariadenia a ďalšieho majetku z oceliarne, okrem toho z nečistých praktík ostatných veriteľov, ktorí si vraj najímajú pochybné právne kancelárie. Česká exportná banka investovala do oceliarne v Strážskom  približne 200 mil.eur a musí rátať s tým, že sa jej z nich podarí zachrániť iba malú časť. Čo sa týka J&T odborníci tvrdia, že elitní finančníci na čele s Patrikom Tkáčom v tomto prípade precenili svoje sily a kauza SSM sa pre nich stala nočnou morou. Potvrdzujú to aj dohady o vstupe čínskej korporácie CEFC do J&T.  V každom prípade krach oceliarne na východnom Slovensku doslova desí českých politikov i finančníkov, ale nielen iba ich...

ZNEUŽÍVAJÚ MARATÓN

Dávno sa už stalo samozrejmosťou, že nielen Košičania, ale i ľudia z bližšieho i vzdialenejšieho okolia prichádzajú každú prvú októbrovú nedeľu do ulíc východoslovenskej metropoly obdivovať výkony vytrvalcov na 42 195 m dlhej bežeckej trati. Žiaľ, túto realitu začali zneužívať niektoré politické strany. Na Hlavnej ulici, preplnenej priaznivcami Medzinárodného maratónu mieru najatí študenti rozdávali letáky týchto „šikovných a pohotových“ politických subjektov.  Košičania a hostia druhého najväčšieho mesta republiky tým vôbec nie sú nadšení. Berú do rúk tieto materiály iba preto, lebo si myslia, že im ponúkajú ďalšie informácie týkajúce  sa maratónu. Keď sa presvedčia, že ide iba o lacnú reklamu niektorej z politických strán, leták znechutene  odhodia.

NEMÁME  MILIARDÁRA

Niektorí naši susedia, konkrétne tí južní a západní, zvyknú hovoriť o slovenskej zakomplexovanosti. Nuž, hovoriť si môžu čokoľvek, ale dobre vieme, že to nie je tak. I keď toho sebavedomia  tiež nemáme nazvyš a najmä vtedy nie, keď si to zaslúžime.

Určite však nemusíme mať akési komplexy z toho, že oficiálne nemáme žiadneho miliardára, či už eurového, alebo dolárového. Dokonca takí zadlžení  Gréci, ktorí dlžia aj nám, ich majú až troch. Gruzínsko, Island, či Litva po jednom. Takí Nemci ale až vyše stovky, ale v Berlíne z nich žijú iba dvaja. Kto by mohol predpokladať, že v Turecku je ich až 32. K stovke sa blížia predovšetkým Rusi, hospodárska kríza síce pribrzdila rozširovanie ich počtu, ale iba v samotnej Moskve ich žije takmer sedemdesiat. Iba o niečo  viac  ich má New York, ktorý vedie  svetový rebríček miest v počte miliardárov.  Teda pred Moskvou.

Ako sú na tom naši susedia? Rakúsko ich má sedem, Poľsko a Česko po päť. Rovnaký počet má aj Ukrajina, ktorá je  takmer pred hospodárskym a finančným krachom. Pritom zo zoznamu vypadol súčasný prezident krajiny Petro Porošenko. Hodnota jeho majetku za rok klesla z 1,3 mld. USD na „iba“ 720 miliónov. V strednej Európe nie sme bez miliardára sami. Okrem nás nemá ani jediného aj Maďarsko. Väčšinu z tých, ktorí sa u nás živia každodennou statočnou, ale často nedostatočne finančne ohodnotenou   prácou, to určite netrápi. Ako ani to, že počet miliardárov v amerických dolároch už vo svete prekročil počet 1 800...