Nuž, 1. apríl pre Ukrajincov vôbec nebol dňom vtipkovania či kanadských žartíkov. Občanom našej susednej krajiny práve v tento deň začal život ešte ťažší a komplikovanejší. Za dodávky plynu do domácností   už  budú platiť  o  280 /!/ percent  viac, za teplo o 72% a plyn je drahší o polovicu. Okrem toho v najbližšom čase bude drahšia aj voda o tretinu. Ako si s tým všetkým poradí Ukrajina, kde sa v zastaralých a nevyhovujúcich rozvodoch plynu do obytných domov stráca asi 50% dodávanej modrej energie?

SPASÍ ICH AGROSEKTOR?

Čím je to horšie s priemyselnou výrobou, tým viac nádejí vkladajú Ukrajinci  do svojho poľnohospodárstva. Majú síce k tomu dosť dôvodov, ale už sa mohli neraz presvedčiť, že mnohé krajiny, predovšetkým tie bohatšie, obmedzujú import potravín a poľnohospodárskej produkcie na iba nevyhnutné množstva. Čo vedie Ukrajinu k takémuto optimizmu? Krajina má najviac poľnohospodárskej pôdy na obyvateľa na svete a až 68,8%  z celkovej plochy Ukrajiny pripadá na poľnohospodársku pôdu. I keď z pohľadu celkovej  rozlohy krajiny patrí  Ukrajine asi 50.miesto, z hľadiska veľkosti poľnohospodárskej pôdy  je deviata na svete – pred ňou sú iba USA, India, Rusko, Čína, Austrália, Kanada, Brazília a Kazachstan. Na exporte svojej agroprodukcie Ukrajina v roku  2013 zarobila až 17 mld.amerických dolárov, viac ako hutníctvo a chemický priemysel dohromady. Za necelých desať rokov podiel poľnohospodárstva a potravinárstva na celkovom vývoze krajiny vyrástol z 11 percent na 30. V exporte obilovín už Ukrajina predbehla aj Francúzsko a s 32 mil.ton je na druhom mieste na svete za USA. Až 55% svetového exportu slnečnicového oleja pochádza z Ukrajiny, ale ako najvýhodnejšia ekonomická plodina sa v Ukrajine prejavuje vinná réva -  jej rentabilita predstavuje až 154%, nasleduje ovocie so 101%. Pre porovnanie – stredná rentabilita obilovín je iba 2%.

V MENE REVOLÚCIE?

Po Janukovyčovom úteku do Ruska začiatkom minulého roku aktivisti z Majdanu objavili jeho nádherný automobilový park v celkovej hodnote 3,3 mil. amerických dolárov. Zbierku tvorilo 13 vozidiel v cene od 50 000 do 700 tisíc USD. Najdrahší z nich bol terénny automobil Knight XV,  pričom na celom svete je iba sto takýchto áut, najnižšie odborné ohodnotenie patrí Mercedesu – Benz C126 560 SEC. V podstate ide o kolekciu veteránov, veď spomenutý mercedes prestali vyrábať v roku 1992.  Práve toto  najlacnejšie vozidlo  z roku 1990  patrilo medzi jeho najobľúbenejšie ale podľa správcu teraz už exprezidentovho paláca v Mežigorjí  by Janukovyčovi synovia doňho ani nesadli. Najdrahší Knight VX je však skutočne rarita. Je neprestrieľný, neublížia mu ani strely z kalašnikova, ani zo samopalu M16, hrúbka skiel je až 64 mm, pred strelami sú špeciálne chránené aj pneumatiky. Do výbavy patria i autonómne zariadenie na dodávanie kyslíka /v prípade plynového útoku/, magnetický detektor na odhaľovanie výbušných zariadení, protimínové  zariadenie, termovízor aj tzv. čierna skrinka. Tento „autosalón“  si záujemcovia môžu prezrieť  po zaplatení vstupného v prepočte asi 1,5 eura. Žiaľ, kolekcia je už neúplná  a niektoré automobily, vrátane toho najdrahšieho používajú najmä príslušníci pravicovej strany Domobrana , niekoľko má v „opatere“ jeden z dobrovoľníkov, bojujúcich v tzv.protiteroristickej operácii v Donbase, po dve si prišli ich „majitelia“ z firmy, o ktorej nikto nič nevie, jedno je v úschove dopravnej milície v Kyjeve. O troch autách, vrátane pancierovaného Mercedesu- Benz G 500 Guard v hodnote 600 tisíc USD nikto nič nevie. A tak v Mežigorjí  zostali tri Mercedesy – Benz SLS AMG Roadster, G 500 Cabrio a C126 560 SEC... Z drahej kolekcie je tak dnes už iba torzo a či sa vozidlá ešte niekedy vrátia do rúk štátu, teda ľudu, je asi dosť nepravdepodobné...

