Najskôr stručná správa: Dňa 7. októbra toho roku vyprevadili bývalí aktívni futbalisti, funkcionári futbalového i spoločenského života, novinári, ale i priaznivci futbalu, ktorých srdce bilo a bije za farby futbalového Tatrana Prešov knihu Dr. Jozefa Kuchára: Sedemdesiatka prešovského prvoligového futbalu (1950 – 2000) k čitateľovi.

Okrem spomenutých sa tohto slávnostného vyprevadenia vo vkusne tomuto slávnostnému aktu prispôsobenej rokovacej sále hotela Dukla v Prešove zúčastnili aj podaktorí rodinní príslušníci.

Hľa, milujem svoj Deň a najmä svoje Ráno!

Ono dnes mlčí, zajtra však ma do života privíta a možno znova povie svoje: Áno

Blízki, tí najbližší, už na večnosť majú zatvorené oči. Hľadia na nás z neba, verš do toho vkročí.

Môj synku, manželka moja, naša mať, naši spoluhráči, učitelia – je tu bez Vás zase, na tejto matičke Zemi ďalší deň! Hlas sa mi chveje, milovali  a vážili sme si Vás za živa, vážime si Vašu prítomnosť našimi pocitmi, zmyslami, srdcom i teraz – taká je pravda a nie sen!

Keď moderátor podujatia, publicista Jozef Mazár, pokračoval slovami: „Odišli. Jedni skôr, nedávno dotĺklo náhle statočné srdce JUDr. Ľubomíra Kuchára, syna otca autora tejto publikácie, zradná choroba vyrvala z našich radov manželku tu prítomného  bývalého futbalistu Tatrana Prešov ešte z čias hry nebohého Ladislava Pavloviča, nášho priateľa, skvelého futbalistu i človeka a jeho dnes už tiež nežijúcich spoluhráčov. Nie sú medzi nami už ani Jožko Bomba, Igor Novák, Ján Turčáni, ale i mnohí ďalší. Prosím, minútou ticha uctime si trvalú pamiatku na spomenutých i tých, ktorých nosíme denne vo svojich srdciach.“

Keď sa postavil k mikrofónu moderátorom vyzvaný po minúte ticha Dr. Jozef Kuchár, československý novinársky bard, v súčasnosti predseda Únie slovenských novinárov a najskôr privítal všetkých aktérov vyprevadenia knihy s vyše 200 zaujímavými fotografiami , ktoré na 130 stranách so zaujímavým textom približujú históriu ligových začiatkov medzi československou futbalovou elitou, nezabudol zvýrazniť, že pamätníkmi na túto udalosť sú z prítomných, (samozrejme okrem autora samotného, čo diplomaticky v svojej úvodnej reči nespomenul), aj dlhoročný hráč a neskôr známy futbalový tréner Vojtech Malaga, ale i spoluhráč nebohého Laca Pavloviča v „A“ mužstve Tatrana Jozef Bičkoš, zasadacou sálou sa zaznel mohutný potlesk.

Skôr, ako sa k slovu dostali predstavitelia moderátorom vybraných 3 vážnych zoskupení na tomto podujatí, si všetci prítomní vypočuli k 70 – ke prešovského prvoligového futbalu otvorený list najvýraznejšej žijúcej osobnosti slovenskej športovej žurnalistiky, redaktora, komentátora a historika, ale i spisovateľa, dnes 94 ročného Jozefa Kšiňana. Okrem iného sa v ňom zdôveril, že trasa Bratislava – Prešov bola pre neho jednou z najkrajších trás jeho športového redaktorského pôsobenia. Samozrejme, širšie, veľmi zaujímavo plasticky i faktograficky vysvetlil aj prečo. Okrem futbalistov okolo brankára Kukuru, Pavlovičovcov, Steinerovcov, Jozefa (Ďoďa) Kuchára (pre nezainteresovaných len menovca autora knižného vydania – pozn. píšuceho túto informáciu) Kušníra, Semešiho, Šimanského a ďalších, vyzdvihol aj obdobie, keď sa k prvoligovým futbalistom pretlačili aj hádzanári z ktorých obdivoval húževnatosť a majstrovskú hru Frola, Karola Lukošíka, Ondroviča, Poliaka a tiež ďalších.

