Autor v predhovore a úvode knihy, Máme republiku, poukazuje na to, čo sa stalo s existujúcim federáciami Československom, Juhosláviou a ZSSR, upozorňuje na 30. výročie udalostí, ktoré viedli k rozdeleniu ČSFR a osamostatneniu Slovenskej republiky a Českej republiky ako nezávislých, suverénnych subjektov medzinárodného práva a venuje pozornosť vzniku slovenskej štátnosti a dôležitým momentom zápasov o jej charakter a tradície. 

Autor ďalej publikáciu rozdelil do troch častí. V prvej časti rozoberá a hodnotí „politické peripetie vzniku a vývoja Slovenskej republiky“. Pritom tiež poukazuje na to, že došlo k naplneniu povstaleckého štátoprávneho programu, ako aj jeho odkazu v spoločensko-politickej praxi. To sa premietlo i do vzniku československej federácie. Na jej základe vznikla dnešná Slovenská republika, a to tak, že sa federatívny československý štát, ktorý vznikol v roku 1968 a 1969, v roku 1993 rozdelil na Slovenskú republiku a Českú republiku. Autor Peter Weis ďalej zdôrazňuje významnú skutočnosť, že Slovenská republika je členom Európskej únie a NATO. Pripomína, že Slovenská republika je členom štátov V4 a že spolupracuje s inými štátmi sveta. V druhej časti pod názvom Štátnosť a jej tradície rozoberá a hodnotí osobnosť Alexandra Dubčeka. Zdôrazňuje, že je to „politik svetový, národný, ale najmä ľudský“. 

Podčiarkuje význam SNP, jeho zápas o morálny kredit národa. Poukazuje na slovenské vojnové problémy a potlačenie Pražskej jari, ktoré rozložilo samotných okupantov. Venuje tiež pozornosť prezidentovi Tisovi, Bielej légii, ale aj Deklarácii o zvrchovanosti SR. 

V tretej časti sa sústreďuje na slovenskú štátnosť a maďarskú otázku. V rámci nej kriticky hodnotí „maďarský poprevratový revizionizmus“. Odmieta pomenovanie Slovenska ako felvidéku, spochybňovanie Benešových dekrétov z maďarskej strany, kritizuje tiež Duraya, Mádla a Orbána, ktorí odmietajú Trianon (zmluvu), ale aj maďarský iredentizmus a revizionizmus. Pritom poukazuje na protest vlády SKR proti obchádzaniu zmluvy SR s Maďarskom. Peter Weis zdôrazňuje potrebu držať sa štandardov a základnej zmluvy. 

Predmetnú publikáciu odporúčam do pozornosti najmä študentom právnických fakúlt a taktiež širokej čitateľskej verejnosti.