I keď od 11. júna od kedy Ukrajinci môžu cestovať do krajín EÚ /s výnimkou V. Británie a Írska/ bez víz uplynuli iba tri týždne, môžeme smelo konštatovať, že predpovede skeptikov sa nenaplnili. Zatiaľ je stav taký, aký sme na stránkach Slovenského rozhľadu predpokladali - nedošlo k žiadnemu masovému sťahovaniu Ukrajincov na západ a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nenastane. Nakoniec, nemožno sa tomu ani čudovať. Podmienky na vycestovania do 

schengenského priestoru napriek zrušeniu vízovej povinnosti sú naďalej veľmi prísne.

Ukrajinskí občania aby mohli vycestovať do EÚ musia mať predovšetkým biometrické pasy a pri sebe dostatočné množstvo finančných prostriedkov. Okrem toho si všetci musíme uvedomiť, že ukrajinský občan môže v priebehu 180 dní, teda šiestich mesiacov, stráviť v krajinách EÚ maximálne polovicu z nich, teda 90 dní. Okrem toho tento bezvízový turistický styk nikomu z nich neumožňuje zamestnať sa, alebo študovať na území EÚ, na to potrebuje iné povolenia a dokumenty, teda aj špeciálne vízum. Na druhej strane jednotlivé členské krajiny EÚ majú rôzne požiadavky na potrebné množstvo finančných prostriedkov, ktoré musí mať Ukrajinec pri vstupe na územie jeho štátu. Tak napríklad Slovensko požaduje aj pri jednodennej ceste preukázať sa minimálne 30 eurami /4 na raňajky, 7,5 eura na obed a rovnaká suma je určená na večeru plus 7 eur na rôzne výdavky/. Maďarsko je v tomto smere veľkorysejšie, požaduje preukázať sa iba sumou 3,20 eura na deň, Nemecko 45 eur a Talianska na 5-dňový pobyt minimálne 269,6 eura, teda približne 54 eur na deň.

Ukrajinské médiá zároveň upozorňujú svojich občanov na možné neplánované vysoké poplatky a pokuty, napr. za cestovanie "na čierno“ v mestskej hromadnej doprave, pitie alkoholických nápojov, konkrétne i piva, na verejnosti, či ďalšie porušovanie verejného poriadku.

Ani platný biometrický pas, ani dostatočné množstvo finančných prostriedkov či cestovných šekov Ukrajincom ešte nezabezpečujú vstup do schengenského priestoru. Príslušníci hraničnej a cudzineckej polície môžu v každej krajine zároveň žiadať potvrdenia o objednaní, resp. zaplatení nocľahov v ubytovacích zariadeniach, spiatočný cestovný lístok, od tých, ktorí cestujú autom aj plán cesty, zdravotné poistenie... Aj napriek splneniu všetkých týchto požiadaviek - pokiaľ konkrétny policajt bude mat určité pochybnosti - nemusí ukrajinského občana, resp. občanov vpustiť na územie "svojej" krajiny.

I keď na územiach tzv. Doneckej a Luhanskej ľudových republík sú žijú mnohí, ktorí si želajú nie autonómiu, alebo samostatnú republiku, odtrhnutú od Ukrajiny, ale stať sa občanmi Ruskej federácie, teraz sa hrdo hlásia k Ukrajine! Predovšetkým preto, lebo chcú mať nové biometrické pasy občana Ukrajiny aby mohli vycestovať do EÚ. Samozrejme, s cestovnými dokladmi týchto tzv. republík, ani s ruskými by sa im to nepodarilo. V Donecku, ako sa hovorí, na každom stĺpe možno uvidieť oznamy o možnosti získať takýto pas za 3000 hrivien /cca 106 eur/, pričom oficiálne stojí 561 hrivien /19,90 eura/. Občania týchto dvoch "republík" sú však naďalej oficiálnymi občanmi Ukrajiny a tak majú na takéto pasy nárok. Inak je to v prípade tých, ktorí žijú na Kryme - tí sa už pred časom stali oficiálnymi občanmi Ruskej federácie. Napriek tomu cestujú na Ukrajinu iba preto, aby si vybavili ukrajinské biometrické pasy a podľa oficiálnych údajov obyvatelia Krymu v súčasnosti vlastnia najmenej 35 000 nových ukrajinských pasov. Ukrajinské úrady obyvateľom polostrova tieto cestovné doklady vydávajú pomerne ľahko - veď Ukrajina Krym stále považuje za svoje územie, dočasne okupované Ruskom...

