Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Z nášho archívu: Slovenský rozhľad, ročník VII., č. 19, 10. 10. 2007

Slovo má minister spravodlivosti SR Štefan Harabin

Naprávame právne hlúposti

 

Váš život je akoby popretkávaný neustálym bojom, ktorý sa odohráva na verejnosti, za pravdu v takej ťažkej oblasti, akou je justícia, keď ste odolávali tlakom Dzurindových vlád a teraz ste tŕňom v oku opozícii. Nie ste z toho niekedy unavený a kde beriete silu ísť neustále do tohto, takmer márneho boja?

- Nemyslím si, že by som mal niekedy problém s pánom Dzurindom. Mám problém iba s ľuďmi, ktorí chceli sprivatizovať súdnu moc tak, aby súdy vynášali rozhodnutia podľa ich prianí a záujmov silných politických skupín. Pozrite sa, keď dnes bývalý minister spravodlivosti slúži silným finančným skupinám, ktoré konajú na hrane trestnosti, porušujú zákony, ale vtedy sa hral na najspravodlivejšieho, tak je jasné, že už v minulosti musel mať zrejme vedľajšie záujmy. Veľa nejasných zákonov bolo potom proti bežným ľuďom prijatých zjavne účelovo, aby bolo možné ľahšie rozkladať spoločnosti napríklad cez nekontrolované konkurzy a podobne.

 

Momentálne ste sa rozhodli na opravu viacerých krokov v rezorte spravodlivosti. Môžete zhrnúť dôvody, ktoré vás viedli k tomu, že sa chystáte obnoviť už v minulosti zrušených sedem okresných súdov?

- Iba jeden jediný – súd je služba občanom. Zrýchliť konanie a priblížiť súdy občanom cez fungujúcu a efektívnu justičnú sieť. Nikto, kto rušil súdy, si nedal námahu vycestovať do regiónu a hovoriť na mieste s občanmi a samosprávou. Nikde tento krok nevítali. Len v Námestovo sa podpísalo pod petíciu za zachovanie súdu takmer 19 tisíc občanov. To je tak členitý a hornatý región, zlé spojenia, proste to bolo proti občanom, podnikateľom, samospráve a právnemu štátu. Na malých súdoch sa jednoducho dlhodobo nedoplňovali stavy. Niekde malo byť 12 sudcov, ale boli iba piati. Je logické, že nemohli stíhať prácu za dvanástich. Jednoducho podľa môjho názoru tu išlo aj o získanie justičných budov, ktoré zvyčajne sídlia v centrách miest. Tieto poznatky zazneli na stretnutiach s občanmi. Jednoznačne to bude správny krok pre justičný systém.

  

Pripravili ste novelu trestných kódexov, pri ktorej dostanú sudcovia väčšie právomoci pri určovaní výšky trestov. Z čoho vychádza filozofia takejto zmeny?

- Nuž vysvetliť to pár vetami je asi nemožné, ale pokúsim si pomôcť príkladom. Keby sa dnes konalo referendum o treste smrti, čo ústava a medzinárodné dohovory nepripúšťajú, tak si dovolím povedať, že viac ako 80 percent občanov je za jeho opätovné zavedenie. Tento príklad je dôkazom, že politika v trestnom práve narobila vždy iba škodu. Tú zaviedol ako svoju agendu bez akýchkoľvek analýz a podkladov môj predchodca. Poučme sa z histórie. Jednoducho politik Havel udelil aj ťažkým zločincom amnestiu, tí vyšli na slobodu a dopustili sa tých najzávažnejších skutkov, brutálnych vrážd a podobne. Z toho vyplýva, že populistická politika nemá čo v trestnom práve robiť. Teraz v žiadnom prípade tresty neznižujeme, iba dávame súdu každý jeden prípad individuálne zhodnotiť na základe všetkých dôkazov.  Nie je vražda ako vražda. Je podľa vás spravodlivé, keď matka troch detí, týraná dlhé roky manželom, v hádke jedným bodnutím usmrtí opitého manžela, ktorý ju pred tým napadol, aby dostala rovnaký trest za vraždu ako nájomný vrah, či brutálny lupič? Nemá sudca právo v takýchto prípadoch žien posúdiť, kde je pre spoločnosť nulové riziko, že svoj skutok takáto žena zopakuje, rozhodnúť o jej prepustení po piatich rokoch? Kde psychológovia, znalci, rodina, a dokonca svokra žiada pre ňu milosť, takáto žena podľa logiky osôb, ktorí nikdy nemali na sebe talár, mala zhniť vo väzení 15 a viac rokov? Vždy ide o osud človeka, každý prípad je iný. Ja som nemal problém uložiť dva doživotné tresty. Boli jasné dôkazy, páchatelia nemali šancu na nápravu, spáchali niečo neospravedlniteľné a nie je vylúčené, že by tak urobili aj v budúcnosti. V právnom štáte je neprípustné, aby sudca mal dôveru štátu rozhodovať o vine páchateľa, ale ten istý sudca už dôveru štátu nemá, pokiaľ ide o ukladanie trestu a preto by trest za neho ukladal počítač.

