Už je nám asi súdené, že Slovák bude naďalej odchádzať za hranice svojej domoviny do cudzích krajín, aby tam žil, trápil sa a skúšal šťastie aj v tých najťažších prácach...

Roztrúsených po svete žije ani vlastne nevieme presne koľko státisícov našich rodákov. Odišli pred mnohými rokmi za vidinou lepších podmienok. A dnes bieda, chudoba, neistota a arogancia vládnej moci doslova vyháňa tisíce ľudí z demokratickej modernej krajiny. Únik mimoriadne schopných, odvážnych a vzdelaných, ktorí nenachádzajú možnosť obživy a slušného života na rodnej zemi napriek rôznym vyhláseniam členov bývalej vlády na čele s Igorom Matovičom, Eduardom Hegerom, Veronikou Remišovou, Jánom Budajom, Máriou Kolíkovou a najmä Romanom Mikulcom a Jaroslavom Naďom a ďalšími, ktorí predvolebné sľuby nesplnili.

Znižovanie životnej úrovne nezastaví ani úradnícka vláda pod vedením Ľudovíta Ódora. Je alarmujúce, že stovky a tisíce mladých ale aj starších si vie predstaviť lepší a plnohodnotnejší život inde ako doma. Je na zaplakanie, že ani tento fakt bývalú vládnu koalíciu netrápil v predchádzajúcich troch rokoch. Práve ľahostajnosť koaličníkov k riešeniu vážnych problémov, ktoré strpčujú život občanov, sa premietla do veľkej nedôvery voči ich politike. Priniesla nielen pád vlády, ale aj nebezpečnú rezignáciu podstatnej časti obyvateľstva a navyše aj pomerne malý záujem o veci verejné.

Rôzne štatistiky dokumentujú, že priam farizejsky proklamovaný blahobyt na Slovensku nenašlo v predchádzajúcich troch rokoch mnoho lekárov, zdravotných sestier a najmä učiteľov. Naši vzdelaní zdravotníci najčastejšie odchádzajú do Anglicka, Nemecka  a Rakúska. Vraj ich podľa presvedčenia bývalého premiéra Hegera nahradia odborníci zo zahraničia. Nuž čo, naši odborníci odchádzajú a cudzí sa sem doslova tlačia. Čudná to politická logika. Akí to odborníci budú, zatiaľ nevedno. Aké podmienky im štát ponúkne doteraz nikto nepovedal. Možno podstatne lepšie, ako tým našim. Veď k cudzincom sme teraz aj v minulosti boli až príliš žičliví.