IZRAEL JE NA NICH HRDÝ

Izrael je zvláštna krajina. Žijú v nej ľudia, ktorí sem prišli zo všetkých svetových smerov, teda aj zo Slovenska. Asi najviac však z východu. Ešte dnes tu takmer každý tretí ovláda ruštinu. Ukrajinčina tu nie je taká populárna a obľúbená, ale... Na Ukrajine sa narodili traja z doterajších dvanástich prezidentov Izraelského štátu, dvaja z deviatich premiérov, autor slov štátnej hymny Izraela, primátori troch najvýznamnejších miest tejto republiky Jeruzalema, Tel-Avivu a Haiffy, okrem nich množstvo osobností podľa ktorých sú nazvané ulice a námestia krajiny. Ešte aj súčasný veľvyslanec Izraela v Kyjeve má ukrajinské priezvisko - Eliav Belocerkovski. O tom všetkom sa nedávno hovorilo v Izraelskom kultúrnom stredisku v Kyjeve pri prezentácii knihy Cesta k túžbe. Nuž, podľa niektorých účastníkov tejto udalosti ukrajinská súčasnosť prináša ani nie tak túžbu ako rozčarovania, ale spomínaná kniha je predsa len pohľadom do minulosti. Jej vvše 500 strán je venovaných prínosu ukrajinských Židov do vytvorenia izraelskej štátnosti.

PEŇAZÍ MAJÚ DOSŤ!
Ukrajinci do 12. júna tohto roku mohli v zahraničí preinvestovať iba do 50 000 amerických dolárov mesačne, teda maximálne 600 000 ročne. Toto právo mali iba právnické osoby. Teraz však môžu posielať na účty v cudzine až do 2 mil. USD ročne, teda takmer dvakrát viac. Ide, samozrejme, o podnikateľov a túto sumu môžu poslať za jednu licenciu, teda prakticky niekoľkokrát do roka. Samozrejme sa očakáva, že tieto nové normy, ktoré zaviedla Národná banka Ukrajiny, uľahčia a rozšíria zahraničné ekonomické aktivity ukrajinských podnikateľov predovšetkým s ich kolegami v krajinách EÚ. Proti takejto spolupráci nikto nemôže nič mať. Veď Ukrajinskí podnikatelia takto môžu uzatvárať viac zmlúv o kooperácii so zahraničnými partnermi, zakúpiť alebo vziať do prenájmu nehnuteľností v cudzine, kupovať podiely zahraničných spoločností, atď. Na druhej strane je tu možnosť vyviezť kapitál z Ukrajiny nie kvôli výhodným investíciám, ale vlastným záujmom, napríklad zabezpečiť si dlhodobé, resp. trvalé bývanie v cudzine.

Podľa Štátneho štatistického úradu Ukrajiny k 1. aprílu t.r. objem priamych ukrajinských investícií do hospodárstva iných krajín predstavoval takmer 6,4 miliardy USD, z toho až 5,9 mld., teda 93% z celkových finančných prostriedkov smerovalo na Cyprus.

Ukrajinskí biznismeni vložili svoje peniaze aj do rôznych podnikov a projektov v Ruskej federácii(!), konkrétne 153 mil. USD /2,4% z celkových investícií do zahraničia/, v Lotyšsku /69,8 mil. USD, 1,1%/, Britských Virginských ostrovov /58,2 mil. USD, 0,9%/, Poľsku /49,6 mil., 0,8%], Maďarsku /15,6 mil., 0,2%/ a v niektorých ďalších krajinách. Žiaľ, Slovensko v tomto zozname predstavuje iba symbolickú destináciu...

