Matica slovenská je nielen najvýznamnejšou kultúrno-spoločenskou inštitúciou v dejinách slovenského národa, ale zároveň aj najstaršou slovenskou kultúrnou a vedeckou organizáciou, ktorej právne formy sa za vyše stošestdesiat rokov jej existencie niekoľkokrát zmenili. Menili sa nielen pod vplyvom toho, aké režimy vládli, ale aj na základe toho, ako sa vyvíjal právny systém. Bfiss (27. apríla) uplynulo sedemdesiat rokov odvtedy, keď Slovenská národná rada (SNR) prijala zákon o Matici slovenskej, ktorý bol v hlbokom rozpore s jej poslaním a historickým postavením.

Už v začiatkoch svojej činnosti musela Matica slovenská čeliť stupňujúcej maďarizácii. Uhorské úrady sa pozerali s nevôľou na jej pôsobenie, až došlo v roku 1875 k jej násilnému zatvoreniu a zhabaniu majetku. Pôsobenie Matice bolo obnovené až po vzniku Československej republiky, keď minister vlády s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár vydal 1. januára 1919 dekrét o obnovení jej činnosti. Vznikali miestne odbory a konštituovali sa vedecké odbory. Sústredila sa na národný program, zintenzívnila vedeckú činnosť a rozvinula bohatú vydavateľskú činnosť. Po februári 1948, keď sa do-stali v Československu k moci komunisti, zrealizovali sériu hrubých zásahov do Matice, čoho výsledkom bolo zrušenie vedeckých odborov v máji 1948 a zánik miestnych odborov v auguste 1951. Vedecká činnosť sa z matičných odborov presunula do príslušných ústavov Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave.

Dvadsiateho siedmeho apríla 1954 prijala Slovenská národná rada (SNR) zákon o Matici slovenskej, ktorý v rozpore s jej poslaním a historickým postavením zmenil postavenie Matice zo spolku na štátnu inštitúciu, čím ju vlastne úplne podriadil socialistickému štátu. Zákon bol v rozpore s právnym poriadkom, keďže bez súhlasu valného zhromaždenia poštátnil Maticu. Zákon zúžil pôsobenie Matice slovenskej v celoslovenskom rámci tým, že zrušil jej členské hnutie a odobral jej starostlivosť o zahraničných Slovákov. Jej torzo sa zlúčilo so Slovenskou národnou knižnicou. Zároveň Matica slovenská stratila právnu subjektivitu, viedol ju správca poverený povereníkom kultúry. Pod svojou značkou začala plniť iba úlohy Národnej knižnice a knihovedného ústavu. Nádej na oživenie pôvodného poslania a činnosti Matice slovenskej vrátane znovuobnovenia členskej základne prinieslo politické uvoľnenie v spoločnosti v druhej polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia. To sa premietlo do Zákona SNR z 27. júna 1968, ktorý definoval Maticu slovenskú ako celonárodnú kultúrnu ustanovizeň. Tento nádejný proces však trval len krátko a bol zastavený 21. augusta 1968 okupáciou

Československa vojskami Varšavskej zmluvy a následným normalizačným procesom. Prvý matičný zákon v postkomunistickom období prijala SNR 26. apríla 1991, ktorý vytvoril priestor na postupný návrat Matice slovenskej od štátom riade-nej inštitúcie k nezávislej, národnej, kultúrnej a vedeckej ustanovizni. Zákonom Národnej rady (NR) SR z 13. februára 1997 sa Matica stala verejnoprávnou ustanovizňou.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR