Holandské referendum o asociačnej zmluve medzi EÚ a Ukrajinou skončilo s predpokladaným výsledkom. I keď výraznejšie v neprospech nášho suseda než sa očakávalo. Viac ako  tretina /38,1%/ hlasovala za uzavretie asociačnej zmluvy, i keď podľa rôznych prieskumov sa za ústretovosť malo vysloviť až 40-45% Holanďanov. Proti bolo až 61,1% pri účastí na referende 32 percent občanov. Ukrajincom nepomohla ani návšteva slávnych bratov Vladimíra a Vitalija Kličku v Holandsku, ktorí pred referendom prišli lobovať za svoju krajinu.

V každom prípade tu vôbec nešlo o Ukrajinu, tá sa stala iba symbolickým obetným baránkom. Holanďania iba takto, po druhýkrát v referende, vyjadrili svoju frustráciu s toho, čo podniká EÚ. Je to teda ich jednoznačný protest proti neschopnosti vedenia EÚ riešiť všetky jej problémy, začínajúce gréckou ekonomickou krízou a končiace /zatiaľ/  inváziou utečencov z Ázie a Afriky. Možno, že výsledok referenda by bol opačný, keby... Keby sa na starom kontinente neuskutočnili teroristické atentáty na nevinných ľudí v Španielsku, Francúzsku či Belgicku. Je tu okrem toho tradičná obava: do Holandska prídu milióny Ukrajincov, doslova zaplavia krajinu a domácich oberú o pracovné príležitosti, pretože im bude stačiť k spokojnosti oveľa nižšia mzda. V EÚ sa však veľmi dobre vie, že do Holandska v každom prípade veľa našich východných susedov nepríde. Predovšetkým preto, lebo z pôvodnej vlasti sa už vysťahovalo až päť miliónov Ukrajincov. Žijú od severu Nórska a Švédska až po Portugalsko a Sicíliu a teda tí, ktorí chceli ísť žiť do západnej Európy už v nej žijú, študujú i pracujú. Len pre zaujímavosť – v súčasnosti v Prahe už býva viac Ukrajincov než Slovákov, i keď donedávna sme pri Vltave mali výrazne dominantné postavenie – tvorili sme najpočetnejšiu národnostnú menšinu.

Holanďania si už pred rokmi v referende zamietli prijatie Lisabonskej zmluvy, ale na postavení ich krajiny v rámci EÚ sa to nijako neprejavilo. Teraz však všetko závisí od toho, aké stanovisko k výsledkom referenda zaujme ich vláda. Určite ich však nebude ignorovať...

Ako sa dalo predpokladať, radosť z výsledkov holandského referenda bude mať najmä Rusko. Moskva na svoju reakciu nenechala dlho čakať, z oficiálnych miest zaznelo: „Vidíte, ako vás majú v západnej Európe radi!“. Pochopiteľne, táto veta bola adresovaná Ukrajincom...

NECHCENÝ REKORD

Ukrajina v minulom roku vytvorila jeden svetový rekord, i keď naň vôbec nemôže byť hrdá. Dosiahla najvyššiu infláciu na svete. Spomedzi 225 sledovaných krajín sa umiestnila na poslednom mieste! Väčšina členských krajín EÚ, teda vrátane Slovenska, mala 0,0-0,2%, Rusko s 15,6% sa umiestnilo na 216.priečke, vojnou sužovaná Sýria s 33,6% na 223. mieste, ihneď za ňou Južný Sudán, ktorý sa tiež nachádza v občianskej vojne, nuž a poslednou je Ukrajina so 49% infláciou. Zaujímavé je, že toto poradie zostavila americká rozviedka CIA. Podľa ukrajinských údajov, konkrétne Národnej banky Ukrajiny, bola v minulom roku inflácia „iba“ na úrovni 43 percent. Na tento rok vláda A. Jaceňuka sľúbila, že inflácia neprekročí hranicu 12 percent a o toľko sa koncom roka zvýšia platy i dôchodky...

TÝŽDEŇ VOĽNA?

Zamestnaní Ukrajinci si v máji skutočne oddýchnu. Aspoň na to budú mať dosť dní voľna. Tak pravoslávna Veľká noc v tomto roku pripadá na 1.-2. mája /nedeľa, pondelok/, kedy sa zároveň bude sláviť aj 1.máj, sviatok solidarity pracujúcich, a preto vláda schválila dni pracovného voľna od 30.apríla do 3.mája. Ďalšie sviatočné dni pripadajú na 7. – 9. mája /sobota, nedeľa, pondelok/ a to v súvislosti s Dňom víťazstva nad nacizmom v Európe. Takže v 18.týždni by sa malo pracovať iba 4.,5. a 6.mája /streda –piatok/. Zamestnávatelia zároveň majú právo upraviť pracovné dni podľa svojho a tak možno predpokladať, že prevažná väčšina zamestnancov dostane možnosť oddychovať a sláviť viac ako týždeň, konkrétne od 30.apríla do 9.mája vrátane. Samozrejme, tri dni /4.-6.mája/ si budú musieť odpracovať v ďalších týždňoch.

