Zakarpatsko mnohí z nás, predovšetkým obyvatelia východného Slovenska, považujú za veľmi blízky región a to i napriek tomu, že sa pre nich dlhé roky nachádzal za prísne stráženou medzištátnou hranicou. V súčasnosti prakticky každý deň smerujú z Michaloviec, Stropkova, Košíc a Prešova pravidelné autobusové linky do Užhorodu. Našincov, ktorí nimi prichádzajú na Ukrajinu zaujíma predovšetkým najaktuálnejší kurz eura k hrivne, ceny v obchodoch a na trhoviskách a v neposlednom rade snaha previesť cez hranice o nejakú tú fľašu vodky a krabičku cigariet navyše, než to dovoľujú prísne colné predpisy. Málokoho z nich však zaujíma vnútropolitická situácia v krajine. Vedia predsa svoje: Zakarpatsko je pre nich aspoň tak bezpečné ako Slovensko...

Z pohľadu osobnej bezpečnosti je to skutočne tak. Kto však bližšie a pravidelne sleduje situáciu v Zakarpatsku tak vie svoje. Novej vláde nemožno uprieť snahu zvíťaziť nad korupciou v krajine, ale tento boj bude trvať rozhodne dlhšie, než občianska vojna v Donbase. Zakarpatsko je špecifický región Ukrajiny. Ako jediný hraničí až so štyrmi štátmi, pričom prevažná väčšina z 25 oblastí buď nemá vonkajšie hranice, alebo za susedov má iba bieloruské a ruské regióny. Práve aj preto v najzápadnejšej časti Ukrajiny kvitne okrem korupcie aj pašeráctvo. S ním si má poradiť Henadij Moskáľ, generál milície, v súčasnosti šéf oblastnej štátnej administratívy, menovaný do tejto funkcie priamo prezidentom Petrom Porošenkom. Tento muž, ktorý svojho času dokonca absolvoval stáž priamo v londýnskom Scotland Yarde, už v Zakarpatsku pôsobil ako oblastný šéf milície. Vtedy sa mu síce veľa nepodarilo presadiť, ale aspoň ho nikto nemohol spájať s mafiánskymi štruktúrami. Teraz však vo vysokej civilnej funkcii sa nebojí otvorene hovoriť o všetkom. Napríklad o tom, že oblasti vládne rodinný klan Viktora Balohu a on má v rukách celú mafiánsku chobotnicu! Nuž, Viktor Baloha však nie je a nikdy nebol obyčajný výpalník s holou hlavou. Vyššiu politickú kariéru začínal ako primátor druhého najväčšieho mesta v Zakarpatsku – v Mukačeve, neskôr sa stal gubernátorom, teda predsedom oblastnej štátnej administratívy, ministrom pre mimoriadne udalosti, poslancom Verchovnej rady, počas prezidentského obdobia Viktora Juščenka zastával funkciu najvyššieho šéfa úradu hlavy štátu. V týchto rôznych, ale veľmi významných funkciách, sa s ním neraz stretli predstavitelia Košického a Prešovského kraja, primátori Michaloviec, Prešova, Košíc, atď.

H. Moskaľ tvrdí, že oblasť sa neriadila z jej oficiálneho sídla, teda z Užhorodu, ale z Mukačeva. So všetkým, teda aj s korupciou a pašeráctvom. Užhorod sa podľa neho stal už iba turistickým prímestským strediskom Mukačeva! Moskaľ ako bývalý milicionár č. 1 v oblasti o pašovaní vie naozaj dosť. Aj o tom, že sú v ňom zainteresovaní aj jeho bývalí podriadení. Bez nich by to jednoducho nešlo. „Pašovanie cigariet už predbehlo aj obchod s drogami, bielym mäsom, zbraňami... Tento biznis prekvitá aj zásluhou toho, že sa doňho zapojili dokonca výrobcovia cigariet! Už aj preto, lebo im zostáva iba 22% z ich ceny, to znamená že 78 percent tvoria dane. Štát sa však tým všetkým začal zaoberať až po mukačevských udalostiach. S nimi sú spojené cesty lacného tabaku priamo sem, tu sa z neho vyrobia cigarety a tie potom pašeráckymi cestami smerujú do Európy“, hovorí generál a zároveň gubernátor H.Moskaľ. Počas jeho riadenia oblasti už došlo k výmene všetkých šéfov bezpečnostných a pohraničných zložiek, vrátane náčelníka oddelenia „K“, teda toho, ktoré má na starosti boj s korupciou. „Všade kde sú myši musí byť aj kocúr, ktorý dáva pozor, aby sa tu nemotali a neporoznášali všetko do svojich skrýš. Ja som teda taký strážny kocúr“, takto charakterizuje svoju prácu zakarpatský gubernátor.

SKONČIA PRI NULE?

