Profesor Vladimír KOZIN prednášal v Bratislave o ruskom znepokojení

Do Bratislavy opäť zavítal profesor Vladimír Petrovič KOZIN, špičkový odborník na otázky jadrového odzbrojenia, vlastne dnes by sa dalo povedať – zbrojenia. Predstavil svoju novú knihu. Okolo tisíc strán analýz sa nesústreďuje na dejiny, ale na súčasnosť. Kniha vyšla, samozrejme, v ruštine, ale okrem toho jej najväčší náklad v angličtine a aj v čínštine.

Profesor Kozin na stretnutí s kvalifikovanými záujemcami zdôraznil najmä to, že rozsiahla práca je určená predovšetkým ako podklad budúcim expertom, ktorí budú rokovať o otázkach jadrového odzbrojovania. V súčasnosti sa nijaké rokovania nevedú a ani nie je vo výhľade, že by sa viesť začali. Vie to dobre z vlastnej skúsenosti, pretože bol členom Rady expertov pracovnej skupiny prezidentskej administratívy Ruskej federácie o spolupráci s NATO o protiraketovej obrane (od jej vzniku až do ukončenia jej činnosti v októbri 2013). Ide teda o rozsiahle zhromaždenie argumentov ruskej strany, osobitne z otvorených zdrojov USA, najmä Pentagónu a Kongresu USA, ako aj Štokholmského inštitútu pre výskum SIPRI. Preto aj pred bratislavským publikom konštatoval so zadosťučinením,, že jeho práca vyšla vo februári t. r., je tak v knižnici Kongresu USA, ako aj v britskej Kráľovskej knižnici a v iných rešpektovaných inštitúciách.

Podklad pre expertov, aký ešte nikdy nevyšiel ani v ére ZSSR a ani za čias jestvovania Ruskej federácie, má, samozrejme slúžiť ako protiváha argumentom NATO. Sústredenie na odbornú verejnosť alebo na kvalifikovanú verejnosť, ktorá má kapacitu jednak absorbovať rozsah analýzy a jednak si ju porovnať, výrazne svedčí o tom, že súčasná ruská argumentácia sa nesústreďuje na propagandistické pôsobenie na nejaké protestné hnutia, ale na odbornú diskusiu. A to v čase, keď USA jednostranne vystúpili, na rozdiel od európskych spojencov a Európskej únie, z jadrovej dohody s Iránom, ako aj z dohody o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu. Táto dohoda, podpísaná v decembri 1987 ešte medzi prezidentom USA RonaldomReaganom a sovietskym lídrom MichailomGorbačovom, je priam symbolom nádejí konca studenej vojny a nového nebezpečenstva ozbrojeného konfliktu.

JADROVÁ TRIÁDA

V podstate jestvuje dvanásť rozličných dohôd týkajúcich sa odzbrojenia, resp. nerozširovania jadrových zbraní, pri ktorých profesorova analýza na základe amerických zdrojov uvádza nepretržité porušenia, vystúpenia z dohody alebo odmietnutie rokovať. Deje sa to za súčasného rozširovania základní USA v štátoch NATO.

Najnovšie je to napríklad využitie hlavnej základne v bulharskej Varne na posilnenie prítomnosti a manévrov s ukrajinskými námornými silami v Čiernom mori, osobitne prakticky trvalá prítomnosť v ukrajinských základniach v Očakove a v Odese, pričom pri spoločných manévroch sa nacvičuje útok na pobrežné ciele.

To však nie je primárne, podstata však spočíva v tom, že NATO v bezprostrednej blízkosti hraníc RF rozširuje možnosti všetkých nosičov jadrových zbraní súčasných a modernizovaných. A to za situácie, keď tzv. jadrová triáda, teda strategické bombardéry, rakety a jadrové ponorky USA, sa do roka 2025, resp. 2029 a 2031 bude modernizovať za vyše 1,2 bilióna dolára a za ten čas pribudne aj tisícka krídlatých rakiet.

JADROVÝ MEČ

Teda je najvyšší čas pouvažovať, ak osa dostať spod jadrového Damoklovho meča, ktorý visí nad Európou v čase, keď prestanú platiť dohody obmedzujúce jadrové zbrane a nebude sa ani o nových rokovať. Pritom sa dá očakávať, že Donald Trump sa môže stať prezidentom ešte raz, a tak ako teraz americká mentalita dominovať zosilnie alebo prinajmenšom zostane. Ruský záujem rokovať spočíva však najmä v tom, že má desaťnásobne nižší vojenský rozpočet ako USA a, samozrejme, mnohonásobne nižší ako všetky štáty NATO. Zároveň má dostatok obranných zbraní a na rozdiel od NATO má všetky základne na vlastnom území. USA ich majú po celej Európe...

Profesor VLADIMÍR KOZIN v roku 1995 absolvoval Kráľovskú akadémiu obranných štúdií so sídlom v Londýne. V rokoch 1972 – 2012 zastával rôzne pozície na Ministerstve zahraničných vecí Ruskej federácie. Bol zástupca riaditeľa informačného a tlačového odboru a vedúci Informačného a analytického centra ruského ministerstva zahraničia. Je autorom vyše tristo štyridsiatich rôznych publikácií vrátane siedmich monografií, ako napríklad: Vývoj amerického systému protiraketovej obrany a postavenie Ruska (1945 – 2013); Americké jadrové doktríny a prognóza americkej vojenskej politiky do roka 2075 či Vojenská politika a stratégie USA v geopolitickej dynamike XXI. storočia.