Z plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (TS z 27. 10.):

Skutočná priepasť, ktorú odhalila utečenecká kríza, jestvuje medzi zástancami spoločného riešenia na úrovni EÚ a jeho odporcami, ktorí chcú využiť krízu na rozbitie Únie, vyhlásilo počas utorňajšej rozpravy viacero poslancov. Väčšina z nich odsúdila pomalosť členských štátov pri napĺňaní svojich sľubov poskytnúť viac financií a personálu na pomoc a registráciu utečencov. Komisii dnes chýba rovnaká suma, ako pred dvomi mesiacmi - 2,3 mld. eur, uviedol jej predseda Jean-Claude Juncker.

 Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz v úvode rozpravy privítal 17-bodový plán, na ktorom sa dohodli účastníci samitu z 25. októbra. Zároveň však vyjadril hlboké znepokojenie nad neschopnosťou členských štátov dodržať vlastné sľuby: "Ak vlády považujú národný egoizmus za dôležitejší ako spoločné riešenia, následky si odnesú nielen utečenci, ale aj európska súdržnosť," uviedol. V podobnom duchu sa vyjadril aj predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý varoval pred potenciálom utečeneckej krízy "vyvolať tektonické politické zmeny" v EÚ.

Šéf exekutívy EÚ tiež vyzval lídrov európskych krajín, aby na seba prestali ukazovať prstom a naplnili svoje sľuby. "Členské štáty reagujú pomaly v čase, kedy je nevyhnutné reagovať rýchlo," vyhlásil poukazujúc na existujúce rozdiely medzi sľubmi a činmi. Pred stretnutím s predstaviteľmi afrických krajín na samite vo Vallette musí Únia ukázať, že dodržuje svoje sľuby, vyhlásil predseda EK a dodal, že akčný plán s Tureckom, ktoré na svojom území prichýlilo 2,5 milióna utečencov, sa musí začať urýchlene napĺňať.

Smolková trafila klinec po hlavičke

Je doslova neuveriteľné, že bruselskí lídri majú odvahu na takéto vyjadrenia, keďže súčasnú katastrofálnu situáciu v Európe spôsobili práve oni svojou ľahostajnosťou voči tomu, čo sa na kontinente dialo a deje, a ignoráciou reality. Na to, aby teraz rozdávali morálne poučenia a svojimi diktátmi voči členským štátom pošľapávali princípy európskej demokracie, už nemajú právo. Azda najpriliehavejšie komentovala túto situáciu slovenská europoslankyňa Monika Smolková:

"Vystúpenia pánov Tuska a Junckera meškajú minimálne o rok. Ak by sme vtedy hovorili o dôslednej ochrane hraníc, o rozšírení mandátu pre Frontex, o právach a povinnostiach utečencov, nemuseli dnes tisícky utekajúcich ľudí trpieť hladom a zimou a kvôli nereálnej predstave o ceste do vysnívaného Nemecka nemuselo zomrieť mnoho ľudí."  