Ešte v roku 2012 Ukrajina vyviezla do Ruska tovar v celkovej hodnote 2 miliardy dolárov. V tomto roku to bude podstatne menej – v najlepšom prípade vyvezie k východným susedom produkciu za 250 miliónov USD. Podľa ukrajinskej strany je to vinou Ruska, ktoré vraj systematicky rozširuje počet výrobkov, ktoré sa z Ukrajiny nesmú dovážať do Ruska. V minulom roku Ruská federácia postupne zakázala dovoz ukrajinských rybích konzerv, alkoholických nápojov, zemiakov, masti a slaniny, v tomto roku tranzitnú dopravu sušeného mlieka, nákup soli a vrátila späť na Ukrajinu 152 ton mäsa. Samotná „tovarová vojna“ medzi Ruskom a Ukrajinou však začala už v roku 2010, vtedy v nej išlo iba o syry. Dovtedy z Ukrajiny dovážalo Rusko až 140 000 ton syrov ročne, teraz v podstate ani tonu!

Ukrajina hľadá za ruský trh náhradné, predovšetkým sa snaží dostať na európske, čo je najlepšia vizitka kvality a ceny vo svete. Práve preto je tak ťažké dostať sa so svojimi potravinami predovšetkým do krajín EÚ a táto snaha si vyžaduje aj veľké investície do nových technológií. Aj preto sa začala orientovať na krajiny Afriky a Ázie. India kupuje ročne vyše milióna ton ukrajinského slnečnicového oleja, Izrael dováža veľké množstvá vajec, hydiny, obilia a sladkostí, veľkú budúcnosť má aj vývoz potravín do Iránu.

LIETADLÁ PRE SAUDOV

Bohatá Saudská Arábia sa už dohodla na kúpe ukrajinských lietadiel AN-132, určených na prepravu osôb i nákladov. Zhotovujú ich v štátnom podniku Antonov v Kyjeve a Charkive. Každý z týchto závodov má ročne zhotoviť 12 lietadiel. Zatiaľ sa ráta s výrobou 80 lietadiel tohto typu pre túto super bohatú krajinu. Okrem toho podnik musí vyrobiť ďalších 43 AN-132 pre iné krajiny z celého sveta. Rusko sa predtým podieľalo dodávkami takmer polovice vybavení do týchto lietadiel, teraz jeho podiel na „Antonovoch“ klesol na jednú desatinu. Motory do týchto lietadiel vyrábajú v Kanade a V. Británii.

V blízkej budúcnosti sa začne s rekonštrukciou a modernizáciou oboch ukrajinských tovární. Časť financií na tento účel získajú z predaja pasažierskeho AN-158 a troch dopravných AN-178 Iraku!

DOVIDENIA, PEVNÁ LINKA!

Ukrajinci telefonujú radi, dlho a často. Zostalo im to ešte z čias Sovietskeho zväzu, kedy poplatky za zavedenie linky a jej prevádzku boli skôr symbolické. Za miestne hovory sa dokonca neplatilo vôbec! Samozrejme, dnes je situácia iná, tak napríklad ceny za hovory vzrástli v priemere o 18%. Pritom užívateľov pevných liniek je stále menej a menej, dnes je ich iba 38 percent. Už takmer každý tretí Ukrajinec využíva pevnú linku i niektorého z mobilných operátorov a iba 7% našich východných susedov je odkázaných iba na klasický, tzv. domáci telefón. Až 89 % Ukrajincov používa mobil, iba 5% nevlastní žiadny telefón, teda ani pevnú linku ani mobil. Prečo vlastne rastú ceny za využívanie pevných liniek keď je o nich stále menší záujem? V tomto prípade je to tak ako všade vo svete. Počet užívateľov je stále menší a menší, ale náklady na poskytovanie služieb pevných sietí pritom neklesajú.

Z MILICIONÁROV BUDÚ POLICAJTI

Ťažko povedať prečo, ale najmenej priaznivcov zo všetkých ministrov terajšej vlády má Arsen Avakov, šéf rezortu vnútra. Čelí kritike zo všetkých strán, od extrémistov až po umiernených občianskych aktivistov a dokonca i samotných politikov. Nedávno na jednej z protestných demonštrácii za jeho odvolanie, hovorca ministerstva všetkým Ukrajincom odkázal, že jeho šéf už prepustil 38 000 milicionárov. Pritom zdôraznil, že prevažná väčšina z nich musela zobliecť uniformy pre porušenie prísahy, i keď konkrétne mal na myslí korupciu. Zároveň pripomenul, že 7. novembra prestane existovať súčasná milícia, ktorá sa pretransformuje na „obnovenú národnú políciu“.

Avakov a generálny prokurátor Viktor Šokin čelia petícii, v ktorej aktivisti žiadajú ich odvolanie pre „neprofesionalitu a pasivitu“. Len pre zaujímavosť – pred časom názov milície na políciu zmenilo aj Rusko a to v podstate s jediným cieľom: zbaviť sa tak nálepky skorumpovanej inštitúcie...

Vladimír MEZENCEV

/cesta na Ukrajinu uskutočnená s finančnou pomocou Literárneho fondu/.