 

Ako sa v tejto súvislosti pozeráte na kritiku vášho predchodcu v kresle ministra spravodlivosti a dnešného opozičného poslanca Daniela Lipšica, ktorý tvrdí, že tieto vaše zmeny budú znamenať oslabenie právneho štátu?

- Je to právna hlúposť roka. Pána Lipšica nebudem komentovať, lebo nemá žiadnu prax a trestnému právu sa nerozumie. Jeho výroky v oblasti trestného práva ako už povedala štátna tajomníčka MS SR Anna Vitteková pripomínajú tvrdenia rozprávkovej postavičky Chrobáka Truhlíka, ktorý všade bol a všetko vie. Právny štát oslabil niekto iný, otázne je, či úmyselne, alebo svojou neznalosťou a naivitou.

 

Podarilo sa vám prekvapiť verejnosť, keď ste na rokovanie vládneho kabinetu prišiel na bicykli. Hádam len nie ste sympatizant nejakej zelenej politickej alternatívy, alebo šlo o zlepšenie vášho zdravotného stavu?

- Viete to je reakcia na megakauzu vyvolanú osobami z okolia KDH „tzv. kauza auto“. Mne naozaj nerobí problém chodiť ani na bicykli, mňa môžete v pohode takmer denne vidieť na petržalskej hrádzi. Ja som nevyrástol v kaštieli a na nič sa nehrám. Viem, že táto funkcia má byť službou občanom. Vysoko si vážim dôveru predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara, ktorý po predložení analýz a exaktných argumentov podporil každé rozhodnutie na prospech občana. Od dobrovoľných dražieb, boja proti úžere, kde mi pomohla i pani profesorka Katarína Tóthová, cez nové súdy a zvýšenie počtu sudcov.

 

Môžete vysvetliť vašu snahu o rozšírenie počtu sudcov na Slovensku, keď podľa štatistík máme v rámci EÚ najviac sudcov na počet občanov? Súvisí to s faktom, že je u nás ročne vydaných takmer dvesto tisíc súdnych rozhodnutí?

- Presne tak, máme jednu z najvyššiu súdivosti v Európe. Nič sa tu neurobilo za osem rokov, aby sa občania stimulovali radšej na uzavretie dohody. Formálne máme mediáciu, ale nič sa s ňou poriadne nerobí. Je to stále málo. Inak  argument, že máme najviac sudcov, je z roku 2000, teda starý sedem rokov. Takže to je veľmi slabý a hlavne prekonaný argument, v iných krajinách majú oveľa viac súdneho aparátu na jedného obyvateľa. Toto je absolútne neobjektívne. Máme spoločný projekt s Rakúskom, za ktorý chcem poďakovať Združeniu sudcov Slovenska a hlavne prezidentke Maximovej. Z tohto rozsiahlého a hlavne aktuálneho stavu vyplýva, že sudca na Slovensku vybaví mesačne viac prípadov ako jeho rakúsky kolega. Rovnako je už dnes jasné, že sudcovia viac stíhať nemôžu. Aj keď je pravda, že aj u nás sa nájdu lenivci. Ale to je vec kontroly a tú sa snažím dôsledne vykonávať i prostredníctvom predsedov súdov, ktorých postavenie musí byť v tomto smere posilnené.

