Navždy odišiel vynikajúci útočník a mládežnícky tréner, ale predovšetkým spoľahlivý a čestný človek

Otec a dvaja synovia... Všetci traja futbalisti, ktorí to z Bardejova dotiahli až do najvyššej čs. súťaže. Otec Ladislav Vankovič v 50. rokoch minulého storočia chytal za Prešov, z oboch jeho synov sa však stali úspešní útočníci. Starší z nich rovnako ako otec Ladislav /nar. 9. júna 1953/ sa do elitnej I. čs. ligy dostal v zeleno-bielom drese Prešova. Ešte neskúsený mladík dostal od trénera Milana Moravca príležitosť hrať medzi takými osobnosťami ako Červeňan, Igor Novák, Bubenko, Komanický a ďalšími a už vo svojom premiérovom prvoligovom ročníku 1972/73 sa mohol pýšiť striebornou medailou za celkové 2. miesto v konečnej tabuľke, v ktorej Tatran predbehla iba Trnava. V tejto neobyčajne úspešnej sezóne pre celý kolektív L. Vankovič odohral 20 stretnutí a dal v nich 5 gólov.

Z Tatranu viedla jeho futbalová cesta do Dukly B. Bystrica, v ktorej si povinnú vojenčinu odslúžili na trávnikoch tí najlepší slovenskí hráči, pre ktorých sa už nenašlo miesto v pražskej Dukle. Z nej odišiel do slávneho klubu Bohemians Praha, ktorého dres v tých časoch obliekali také osobnosti čs. futbalu ako Panenka a Bičovský. Nasledovala etapa pôsobenia v moravskom Frýdku-Místku a po nej v roku 1980 definitívny návrat na východné Slovensko.

Súťažný ročník 1980/81 bol z tých troch, ktoré odohral v Lokomotíve Košice ten najúspešnejší. Odohral v ňom všetkých 30 stretnutí a dal v nich 6 gólov. Mužstvo sa vtedy opieralo o takých hráčov, akými boli brankár Seman, v obrane Čabala a Repík, v strede a útoku Farkáš, P. Fecko, Jacko pod vedením trénera Ondreja Ištóka. Celkovo počas troch prvoligových ročníkov v drese Lokomotívy odohral 53 stretnutí s deviatimi úspešnými zásahmi a konečná bilancia v najvyššej čs. súťaži predstavuje 160 zápasov a 38 gólov. S aktívnym futbalom skončil v roku 1987 v Trebišove.

Ako si na tohto hráča, neskôr úspešného mládežníckeho trénera spomína známy odchovanec Lokomotívy, dvojnásobný držiteľ Čs. pohára /1977,1979/ Dušan Ujhely? „V Čermeli sme spolu odohrali iba niekoľko stretnutí, ale dlhé roky nás bolo vidieť ako kolegov – trénerov. Bol to naozaj výnimočný človek, nekonfliktný, spoločenský, venoval nádejam všetok svoj čas, jednoducho by sa celý rozdal. Na Laca sa dalo vždy spoľahnúť, mal veľmi ďaleko k rôznym intrigám, ohováraniam či dokonca podrazom. Samozrejme, v časoch aktívnej kariéry veľmi kvalitný hráč. Vedenie Lokomotívy urobilo veľkú chybu, že sa v osemdesiatych rokoch nesnažilo o to, aby v útoku hrávali spolu obaja bratia, teda Laco a o štyri roky mladší Vlado. Ten prišiel medzi železničiarov až vtedy keď Laco od nich odchádzal. Vlado hrával predtým za Spartu Praha a po troch ročníkoch u nás odišiel do Slovana Bratislava, v ktorom sa mu strelecky veľmi darilo...“.

Radoslav Zábavník, 58-násobný reprezentant SR, dvojnásobný majster Slovenska /Žilina 2003,2004/, majster Českej republiky /Sparta 2007/, Bulharska /CSKA Sofia 2005/, dvojnásobný víťaz Pohára ČMFS /Český pohár 2006, 2007/, hráč najvyšších súťaží v Nemecku /Mainz/ a Rusku /Groznyj/, v ankete Futbalista roka SR 2009 obsadil 5. miesto: „Správa o smrti jedného z mojich prvých trénerov v 1. FC Košice ma nemilo prekvapila a pozostalým vyslovujem úprimnú sústrasť. Mal som to šťastie, že v materskom klube v rodných Košiciach ma futbalovú abecedu učili také osobnosti ako Ladoslav Lipnický, Dušan Ujhely a Ladislav Vankovič. I keď už prešli odvtedy celé desaťročia nemôžem zabudnúť na rok 1993 kedy nás toto trio doviedlo k prvenstvu na Americkom pohári žiakov v Minneapolise a podľa oficiálnych informácií to bolo najväčšie mládežnícke podujatie na svete. Mal som vtedy iba 13 rokov. Tento úspech sa podarilo zopakovať aj s dorastencami. Pánovi Ladislavovi Vankovičovi vďačím za veľmi veľa. Posunul ma ďalej, má svoj podiel na tom, že som sa dostal do seniorského tímu 1. FC Košice, v tom čase plného hráčov zvučných mien a nakoniec aj do reprezentácie.“

Ladislav Vankovič zomrel nečakane, po srdečnej príhode 25. decembra v Prahe, ktorá sa stala jeho  domovom. Oficiálna rozlúčka s ním sa uskutoční v Košiciach a potom urnu s jeho popolom umiestnia v rodnom Bardejove.