Boj peňazí so svedomím: Každý chvíľu ťahá pílu

Ukrývanie hotovosti na švajčiarskych kontách s cieľom vyhnúť sa platbe daní v Európskej únii bude pre občanov EÚ zložitejšie. Európsky parlament v utorok prijal pozitívne stanovisko k dohode, ktorá od roku 2018 umožní automatickú výmenu informácií medzi EÚ a Švajčiarskom o bankových účtoch svojich občanov. "Nebudeme tolerovať ukrývanie majetku súkromnými osobami alebo podnikmi s cieľom vyhnúť sa platbe daní. Kedykoľvek sa spácha daňový podvod, stratia sa peniaze, ktoré mohli byť využité v školstve alebo v zdravotníctve. Ukončenie bankového tajomstva je veľmi dôležitým krokom v tomto boji proti daňovým podvodom a za daňovú spravodlivosť," uviedol spravodajca parlamentného uznesenia Jeppe Kofod (S&D, DK). Európsky parlament uznesenie schválil pomerom hlasov 593 (za): 37 (proti): 58 (zdržalo sa hlasovania). Dohodu zameranú na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom podpísala Európska únia a Švajčiarsko dňa 27. mája 2015. Informácie, ktoré si budú hlavné mestá členských štátov EÚ a Bern vymieňať, sa netýkajú len príjmov občanov, napríklad vo forme úrokov a dividend, ale aj zostatkov na účtoch a výnosov z predaja finančných aktív. Švajčiarsko bude na základe dohody uplatňovať prísnejšie opatrenia týkajúce sa výmeny údajov. Tie budú odteraz v súlade s pravidlami o výmene údajov medzi členskými štátmi Únie, ktoré v EÚ platia od marca 2014. Dohoda tiež zodpovedá globálnemu štandardu OECD pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch z roku 2014. Súčasťou dohody sú tiež ustanovenia, ktoré obmedzujú možnosti daňových poplatníkov vyhnúť sa nahláseniu daňovým úradom tým, že presunú majetok alebo investujú do produktov, na ktoré sa dohoda nevzťahuje. Daňové správy v členských štátoch a vo Švajčiarsku budú môcť:

• správne a jednoznačne identifikovať príslušných daňových poplatníkov,

• vykonávať a presadzovať svoje daňové zákony v cezhraničných situáciách,

• preskúmať pravdepodobnosť, že dochádza k daňovým únikom, a

• vyhnúť sa ďalšiemu nepotrebnému vyšetrovaniu.

Európska únia a Švajčiarsko sa dohodli na včasnom uzatvorení dohody, aby mohla nadobudnúť platnosť 1. januára 2017. Po doručení stanoviska Európskeho parlamentu musia dohodu jednomyseľne schváliť členské štáty, ratifikovať ju musí aj švajčiarsky parlament.

Dohoda Rady na znení smernice, ktorá má umožniť automatickú výmenu informácií o vnútroštátnych rozhodnutiach ohľadom daňového zaťaženia nadnárodných spoločností, je premárnenou príležitosťou výrazne pokročiť v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu a nespravodlivej daňovej konkurencii. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré v utorok schválil Európsky parlament. Kompromisný text podľa poslancov neprimerane obmedzuje rámec smernice a okliešťuje právomoci Európskej komisie presadzovať jej ustanovenia. Dohoda, ku ktorej 6. októbra dospela Rada (ministrov) pre hospodárske a finančné záležitosti, známa tiež ako Ecofin, podľa poslancov oslabila pôvodný legislatívny návrh z dielne Európskej komisie zameraný na posilnenie transparentnosti a výmenu informácií. Stalo sa tak predtým, ako sa k návrhu ohľadom záväzných daňových stanovísk vyjadril dňa 13. októbra Výbor EP pre hospodárske a menové veci.

Sklamanie v radoch poslancov

Parlamentný spravodajca, poslanec Markus Ferber (EPP, DE), v reakcii na dohodu Rady Ecofin uviedol: "Pokiaľ je toto konečný text [smernice], členské štáty premárnili obrovskú príležitosť zaviesť do zdaňovania viac transparentnosti. Národné rozpočty budú aj naďalej pod tlakom. Potrebujeme celoúnijný systematický a povinný postup. V tejto chvíli si daňové orgány členských štátov neuvedomujú, že rozhodnutia iných členských štátov (týkajúce sa zdaňovania nadnárodných spoločností) podkopávajú ich vlastné daňové základy. Daňové orgány by mali mať povinnosť vymieňať si informácie o daňových rozhodnutiach a mali by ich sprístupniť centrálnej databáze Európskej komisie." Európsky parlament schválil svoje stanovisko k návrhu smernice o automatickej výmene informácií o vnútroštátnych daňových rozhodnutiach pomerom hlasov 572 (za): 90 (proti): 30 (zdržalo sa hlasovania).

Z informácií EP Press service a Zastúpenia EK na Slovensku pripravil:

M. Országh