Nenásilne sa dostal až ak autorovi knižky Dr. Jozefovi Kuchárovi a jeho podiele na organizovaní „B“ skupiny MS v hádzanej mužov v Prešove. Pán Kšiňan to označil za vyvrcholenie organizačných aktivít Dr. Jozefa Kuchára. Novinársky a eticky nenásilne zároveň priklincoval, že veľká funkcionársko-organizačná aktivita našla Jozefa Kuchára v mimoriadne tvorivom živote a označil to ako výraznú podporu v jeho angažovanej novinársko-publicistickej robote. Dôkazov, podčiarkol je viac ako dosť, hlavne ak si historici či študenti športovej žurnalistiky prečítajú jeho fundované komentáre uverejňované v Pravde, Športe, ale i Prešovských novinách, ktoré vo funkcii šéfredaktora  profesionálne kormidloval plných 15 rokov.“

Podobných ocenení sa tak obsahu knihy Sedemdesiatka prešovského prvoligového futbalu, ale i práci Jozefa Kuchára v publicistike na úseku športu i kultúrno – spoločenského života dostalo napríklad aj od Vojtecha Malagu, ktorý uviedol i toto: „ Boli to časy tvrdých skúšok odbornosti, neformálnych diskusií s odbornou i laickou verejnosťou tak o prešovskom futbale, ale i všetkom čo k nemu patrí. Prajem futbalu i Dr. Jožkovi Kuchárovi radostnejšie roky ako sú tie dnešné tak pri futbale Tatrana, ale i športe a živote vôbec. Oceňujem jeho erudovanosť a nadhľad, tiež schopnosť edukačne pôsobiť. Teší ma aj táto publikácia o prešovskom futbale hlavne preto, lebo ju píše autor, ktorý sa dotýkal priamo aktérov i dejín histórie, o ktorej píše.“

Rovnako boli zaujímavé a dojímavé vystúpenia ďalších osobností prešovského futbalu, pánov Jozefa Bičkoša, Vladimíra Gombára či Mariána Prusáka, z funkcionárskeho futbalového života napríklad aj bývalého tajomníka prvoligového Partizána Bardejov a druholigových Giraltoviec Milana Varganina. Popisovať všetko zaujímavé, to by mohla byť v rámci publicistiky ďalšia zaujímavá kniha s výchovno-vzdelávacím, ale i zábavno-príbehovým obsahom.

Keď dostal slovo jediný zástupca Slovenskej republiky v Medzinárodnej I federácii historikov a štatistikov FIFA Ing. Jaroslav Šiška, odborne krátko, ale funkčne priblížil a ocenil snahy tých, ktorí takú robotu kvalitne robia, alebo funkčne múdro podporujú. Preto sa mu  toto podujatie vryje do pamäti obsahom, atmosférou i pozitívnym prínosom nielen pre slovenský futbal. Aj po oficiálnej časti napríklad s bývalým obrancom prvoligového Tatrana Štefanom Vargom zotrval na túto tému v konkrétnej diskusii, do ktorej sa zapojil i víťaz známeho medzinárodného turnaja v talianskom Viaregiu, bývalý skvelý futbalista Partizána Bardejov a Dukly banská Bystrica, na vyprevadení spomínanej knihy prítomný, Florián Štefančin.

Knihu posypaním trávy na obal s nádhernou dominantnou fotografiou Ladislava Pavloviča vyprevádzali k čitateľovi poslanec Slovenskej národnej rady a špičkový funkcionár svetovej federácie kolkov v minulosti, Stanislav Kubánek a poslanec Mestského zastupiteľstva v Prešove pán Juraj Hudač. Kým Ing. Juraj Hudač šarmantne, zaujímavo priblížil niekdajšie cesty za futbalom na prvoligový štadión Tatrana vlakom zo smeru Lipany, Sabinov, Šarišské Michaľany, pričom pospomínal množstvo futbalistov, zápasov i zaujímavých príbehov, Stanislav Kubánek vyzdvihol iniciatívu autora napriek jeho veku a hlavne fundovanosť i nadhľad s akým k tvorbe publikácie pristúpil. Obaja ocenili jeho publicistickú skúsenosť, ktorej sa pre takú tvorbu mnohí nemusia ani dožiť. Ale to je už ďalšia kapitola futbalových príbehov spájaných s bohatou históriou. A nielen futbalových.