 

Vraj sa vám podarilo presadiť právnu normu, vďaka ktorej sa Slovensko nestane rajom pre teroristov, ale budú môcť byť vydávaní do iných krajín na stíhanie. Súvisí táto právna norma s nedávnym prípadom, keď sa opätovnou žiadosťou o azyl snažil cudzinec oddialiť vydávanie do krajiny, kde ho obviňovali z teroristických trestných činov?

- Mám rád svoju vlasť, som otcom štyroch detí, dosť ma desia obrázky dennodenného násilia a teroru. Aké zanecháme Slovensko našim deťom? Azyl je pre tých, ktorých prenasledujú za ich názory, pôvod, vieru, ale nie pre tých ktorí dokážu zabíjať nevinných, civilistov, matky s deťmi. A dnes u nás stačí, aby hocikto mohol donekonečna žiadať o azyl bez uvedenia nových relevantných dôvodov, ktoré vždy musí preskúmavať súd. Takto by u nás mohol v pokoji nažívať každý zločinec a terorista. Som rád, že kolegovia vo vláde to pochopili.

 

Pán minister, čo vás trápi najviac, nedostatok fundovaných odborníkov v radoch justičných orgánoch, či nedostatok financií, alebo niečo iné?

- Vystihli ste to. Pomaly sa mi žiada uviesť, že niet čo dodať. V minulosti sa v rezorte s financiami trestuhodne šafárilo hlava nehlava. Na posty sudcov sa robil doslova nábor, podľa iných ako odborných kritérií, porušovali sa pravidlá. Iba stabilizácia bude trvať najmenej dva roky. Len neviem, či to bola neskúsenosť, alebo dobre premyslený zámer.  

 

Konečne sa stáva realitou vaša snaha právne zamedziť špekulatívnemu konaniu, pri ktorom viacerí slovenskí občania prichádzali o veľké hodnoty v nehnuteľnostiach len preto, že si nepremyslene vzali úvery, ktoré nedokázali splácať. Môžete túto právnu normu vysvetliť podrobnejšie, keďže zaujíma viacerých čitateľov?

- Veľmi rád. Inak chcem poďakovať médiám, ktoré na tento problém upozornili, pani poslankyni Tóthovej za konštruktívne pripomienky a predsedovi Mečiarovi, ktorý politicky zabezpečil priechodnosť a podporu tohto zákona na ochranu občanov pred úžerou a podvodmi pri dobrovoľných dražbách. V krátkosti, dobrovoľné dražby zostávajú, ale zavádza sa kontrola a jasné pravidlá. Občan už bude musieť vedieť, že mu hrozí dražba, byty v hodnote miliónov korún  sa už  nebudú môcť predať za pár tisíc korún. Pri pôžičkách si občan už pri zmluve bude môcť všimnúť jej nevýhodnosť, spoločnosti budú musieť dodržiavať pravidlá, nebudú môcť zavádzať a klamať, že požičiame vám za nulový úrok, ale na nákladoch, ktoré si vyúčtujú, si započítajú aj 500 percent. Chcem poukázať, že je aj veľa serióznych spoločností pri splátkovom predaji, ktoré podnikajú slušne. Takých sa tieto opatrenia vôbec nedotknú. Ale chcem odkázať občanom, ak už aj teraz prišli o dom pre pár tisíc korún, aby sa obrátili na súd. Ak nemáte na právnika a ste v hmotnej núdzi, obráťte sa na Centrum právnej pomoci. Hoci súčasný právny stav nahráva podvodníkom, už dnes súd môže zmluvu v rozpore s dobrými mravmi zmiesť zo stola. Občania si musia byť vedomí svojich práv, ale i povinností. Nová úprava nebude chrániť podvodníkov a neplatičov, ale iba slušných ľudí v núdzi.

Zhováral sa: Stanislav Háber

10.10.2007