Máme tu opäť širokú mediálnu kampaň! Tentoraz s krycím názvom „Kukučka z Pyramídy“. Koľkú už od Novembra ´89? Nechce sa mi rátať, prsty oboch rúk by mi nestačili... No som si istý, že vždy ju dokázali vyprovokovať, zorganizovať, zviditeľniť a náležite  už „zosilnene“ odprezentovať (i za hranicami Slovenskej republiky) iba a len pravicové a liberálne kruhy, spolu s nimi ovládnutými médiami. Pamätníci si vari spomenú, že prax provokácie a protestov sa pod Tatrami udomácnila 2 krát za vlády Vladimíra Mečiara, ktorej politiku odmietali Capitolom očkované štáty dvoma demaršmi a vylúčením z prístupového procesu do NATO a EÚ. Aj Gorilová výpredajová pravicová vláda sa snažila rozpínavé médiá zmravniť, no pustila do gatí. „Za vlády Mikuláša Dzurindu nám stačilo povedať, že budeme tvrdo proti zákonu a podarilo sa nám odvrátiť všetky alternatívy,“ chvastal sa vtedajší predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček. Nezabudli sme ani na biele titulky celoštátnych slovenských denníkov z 27.marca 2008. Nasledovali okázalé zoznamy s menami a podpismi všetkých mainstreamových šéfredaktorov a redakčných aktivistov, rozosiatych vo všetkých médiách pod Tatrami. No márne by sme hľadali - ani v tej najchudobnejšej osade na Spiši by sme neobjavili  pod korytom Popolušku, schopnú tie makové zrnká z otrávenej mediálnej misy vyzbierať. Najhoršie, že ani tých povestných holúbkov, schopných  zobákmi oddeliť zrnko od popola nikde... Zato havranov, čo s hlasitým krákaním hltavo požierajú každú mršinu (vypadnutú z mainstreamového hniezda záhuby), sú početné kŕdle.

Čože sa to vlastne v roku 2023 stalo?

25. februára 2023 sa v rozhlasovej budove verejnoprávnej RTVS prednahrávali Sobotné dialógy. S nedôveryhodným, prezidentkou Čaputovou dočasne povereným ministrom obrany Jaroslavom Naďom, (vtedy ešte OĽaNO) mal diskutovať zástupca opozičnej parlamentnej strany Marián Kéry (Smer –SD). Ochorel alebo z nejakého iného dôvodu nemohol prísť. To nerozhoduje. Parlamentná strana preto poslala v piatok diskutovať svojho iného poslanca – PhDr. Ľuboša Blahu, PhD. Toho však do budovy verejnoprávneho média (!) nepustili. Neprešiel ani len cez vrátnicu. Lebo zbabelý vojnový propagandista Naď, spolu s bankrotovaným diktátorom Ľubošom Machajom v šéfovskom kresle RTVS sa zľakli. Ćoho? Nebodaj názorov odlišných od oficiálnej bruselskej či americkej propagandy? Ale veď o tom je demokracia! Pripomínam, že ani nešlo o priame, živé vysielanie telerozhlasu, takže v prípade nejakého „škandálu“, či nebodaj smrteľného ohrozenia matovičovsko-hegerovskej demokratúry na Slovensku, mali tvorcovia relácie do jej vysielania (v sobotu o 12,10 hod) dostatok času a možností pre nájdenie demokratického a zákonného riešenia. Vytiahli úboho a hanebne cenzúru!!! Po vzore TA3 a Markízy. A namiesto toho, aby Machaj konal rázne a okamžite, ako to preľaknutý a na pokyn „zhora“ urobil v prípade Márie Hlucháňovej 17.11. 2022, čuduj sa svete, tentoraz nič. Za normalizačné, toľkokrát odsúdené totalitárne praktiky, za zabitie plurality a slobody slova tentoraz neodvolal okamžite ani riaditeľku sekcie spravodajstva a publicistiky Annu Sámelovú, ani moderátorku Jančkárovú...

