Na východe štátu sa stále umiera. Do vnútrozemia prinášajú z oblasti bojov ťažko zranených mladých ľudí, často slepých a bez končatín. O utečencoch z Donbasu sa už málokto zaujíma, veď aj západ už zaradil Ukrajinu medzi bezpečné krajiny. Áno, sú celé regióny, v ktorých v podstate občiansku vojnu pripomínajú iba bilbordy a zbierky peňazí pre armádu. Mnohí odborníci si myslia, že takáto situácia môže trvať ešte celé desaťročia. Akosi sa ju nesnažia riešiť ani štáty zainteresované na konflikte. Rusko má momentálne nemálo vlastných ekonomických problémov, USA už žijú naplno v predvolebnom období a čo sa týka politiky zaujíma ich predovšetkým to, kto sa bude uchádzať o prácu a bývanie v Bielom dome, Európsku úniu oslabuje jedna kríza za druhou.

Ukrajina trpezlivo čaká na jeseň. Dúfa, že dovtedy sa vyrieši koaličná kríza v parlamente, rozhodne o ďalšom osude Jaceňukovej vlády a nebude musieť dôjsť k predčasným parlamentným voľbám. To všetko sú, našťastie, demokratické spôsoby riešenia vnútropolitických problémov. Rôzne skupiny extrémistov sa však už dlhší čas vyhrážajú ďalším „Majdanom“. Teda občianskou vzburou s nedoziernymi následkami. Našťastie, prevažná časť Ukrajincov je už poriadne unavená a znechutená rôznymi demonštráciami, ale predovšetkým násilnosťami. Tých už bolo v krajine viac než dosť. Túžia predovšetkým po jednom: mieri na celom území štátu, teda aj v Donbase. Ukrajinci sa zároveň tešia na vystúpenie svojej futbalovej reprezentácie na európskom šampionáte vo Francúzsku – a to nás s nimi spája. Veď dvaja veľkí súperi z kvalifikačnej skupiny postúpili do záverečných bojov o titul majstra starého kontinentu – a to sme rovnako priali my im ako oni nám. Takže, naši východní susedia budú s pribúdajúcimi týždňami viac myslieť na futbal, než na domácu vojnu. Problémy to síce vôbec nevyrieši, ale ľudia aspoň na čas zabudnú na útrapy, spojené s vojnou na vlastnom území.

DREVO ZOSTÁVA DOMA

Ešte deväť rokov platí u našich východných susedov zákaz vývozu nespracovaného dreva. Rozhodnutie, prijaté pred rokom vládou krajiny má pomôcť k znovuzrodeniu drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu, vytvoriť nové pracovné miesta a preorientovať export suroviny na drahší tovar s vyššou pridanou hodnotou. Ešte pred rokom až 70% vyťaženého dreva putovalo za hranice v cene 70-80 eur za kubický meter, pričom takéto množstvo už spracované na výrobok sa vo svete predáva za priemernú cenu 900 eur.

Ukrajina má v podstate vhodné lesy na modernú ťažbu iba v západnej časti republiky, teda v Zakarpatsku, Prikarpatsku a v Bukovine. Veľká časť týchto lesov je už doslova vydrancovaná, čo pociťuje aj východ Slovenska pri intenzívnych dažďoch. V súčasnosti stačí niekoľko hodín, aby sa rieky Uh, Latorica a ďalšie vyliali zo svojich korýt a spôsobili pôvodne aj u nás. Zároveň nemôžeme nespomenúť, že svoj podiel na doslovnej likvidácii lesov na Ukrajine majú aj slovenské firmy, ktoré ako prostredníci organizovali predaj dreva do západnej Európy, predovšetkým do Talianska.

VODY STÁLE MENEJ...

