USA majú svojich dlhoročných a spoľahlivých spojencov. Sú medzi nimi V. Británia, SRN, Francúzsko, Izrael, Saudská Arábia... Tak trochu môže prekvapovať snaha Ukrajiny stať sa základným spojencom Ameriky! Prečo? Pretože Ukrajina sa nedokáže orientovať v súčasnej politike USA k NATO a Kyjev preto požaduje od Washingtonu akési oficiálne garancie svojej bezpečnosti.

Verchovná rada sa preto rozhodla obrátiť na Kongres USA s prosbou uzavrieť s Ukrajinou dvojstranné obranné zmluvy a ponúknuť jej štatút základného spojenca mimo NATO. Ukrajinskí poslanci si myslia, že tento štatút výrazne obmedzi vplyv Ruska na situáciu na Ukrajine, predovšetkým v jej východnej časti pod správou separatistov a zároveň pribrzdí všetky snahy o veľký vojnový požiar v Európe.

Na jednej strane sa nad iniciatívou Ukrajiny možno úprimne čudovať, ale zároveň na vysvetlenie dodať, že termín „základný spojenec USA mimo NATO“ sa zrodil v roku 1989 v Amerike. Vtedy tento štatút dostalo 16 krajín, všetky však mimo Európy /Austrália, Egypt, Izrael, Japonsko, Južná Kórea, Jordánsko, Nový Zéland, Argentína, Maroko, Pakistan, Tunis, Afganistan, Filipíny, Bahrajn, Thajsko, Kuvajt/, ale už v roku 2014 v Kongrese USA sa zrodil návrh zákona, aby tento štatút dostali aj Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina. Senátori si však doteraz nenašli čas aby ho schválili... I keď celé vedenie Ameriky počas prezidentovania Baracka Obamu neraz oficiálne prejavilo podporu Ukrajine, nikto sa ani nesnažil oficiálne presadiť prijatie Ukrajiny do klubu základných priateľov USA mimo NATO a je veľmi malá nádej, že sa tak stane teraz, kedy na čele USA stojí Donald Trump. Jednoducho, Amerika ani nepomýšľa na to, aby si to vojensky „rozdala“ s Ruskom...

BLIŽŠIE K EURÓPE?

Niektoré samostatné republiky, ktoré vznikli po rozpade Sovietskeho zväzu, prešli v písaní svojich jazykov z cyriliky na latinské písmena. Ako prvé tak urobilo Moldavsko ešte v roku 1989, teda ešte počas existencie ZSSR. Nikto proti tomu nenamietal, veď išlo o románsky jazyk, ktorý sa písal ešte pred rokom 1940 latinskými písmenami. V roku 1991 sa k Moldavsku pridali Azerbajdžan a Turkmenistan, o dva roky neskôr aj Uzbekistan.

Na veľké prekvapenie aj na Ukrajine je dosť tých, ktorí presadzujú prechod z cyriliky na latinské písmo. Od roku 2015 zasielajú takúto petíciu prezidentovi Ukrajiny, ale ten sa touto záležitosťou vôbec nezaoberá, má pred sebou oveľa dôležitejšie a aktuálnejšie problémy. Prívrženci tejto zmeny argumentujú tým, že prechod na latinské písmo zjednoduší výučbu cudzích jazykov, predovšetkým angličtiny, nemčiny a francúzštiny, ako aj lepšiemu porozumeniu ukrajinského jazyka cudzincami. Niektorí experti vychádzajú z toho, že ukrajinčina, písaná latinskými písmenami bude predstavovať moderný európsky jazyk a pomôže Ukrajincom k eurointegrácii. Zakladateľ moderného Turecka Ataturk zorganizoval zmenu tureckého jazyka, písaného arabským písmom na latinské v priebehu troch týždňov, na Ukrajine by takýto prechod mohol trvať maximálne dva roky, minimálne dva týždne. Okrem toho cyriliku používa dnes vo svete už iba 19 jazykov a od roku 2025 ju nebude používať už ani Kazachstan.

Tých, ktorí sú za túto zmenu je na Ukrajine však stále menej než zástancov cyriliky. Za tradičnú formu písania sú predovšetkým literáti, pretože všetky diela ukrajinských spisovateľov a básnikov doteraz vychádzajú písané iba v cyrilike. Podľa nich Ukrajina sa má stať vedúcou krajinou /?!/ slovanského sveta a nie románskeho, anglosaského či hispánskeho... Všeobecne je výrazne viac tých, ktorým vyhovuje cyrilika. Predovšetkým sú to tí skôr narodení, teda päťdesiatnici a starší.

NEDOSTATOĆNÉ KVÓTY

V súvislosti s podpisom asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ sa pred časom určili aj kvóty na dovoz ukrajinských tovarov do krajín Európskej únie. Už prvé mesiace tohto roku však ukázali, že sú nedostatočné. Zároveň sa potvrdilo, že ukrajinské výrobky a potraviny sú veľmi kvalitné – keď je o ne v západnej Európe taký veľký záujem. Tak napríklad kvôta na med už bola vyčerpaná vo februári, na pšenicu, cukor, kukuricu, hydinové mäso, maslo, rôzne  prírodné ovocné šťavy a paradajky už pred 1.májom. V prípade, že by EÚ zrušila pre Ukrajinu všetky dovozné clá na poľnohospodársku produkciu, tak by sa tento export dal bez problémov zvýšiť až trojnásobne. Ukrajinci sú však realisti a dobre vedia, že k takému niečomu môže dôjsť najskôr až po desaťročí.

ZÁPAD NELÁKA VŠETKÝCH

Ukrajinci sa už pripravujú na vstúpenie do platnosti dohody s EÚ o bezvízovom styku, teda konkrétne od 11. júna. Pôjde o vycestovanie do krajín EÚ na dobu maximálne 90 dní v priebehu 6 mesiacov a iba pri splnení určitých podmienok. Pritom väčšina z nás ani nezaregistrovala, že túto možnosť už majú aj občania Gruzínska a Moldavska. Jedno je však isté: žiadne masové sťahovanie Ukrajincov sa nechystá a teda nie je žiadny dôvod k obavám, že naši východní susedia „zaplavia“ strednú a západnú Európu. Ako sme sa sami presvedčili na Ukrajine, tí, ktorí chceli žiť a pracovať v krajinách EÚ sú už niekoľko rokov na jej území.

O turistické návštevy krajín EÚ budú mať záujem predovšetkým Ukrajinci z najzápadnejších regiónov.  Tak napríklad v rokoch 2011-2016 až 35% obyvateľov Užhorodu aspoň raz navštívilo niektorú z nich, okrem toho každý tretí obyvateľ Ivano-Frankivska, 28% tých, ktorí bývajú vo Ľvove a Kyjeve. Na druhej strane do EÚ aspoň na krátkodobý pobyt vycestovalo 5% obyvateľov Charkova, Záporožia, mesta Sumy, Dnepra...

Vladimír MEZENCEV

/Cesta na Ukrajinu uskutočnená s finančnou pomocou Literárneho fondu/.