I keď išlo na prvý či aj na desiaty pohľad iba o typickú administratívnu budovu zo začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia, jej steny sa stali svedkami mnohých rozhodnutí, ktoré súviseli so športom v celom východoslovenskom regióne. Ešte skôr než ju postavili armáda vyprázdnila vedľa stojacu jazdiareň pre mesto a jeho vedenie sa v nej rozhodlo zriadiť tak až bolestivo chýbajúcu športovú halu. Zainteresovaní sa s nadšením pustili do prestavby tohto vojenského objektu na účelovo – športový, i keď malo ísť iba o dočasné riešenie. Ako však dobre vieme, to býva často veľmi dlhé a tak aj bývalá jazdiareň po rôznych úpravách, prevažne kozmetických, slúži športu dodnes. Teda už solídnych 60 rokov.

Stranícke orgány rozhodli, že v novej budove, vedľa už športovej haly, budú sídliť všetky telovýchovné orgány, pôsobiace v Košiciach.  Dovtedy, napríklad Krajský výbor Československého zväzu telesnej výchovy /KV ČSZTV/ pôsobil v budove na Hlavnej ulici, ktorá po reštitúcii patrí Farskému úradu rímsko-katolíckej cirkvi. Po dostavbe objektu sa doň nasťahovali v polovici šesťdesiatych rokoch okrem orgánov ČSZTV na úrovní Východoslovenského kraja, okresov Košice – mesto a Košice – vidiek aj filiálna redakcia tlačového orgánu SÚV ČSZTV denníka Šport, pobočka Telovýchovnej školy ČSZTV. Svoj domov tu našli aj všetky výbory športových zväzov Vsl.kraja a oboch okresov, ich komisie, pravidelne tu zasadal aj organizačný výbor Medzinárodného maratónu mieru /MMM/.

Na západnej strane od tohto „domu športu“ na rohu ulíc Kuzmányho a Čsl. armády v obytnom dome bolo v tom čase  pohostinstvo Fatra. Telovýchovný funkcionári z východného Slovenska, ktorí prichádzali na sekretariáty a komisie ČSZTV, túto krčmu nazvali „vysunuté pracovisko športu na východu“. Tu sa pred zasadnutiami jednotlivých komisií, alebo po ich skončení, predovšetkým futbalových zväzov,  stretávali zástupcovia oddielov s ich členmi, najmä rozhodcovských a disciplinárnych. Pri pohárikoch vodky, alebo koňaku sa tu dojednávali zníženia trestov pre vylúčených hráčov, ale niekedy dokonca i výsledky majstrovských stretnutí. Občas sa pri pozornom sledovaní dalo zachytiť dokonca aj odovzdávanie obálok s obsahom bankoviek z rúk do rúk...

V druhej polovici 80.rokov sa vo Všešportovom areáli dokončila výstavba objektu s oficiálnym názvom Dom Športu, v podstate  išlo iba o administratívne priestory, ale na pomerne vysokej úrovni. Do nich sa však presťahoval iba Vsl. KV ČSZTV, sekretariáty mestskej a okresnej organizácie zostali naďalej na Bačíkovej ulici. Politické a spoločenské zmeny po novembri 1989 priniesli zo sebou aj zánik našej zjednotenej telovýchovy a športu, ako nazývali jeho predstaviteľa ČSZTV. Tento bol, napríklad, aj organizátorom slávneho košického maratónu a tak musela pohotovo vzniknúť aj nová organizácia, ktorá by sa stala právnym subjektom – usporiadateľom Medzinárodného maratónu mieru. Tak sa zrodilo občianske združenie Maratónsky klub Košice /MKK/, ktoré prevzalo štafetu v zložitej situácii, ale úspešne „prebehlo“ všetky ťažké a zložité úseky a etapy.

KLASICKÉ PODNIKATEĽSKÉ CENTRUM

Dva objekty spojené akoby pupočnou šnúrou naďalej existovali vedľa seba, i keď už za úplne zmenených podmienok. Športová hala zostala majetkom mesta, administratívnu budovu kúpila skupina funkcionárov klubu Olympia Košice, zameraného predovšetkým na vzpieranie. Jedným z majiteľov sa stala aj známa športová osobnosť, dlhoročný prezident Slovenského zväzu vzpierania Karol Gumán st., ale aj dnes už nebohý známy medzinárodný futbalový rozhodca Bohdan Benedik. V celej tejto transakcii bolo však niekoľko bielych miest. Budovu totiž pôvodne dostala akoby do daru Telovýchovná jednota VSS Košice. Tá onedlho nato zanikla, ale stihla ju ešte predať už spomínanej skupine. Využitie objektu sa menilo i nakoniec úplne zmenilo na typické podnikateľské centrum. Udomácnili sa tu predajňa s výpočtovou technikou, jazyková škola, advokátska kancelária, stavebná firma... Česť športu tu zachraňovali už len spomínaný MKK a určitý čas aj basketbalový klub Good Angels.

Keď sa definitívne odsťahovalo z budovy všetko, čo súviselo s futbalom i kompletnými telovýchovnými štruktúrami, ktoré zanikli, tak po čase zavreli aj pohostinstvo Fatra. Prestali tam chodiť športoví funkcionári a tak sa už krčmu prevádzkovať neoplatilo.

Po smrti majoritných vlastníkov budovy ju ich dediči predali. Noví majitelia sa rozhodli objekt prestavať, ako sa hovorí, od základov a vytvoriť tam akési medicínsko-rehabilitačné centrum. Maratónskemu klubu nezostalo nič iné, iba sa odsťahovať. Celé tri desaťročia bol v ňom vítaný každý návštevník, ktorý sa tu mohol zaujímať o všeličo, čo súviselo nielen s MMM, ale so všetkými významnými maratónmi a cestnými behmi na svete. Na nové pôsobisko v MČ Košice – SEVER museli presťahovať takmer tri tony /!/ rôznych dokumentov, spisov, fotografií, darov... Celé sťahovanie bolo na pleciach tajomníka MKK Jána Dvonča. Ten, ako sa hovorí, odišiel posledný a zhasol svetlo.

„Žiaľ, náš premiérový májový polmaratón sa kvôli pandémii neuskutoční. Nielen ja, ale aj všetci ostatní organizátori októbrového maratónu však veria, že ten bude tradične prvú októbrovú nedeľu. Možno, že nie taký veľkolepý, na aký sme zvyknutý, ale predsa len dôstojný, vzrušujúci a kvalitný,“ povedal nám jeden z najzainteresovanejších funkcionárov MMM. Ako sme sa sami presvedčili, o štart na MMM 2020 v nedeľu 4.októbra je už teraz veľký záujem. Mnohí z jeho potenciálnych účastníkov by už najradšej dnes mali v rukách potvrdenie o tom, že ich prihláška bola zaregistrovaná. Doteraz sa prihlásilo už cca 2600 bežcov.

EPILÓG

Maratónsky klub Košice sa teda po tridsiatich rokoch presťahoval na novú adresu. Verme, že ju tak skoro nebude musieť meniť. V tejto súvislosti sa však vynára otázka: Kedy bude mať svoj vlastný objekt? Veď od roku 1990 azda nebol jeden primátor Košíc či predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý by nesľuboval, že „s tým niečo urobí“. Nuž, zatiaľ nikto neurobil nič. To už ani nehovoríme o Múzeu MMM, ktoré už tiež malo – na základe mnohých sľubov funkcionárov rôznych úrovní – byť dávno zriadené v podarovaných priestoroch... Aj tu zrejme platí, že sľuby sa sľubujú a niektorí sa radujú...