KTO BUDE PREMIÉROM?

Na Ukrajine sa v týchto dňoch ani tak nehovorí o výsledkoch referenda v Holandsku ako o tom, kto nahradí Arsenija Jaceňuka vo funkcii premiéra. Poslanci vládnej koalície by na stoličke predsedu vlády najradšej videli terajšieho šéfa Najvyššej rady Vladimíra Hrojsmana, ktorý by podľa nich dokázal vytvoriť vládu technokratov. Okrem toho tohto blízkeho človeka prezidenta Petra Porošenka považujú za osobu, schopnú uzatvárať v súčasnej situácii tak potrebné kompromisy a zároveň aj energického muža, tak potrebného na boj s chudobou, nezamestnanosťou a infláciou.

Zdá sa však, že väčšina ľudí má úplne iný názor, než politici. Podľa jedného prieskumu verejnej mienky, uskutočneného solídnym Kyjevským medzinárodným sociologickým inštitútom by najviac Ukrajincov videlo vo funkcii premiérky Júliu Timošenkovú /13%/, ale gruzínskeho exprezidenta Michaila Saakašviliho 10 percent. Tretím v poradí je Oleh Ľjaško, hlava Radikálnej strany, veľmi kontroverzný politik, ktorý napríklad žiada zrušiť dohody z Minska, okrem iného o prímerí medzi vládnymi vojskami a separatistami. Ešte pred niekoľkými dňami si 5,6% respondentov želalo, aby A. Jaceňuk zostal vo funkcii premiéra. Iba 3,2% opýtaných si želá, aby sa predsedníčkou vlády stala doterajšia ministerka financií Natália Jaresková, ale v podstate ani jeden z opýtaných si nespomenul na predsedu parlamentu V. Hrojsmana...

KROKY SPÄŤ

Za roky nezávislej Ukrajiny sa vo funkcii predsedu vlády vystriedalo osemnásť /!/ politikov. V podstate ani jeden z nich sa nemá čím pochváliť. Veď už v roku 1993 krajina spoznala hyperinfláciu  /11 130%/ a tá spôsobila prakticky návrat k stredovekému výmennému obchodu. Vtedy sa až 98% obyvateľstva ocitlo za hranicou chudoby a Ukrajina stratila pätinu svojho vnútorného HDP.

Ani ďalšie roky nepriniesli nič dobrého, i keď napríklad druhý prezident Ukrajiny Leonid Kučma pred národom vyhlásil: „Povedzte čo chcete a ja vám to vybudujem!“. Samozrejme, nepostavil nič. Ukrajina prežila doteraz nielen 17 premiérov, ale aj sedemnásť programov vlád. Ich výsledok? Za necelé štvrťstoročie nezávislosti Ukrajina prišla o 10,1 milióna obyvateľov, či už emigráciou, alebo prirodzeným úmrtím a nedostatočnou pôrodnosťou. V porovnaní s rokom 1990 sa vnútorný HDP znížil takmer o 70%, pričom za ten istý čas v Číne vzrástol o 21,3%, v Poľsku o 7,8%, Rumunsku o 4,2%, Rusku o 3,6%, Bielorusku a USA o 2,9% a dokonca v Moldavsku o 1,8 percenta.

V súčasnosti Ukrajina dováža 98,4% tovarov spotrebného priemyslu a 78,2% liekov. Stále však plánuje stať sa jedným z najvýznamnejších exportérov poľnohospodárskych plodín a potravín. Pritom si však nikto zo zainteresovaných neuvedomuje, že až 80 percent poľnohospodárskej techniky a technológii do potravinárskeho priemyslu pochádza zo zahraničia a krajina zároveň dováža až 44% potravín, ktoré zároveň vyrába!

Ukrajina veľakrát prepásla svoju príležitosť: tak napríklad v roku 1991 bola  spoločne s Poľskom na rovnakej štartovacej čiare, dnes však už ani nedovidí na jeho chrbát... Náš východný sused zabudol na jeden zo základných princípov budovania štátu. Ten je nezávislý a životaschopný iba vtedy, kedy má nezávislú ekonomiku.

/Cesta na Ukrajinu absolvovaná pri finančnej pomoci Literárneho fondu./