Rodák z Prešova bol doma na košickom ľade

Dlhé roky, ešte počas existencie starého ZŠ s prívlastkom „Stodola“, akoby patril do jeho inventáru. Bolo ho tam možné stretnúť od skorého rána do neskorého večera, vždy len v teplákoch a bunde, pripraveného obuť si korčule a vbehnúť na ľadovú plochu. Jeho úloha v hokejovom oddiele VSŽ Košice bola síce veľmi pekná, ale dosť zaznávaná: naučiť tých najmladších základy hokejovej abecedy. Dokázal to, ale máloktorý úspešný hráč, ktorý potom prešiel rukami mnohých iných trénerov, si v už poskytovaných rozhovoroch naňho spomenul.

Okrem toho Ivan Labanský nemal za sebou úspešnú hráčsku kariéru ako mnohí jeho kolegovia, ktorí začali s trénerskou prácou medzi deťmi, či už to bolo B. Brunclík, F. Kolláth, J. Selvek, M. Božik, V. Svitek, I. Liba, J. Dragan... Na rozdiel od nich hokej hrával ešte na otvorených ihriskách a dotiahol to v drese košickej Lokomotívy iba do krajských majstrovstiev. S Lokomotívou prešiel ešte do novovzniknutej Dukly Košice, ale ihneď po skončení hráčskej činnosti v roku 1964 začal pracovať pri mládežníckych družstvách.

Prešovský rodák /nar. 19. 10. 1942/ to však ako tréner dotiahol až do reprezentácie, na vrcholových  podujatiach viedol Slovensko „18“ /1990-96/ a ako asistent prešiel výbermi ČSFR od 16 do 18 rokov.

Takmer každý, kto začínal svoju úspešnú hráčsku kariéru na košickom ľade ešte v minulom storočí má mu byť za čo povďačný, veď niektorí do dotiahli až k medailám zo svetových seniorských šampionátov...

Ivan Labanský zomrel 12. januára v Košiciach vo veku 78 rokov.