Žonglérstvo a farizejstvo mainstreamu

Tento hanebný cenzorský zásah však slovenský mainstream, medzinárodné novinárske organizácie ani OBSE neodsúdili. Vhodnejšie pre túto zasieťovanú neoliberálnu kamarilu bolo osvedčene: vymeniť následok za príčinu. Situáciu označili aj prezentovali ako mediálny aj politický škandál. Nie, v žiadnom prípade nesúhlasím s vulgárnymi útokmi na novinárov! To, čo si niektorí vulgárni a zrejme i slaboduchí obyčajní ľudia dovolili voči moderátorke RTVS odsudzujem a odmietam. No nedá mi - ešte aj s odstupom času - poukázať na skutočnosť, že niekomu sa prenáramne hodilo, vyfabrikovať z hriešnice Jančkárovej martýrku... Hodí sa tu pripomenúť biblické: „Beda tomu, cez koho pohoršenie prichádza...“

Zo svojho pôsobenia v STV moderátorku Martu Jančkárovú osobne poznám. Sledoval som jej vystupovanie vo vysielaní (i s postupne meniacimi sa postojmi) aj po roku 2010. V jej veku 46 rokov je (mala by byť) dostatočne skúsenou novinárkou, aby nezapredala takto úboho svoju profesionálnu česť. Preto ma zaskočila jej zbabelosť a účelové, navyše nemiestne aj nezákonne uplatnenie pravidla tzv. „prázdneho kresla“.  To sa použije (presnejšie môže použiť) len a iba v prípade, že by za dohodnutý subjekt neprišiel nik. K serióznosti média by v takom prípade malo patriť poslucháčovi či divákovi prostredníctvom moderátora vysvetliť prečo bude - napríklad taký nadutý Naď - diskutovať hodinu sám so sebou... Ostatne, prípady suverénnych „samodiskutérov“ z vládnych kabinetov sa predsa pranierovali verejne už aj v minulosti. A na čele divízie katov kráčali vtedy (ako v alegorickom Prvomájovom sprievode) práve tí istí vydavatelia, šéfredaktori a mediálni snajpermi, ktorí sa teraz pustili do Blahu, Fica a do Smeru. A úplne rovnako, ako doposiaľ, využili všetky osvedčené cestičky a prostriedky.  Oni (spolu s Tomom Nicholsonom) totiž dokážu pripraviť a zorganizovať tak dokonalé provokácie, že blednú závisťou i poniektorí dôstojníci MI6, FSB, CIA, MOSSAD, RG alebo takej BSI. No v éteri znelo iba bohorovné tvrdenie, že  „Fanúšikovia Smeru reagovali množstvom drsných vyhrážok, ktoré sa zosypali na hlavu Jančkárovej.“ Zaujímalo by ma, kto dokáže podľa anonymného statusu na sociálnych sieťach identifikovať príslušnosť pisateľa k politickej strane... Podľa niektorých vulgárnych slov sa zdalo, že mohlo ísť rovnako o voličov Matoviča či Naďa.

Pravda, všetko je možné, veď v susedných Čechách sa práve prevalil škandál, že americké firmy (Hawlett –Packard), registrovaná v daňovom raji na Kajmanských ostrovoch spolu a ďalšou americkou spoločnosťou Oracle Corporation mali prístup do živých registrov kandidátov na prezidenta a že dokonca tieto firmy a ich software scanovali aj rátali hlasy vo voľbách! Na svete je dôvodné podozrenie, že prezidentské voľby v ČR boli (cez ministra vnútra Víta Rakušana) riadené a ovplyvňované zahraničnými tajnými službami. Otázne je, kto (a či vôbec?) vyrukuje s požiadavkou vyhlásiť takéto voľby za neplatné...

Smeruje to k priamej voľbe riaditeľa RTVS?

Na Slovensku sa pripravujú predčasné parlamentné voľby. Kto okrem Štátneho štatistického úradu bude za ich výsledkami stáť, sa nevie. Lebo zmluvy o spracovaní dát a sčítaní hlasov budú – rovnako ako v ČR – utajené a neviditeľné vo Verejnom registri zmlúv.  Do konca marca sa ale v slovenskom parlamente bude voliť aj 5 nových členov Rady RTVS. Príslušný parlamentný výbor dostal 12 návrhov od rôznych profesijných stavovských  organizácií, inštitúcií, občianskych združení aj spolkov. Sledujte to občania! Veľa to napovie, či sa v RTVS (ktorá sa zrušením koncesionárskych poplatkov stane štátnou televíziou), posilní kontrolná alebo pritakávacia zložka. Či sa do Pyramídy a do Mlynskej doliny vráti sloboda slova, pluralitná výmena názorov alebo či štátna neoliberálna cenzúra zafixuje verejnoprávne médiá v Slovenskej republike v súčasnej podobe Machajovho panoptika?