Nemusíme zdôrazňovať, že súčasná situácia na podnikanie a teda i investovanie v Ukrajine má veľmi ďaleko k perspektívnej. Predovšetkým kvôli vojnovej situácii v krajine, kriminálnemu pôsobeniu v podnikateľskom prostredí, výraznému obmedzeniu obchodu s Ruskom a ďalším príčinám, zahraniční investori svoj kapitál vyvážajú z krajiny. V rebríčku komfortnosti podnikateľského prostredia podľa amerického časopisu Forbes spomedzi 139 krajín Ukrajine patrí 74. miesto. S predchádzajúcim hodnotením Ukrajina klesla o 13 priečok a pred seba pustila Indonéziu, Jordánsko, Barbados, Capo Verde a ďalšie ázijské a africké krajiny. Nečudo, že stále viac a viac solventných Ukrajincov vážne uvažuje o živote a práci v cudzine, pretože už tam väčšina z nich vlastní nehnuteľnosť a pripravuje sa na dôstojné prežitie staroby aj ďaleko od domova...

BEZ ČÍŇANOV TO NEPÔJDE

O štvrtej linke kyjevského metra sa hovorí už od 70-tych rokov minulého storočia, ale doteraz ju nepostavili. Mala by spájať najväčší mikrorajón hlavného mesta Troješčina s jeho centrom, pričom už teraz v ňom žije takmer pol milióna obyvateľov a v blízkej budúcnosti ich pribudne ešte 500 000. I keď už dve desaťročia každý kandidát na primátora Kyjeva sľubuje, že pokiaľ sa stane prvým mužom v meste tak tú štvrtú linku postaví, ani jeden z nich to neurobil. Prečo?

Jednoducho ani jeden z nich nenašiel 1,2 miliardy USD na jej výstavbu. Je síce pravda, že pred piatimi rokmi koketovali s týmto projektom Rusi, konkrétne moskovský Vnešekonombank Ruska, dokonca svetlo sveta uzrelo aj spoločné memorandum s kyjevským magistrátom, ale tým to aj skončilo. Rusi chceli investovať až 1,5 mld. amerických dolárov a postaviť zároveň obrovské podnikateľsko-obchodné centrum City -Kyjev... Záujem investovať do výstavby štvrtej linky prejavili aj Japonci s 1,3 mld. dolárov, ale dokonca aj Poliaci, tí však ponúkali iba 200 miliónov USD.

Až v minulom roku kyjevský magistrát podpísal nové memorandum s dvoma obrovskými čínskymi spoločnosťami a tak konzorcium na výstavbu 4. linky metra so 14 stanicami, tromi prestupnými uzlami & jedným elektrodepom už existuje a pracuje. Nebude to prvá veľká investícia Číny v Ukrajine - komplexnú rekonštrukciu morského prístavu Južnyj na Čiernom mori. Číňania jednoducho vyhrali verejnú súťaž a predložili projekt v hodnote prác vyše 330 mil. dolárov. Peniaze z Číny pôjdu aj na výstavbu ultramodernej železničnej trate Kyjev - Borispoľ /najväčšie letisko v krajine/ na kúpu vlakových súprav a zriadenie novej pristávacej a vzletovej dráhy na letisku. Čínska banka už v roku 2013 vyplatila 52,1 mil. dolárov na dokončenie projektov a výkup pozemkov pod budúcou železnicou. Ako to už v takýchto prípadoch tradične chodí, peniaze sa akosi stratili cez rôzne domáce banky a na nákup poriadne predražených pozemkov.

Ďalšia plánovaná čínska investícia do tejto stavby vo výške 320 mil. USD preto zatiaľ neprišla, ale to ešte neznamená, že Čína na túto stavbu rezignovala. Jedno je však isté: táto jedna z najbohatších krajín sveta na rozdiel od podobných má stále veľký záujem investovať na Ukrajine nemalé finančné prostriedky. Doterajšia prax však potvrdzuje. že pri realizácii veľkých stavieb v zahraničí Čína sa spolieha na export vlastnej pracovnej sily...

/Cesta na Ukrajinu realizovaná s finančnou pomocou Literárneho fondu./