Sekretariát Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny sa v súčasnosti nezaoberá iba situáciou na východe štátu, ale aj nedostatkom pitnej vody. Podľa oficiálnej správy až 37% ukrajinských sietí s pitnou vodou je v havarijnom stave. Straty vody v rozvodoch predstavujú takmer tretinu a z roka na rok rastú. V porovnaní s rokom 1980 Ukrajina znížila spotrebu pitnej vody až o polovicu, ale výsledkom nízkej kvality čistenia vody v čističkách odpadových vôd sa množstvo znečistených vodojemov nezmenšuje. Takto sa sústavne znižuje kvalita pitnej vody a rastie nebezpečenstvo hrozby rôznych epidémií.

Odborníci už pred časom vyrátali, že Ukrajina musí každoročne vymeniť 2 200 km vodovodov, teda 2,9% z celkovej dĺžky, ale v súčasnosti ich mení takmer štyrikrát menej.

PENIAZE Z KYJEVA

V súčasnej situácii si ani nevieme predstaviť cudzinca, ktorý príde na Ukrajinu podnikať a teda zarábať. Sú však výnimky a tou jednou je Čech Tomáš Fiala, 41 – ročný miliardár, podľa tamojších médií druhý najbohatší cudzinec u našich východných susedov. Na Ukrajine pôsobí už od roku 1996 vo finančnej a bankovej sfére. Po štyroch rokoch sa osamostatnil a so svojimi spoločníkmi založil investičnú banku Dragon Capital, ktorej je majoritným vlastníkom. Tento finančný ústav pod jeho vedením zabezpečil prítok investícií do vyše stovky projektov za cca päť miliárd eur. O jeho bohatstve svedčia aj ním kúpené paláce Astra a Euro v srdci Prahy – na Václavskom námestí.

Na Ukrajine sa o ňom na verejnosti začalo hovoriť približne pred rokom, kedy jeho 35 – ročná manželka zaparkovala v centre Kyjeva svoj luxusný Porsche Cayenne tak nešikovne, že na celé tri hodiny zablokovala dopravu električiek a áut. Nepochopiteľné, že za tento čas nikoho nenapadlo – teda ani policajtov – dať vozidlo odtiahnuť.

Aby sa vyhol ďalším škandálom tak T. Fiala dal ihneď na druhý deň po incidente vymeniť na svojom aute registračné značky. Okrem toho vraj odmietol zaplatiť pokutu v prepočte vo výške asi 200 eur, on to však odmieta a tvrdí, že ju zaplatil ihneď. Všetko je to – ako tvrdí Fiala – iba negatívna kampaň, ktorú pravdepodobne platí druhá strana jedného finančného konfliktu. Okrem toho celá táto záležitosť priťahovala ukrajinské médiá aj preto, lebo jeho ukrajinská manželka je známou kritičkou prezidenta Petra Porošenka a premiéra Arsenija Jaceňuka...

TO SA PREDSA NEROBÍ!

Vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou po rozpade Sovietskeho zväzu už dávno nie sú priateľské. Problémy nezačali udalosťami na Majdane nezávislosti v Kyjeve, ale napríklad aj demonštratívnym trhaním žlto – modrej ukrajinskej zástavy v ruskej Dume. To však, čo teraz vyvádzajú extrémisti v hlavnom meste nášho východného suseda nemá obdoby. Polícii sa síce podarilo zabrániť útokom na banku Sberbank v Kyjeve /táto inštitúcia má svoju „sestru“ aj na Slovensku/, ale už neubránila skutočnému zdemolovaniu a zničeniu ďalšej ruskej banky v Kyjeve.

Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Ukrajine sa obrátilo s oficiálnou sťažnosťou na ministerstvo zahraničných vecí hostiteľskej krajiny za útoky priamo na objekty diplomatickej rezidencie. Ukrajinskí extrémisti hádzali na územie veľvyslanectva delobuchy, petardy, ale aj fľaše so zapálenou horľavinou. Ani sa nechce veriť, že polícia opäť nezasiahla...

Vladimír MEZENCEV

/Cesta na Ukrajinu spolufinancovaná Literárnym fondom./