Televízne a rozhlasové spravodajstvo i prvé stránky novín sa minimálne v Európe orientujú na udalostí, spojené s utečencami a migrantmi, ktorí prichádzajú na náš kontinent z Afriky a Ázie. Nečudo, že udalostiam na Ukrajine už nevenujú toľko pozornosti, koľko si zaslúžia. Už aj preto, lebo politológovia už od začiatku roku tvrdia, že nášho východného suseda čaká veľmi horúca jeseň. Niektorí z nich dokonca predpovedajú predčasné voľby. Podľa agentúr pre výskum verejnej mienky popularita prezidenta Petra Porošenka klesla dokonca až na úroveň troch percent! Dosť neuveriteľný, ale vraj pravdivý údaj. Potvrdzujú to aj nedávne udalosti priamo v Kyjeve, ktoré premiér Arsenij Jaceňuk nazval druhým frontom. Ten prvý je stále v Doneckej a Luhanskej oblasti, ďalší už pred bránami Najvyššej rady... S prejavovaním dôvery je to v súčasnosti na Ukrajine naozaj zle. Tak napríklad poslancom parlamentu dôveruje iba 31% opýtaných, milícii len 16,4% a bankám ani nie každý desiaty respondent! Ešteže ozbrojené sily krajiny pociťujú dôveru prevažnej časti obyvateľstva, verí im až 58% Ukrajincov.

ČERVENÁ  KORUPCII?

Jednou z najsilnejších bŕzd rozvoja hospodárstva Ukrajiny je stále veľká korupcia, i keď v porovnaní so situáciou počas prezidentovania Viktora Janukovyča je vraj o polovicu nižšia. Mečom na ňu sa má stať Národný proti korupčný  úrad na čele  s Arťomom Sytnikom, ktorého do tejto funkcie vymenoval osobne prezident Petro Porošenko. Tento právnik svoju kariéru začínal v orgánoch prokuratúry a neskôr sa stal advokátom. Novinári mu však veľmi nedôverujú, lebo za minulý rok oficiálne deklaroval príjem iba 23 500 hrivien, teda približne 1025 eur. „Rok 2014 bol ťažký. Neviem, ako to bolo u novinárov, ale advokáti nemali veľa práce. Môžem dokonca povedať, že nebola žiadna. Revolúcia, vojna...“ Týmito slovami okomentoval svoje nízke príjmy hlavný bojovník proti korupcii. Teraz bude zarábať určite podstatne viac. Už aj preto, lebo sa pustil do hľadania detektívov, ktorým sľubuje mesačný príjem vo výške cca 1 300 eur! Toľko v súčasnosti zarábajú špeciálni vyšetrovatelia mimoriadne vážnych trestných činov. Národný protikorupčný úrad chce spolupracovať predovšetkým s americkým FBI a vytvoriť svoje pobočky v najproblematickejších regiónoch krajiny z pohľadu korupcie.

V PRVEJ STOVKE,  ALE...

Po prvýkrát sa Ukrajina dostala v tomto roku do prvej stovky krajín, zostavenej na základe údajov  o jednoduchosti a ľahkosti začiatkov podnikania, tzv. Doing business 2015. Rebríček zostavuje  Svetová banka. V inej situácii by 96.miesto na svete opäť vzbudilo záujem investorov o Ukrajinu, ale v prípade krajiny, na území ktorej je v podstate regulárna vojna, to nemôžu očakávať ani najväčší optimisti. Pritom je zaujímavé, že index investičnej príťažlivosti Ukrajiny bol najvyšší počas vlády Mykolu Azarova, a to v 2. štvrťroku 2011. Predstavoval 3,39 bodu z 5 maximálnych. Tento index sa zostavuje na základe vyjadrení topmanažérov rozhodujúcich medzinárodných i domácich spoločností, ktoré pôsobia na Ukrajine. Do úvahy sa brali vyjadrenia 114 vedúcich firiem – členov Európskej asociácie podnikateľov. V súčasnosti, teda počas vlády Arsenija Jaceňuka tento index predstavuje 2,51 bodu.

Odborníci tvrdia, že zmeny k lepšiemu z pohľadu zlepšenia podmienok pre začatie podnikania  nastali iba minimálne. Vláda zo 14 sľubov splnila iba 5, teda ani nie polovicu. Tak napríklad sľubovala zníženie počtu daní do 9, čo sa jej síce podarilo, ale... Niektoré dane spojila, teda neznížila ich počet, okrem toho zaviedla povinný príspevok na tzv. protiteroristickú operáciu /ATO/ v Donbase.

PODZEMNÉ OTRASY SÚ ĎALEKO

Po havárii japonskej jadrovej elektrárne vo Fukusime zaviedli na nej trvalý monitoring zemetrasení a podzemných otrasov s cieľom zvýšiť bezpečnosť „atómky“. Túto  iniciatívu prevzali aj v jadrovej elektrárni pri meste Rovno,  jednej zo štyroch na Ukrajine, ktorá je k nám najbližšie. Zariadenie pozostáva zo šiestich snímačov, pričom päť z nich je umiestnených v hĺbke 90 metrov a jeden na zemskom povrchu. O ich citlivosti svedčí to, že dvakrát zaregistrovali zemetrasenia v Nepíli, ďalšie v Austrálii, Južnej Amerike, Japonsku... Celkovo za poldruha mesiaca po  nainštalovaní zaevidovali  takmer sto seizmických udalosti vo svete. Nič sa , našťastie, neudialo v lokalite dotyku rumunských a ukrajinských Karpát, kde už k zemetraseniu v minulosti nie raz došlo.

Rovenská jadrová elektráreň  je v prevádzke od roku 1980, má štyri energetické bloky s celkovým výkonom 2835 MW. Podobné systémy seizmického monitoringu zriadila aj v ostatných funkčných ukrajinských atómkach – Záporožskej, Chmeľnickej a Juhoukrajinskej. Monitoring pomôže presne určiť  seizmografickú zónu, v ktorej sa energetické objekty nachádzajú a na základe toho prijať nevyhnutné opatrenia, napríklad zosilniť základy elektrární.

                                                                                              Vladimír MEZENCEV

/Príspevok napísaný pri finančnej pomoci Literárneho fondu/.