RUSI UŽ S PASMI

Od rozpadu Sovietskeho zväzu na jednotlivé samostatné republiky mohli občania Ruskej federácie cestovať na Ukrajinu iba na občianske preukazy a deťom do 14 rokov stačil rodný list. V súčasnosti vláda Ukrajiny rozhodla, že každý občan Ruska môže prekročiť ukrajinské hranice iba s platným cestovným pasom, v ktorom prípadne musia byť zapísané deti do 14 rokov, cestujúce s rodičmi. Tí, ktorí na Ukrajinu pricestovali „na občianky“, teda ešte pred vstupom do platnosti nového predpisu, môžu sa u našich východných susedov zdržiavať maximálne 90 dní, teda najneskôr do konca mája. Žiadne výnimky neexistujú. Občania Ruskej federácie sa takto nechtiac dostali na úroveň obyvateľov Európskej únie. Ani my síce víza pri ceste na Ukrajinu nepotrebujeme, ale musíme mať platný cestovný pas...

PERCENTO MÔŽE SPOKOJNE SPÁVAŤ

Ukrajinci si donedávna mysleli, že už majú za sebou časy, kedy na výplaty čakali aj niekoľko mesiacov. Žiaľ, súčasná ekonomická situácia krajiny spôsobuje, že mzdy nielen meškajú, ale sú v priemere o pätinu nižšie, i keď na druhej strane ceny v obchodoch sústavne rastú. Peniaze na živobytie však nechýbajú iba zamestnancom, ale dokonca i vedúcim manažérom a majiteľom súkromných firiem. Títo ani nemôžu nič plánovať na bližšie či vzdialenejšie obdobia. Kurz domácej meny sa mení zo dňa na deň bez akýchkoľvek ekonomických predpovedí. Okrem toho naši východní susedia sa boja nielen nepredvídaných zmien kurzu hrivny, ale aj zavádzania reforiem, ktoré vraj pomôžu stabilizovať hospodársku situáciu krajiny.

Iba jedno percento Ukrajincov v súčasnosti vydrží so svojimi úsporami rok i viac, ďalšie percento 7 až 12 mesiacov. Prevažná väčšina respondentov – konkrétne až 38% - nemá žiadne úspory, každý desiaty opýtaný na menej než mesiac a 13 percent práve tak na mesiac. Maximálne po roka bez príjmu by vydržalo 5% Ukrajincov, dva mesiace až 12 percent, úspory na prežitie 3-4 mesiacov má 7% obyvateľov krajiny. Nuž, perspektíva skutočne neradostná. Do tohto výskumu verejnej mienky sa nezapojili obyvatelia anexovaného Krymu, Doneckej a Luhanskej oblasti. Pritom v tomto prieskume sa ešte neodzrkadlilo zvýšenie cien energií od 1.apríla ani predpokladaný rast cien potravín.

Napriek vojne na východe krajiny, inflácie hrivny, rastu počtu nezamestnaných a na druhej strane úpadku celého hospodárstva 14% obyvateľov zostáva optimistami a 38% nestratilo nádej, že raz bude lepšie. Takmer každý desiaty Ukrajinec vidí budúcnosť pesimisticky, 13% si myslí, že zo súčasnej situácie nie je východisko, 35% žije v strachu z najbližších dní... Ešte šťastie, že optimizmus a nádej spájajú polovicu občanov. Podľa psychológov práve tých 50 percent má byť príkladom pre tú druhú polovicu, inak sa v krajine nič nepohne vpred...

Vladimír Mezencev

/Príspevok napísaný pri finančnej pomoci Literárneho fondu/.