Tak ako každý rok aj tohto roku som 4. apríla vzdal hold našim osloboditeľom, vojakom Červenej armády, ktorí pred 77 rokmi oslobodili naše hlavné mesto od nemeckých nacistov a ich domácich prisluhovačov. Tohtoročná spomienka na oslobodenie Bratislavy 2. ukrajinským frontom, s podporou Dunajskej vojenskej riečnej flotily a 2. tankovým plukom Rumunskej kráľovskej armády, žiaľ, zrejme vo svetle vojenského konfliktu našich východných susedov, bola akosi  v menšej pozornosti politikov a médií. Napriek tomu sme mnohí prišli aj na Slavín, miesto odpočinku hrdinov padlých v 2. svetovej vojne pri našom oslobodzovaní, prejaviť im vďačnosť za vybojovanú slobodu.

Krátke pripomenutie udalostí zo stredy 4. apríla 1945:

Ráno sa oslobodzovacie boje postupne preniesli do centra mesta smerom od Račianskej, Vajnorskej a Trnavskej cesty. Okolo obeda sa strieľalo v Starom Meste. Do 16. hodiny však červenoarmejci vyčistili návršie s hradnými ruinami, kde sa zakuklili Nemci. Osloboditeľské vojská potom pokračovali smerom na Patrónku a Karlovu Ves. Súčasne Nemcov a Maďarov vytlačili z Petržalky.

Až nečakane rýchla bojová operácia pri oslobodzovaní Bratislavy od nemeckých nacistov, si popri tisícke poškodených budov vyžiadala 742 mŕtvych sovietskych vojakov (sú pochovaní na Slavíne) a 120 civilistov.

Som presvedčený, že obete bojov s nemeckým nacizmom je dôležité uctievať si za všetkých okolností. Pripomínaťsi pravdivé historické skutočnosti o tom, ako to bolo so slobodou, okupáciou, životom a smrťou. Odolať rôznym pokusom falšovateľov historickej pravdy o protifašistickom zápase v 2. sv. vojne. Nekompromisne odsudzujme tých, ktorí poškodzujú pamätníky ruským bojovníkom, ktorí padli pri našom oslobodzovaní, ako bolo aj pomaľovanie pomníka na Slavíne ukrajinskými farbami. Nesmieme zabudnúť na hrdinov, ktorí položili svoje životy v boji za naše oslobodenie z područia nemeckého nacizmu a fašizmu. Je veľmi dôležité zachovávať historickú pravdu a postúpiť ju mladej generácii, zhodli sme sa na tom aj s ďalší členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), pri spomienke na oslobodenie Bratislavy.

Zúčastnil som sa aj položenia venca vďaky našej ZO SZPB J. Bulík a k jednému zo šiestich bratislavských „míľnikov“ v Petržalke, na rohu Viedenskej a Rusovskej cesty s nápisom: „V týchto miestach prekročili oddiely slávnej sovietskej armády hranice oslobodenej  Bratislavy, aby ľud Rakúska oslobodili od nadvlády fašizmu. Česť a sláva hrdinskej sovietskej armáde!“

Umelecké artefakty, zvané „míľniky“, sú na šiestich miestach Bratislavy. Na jednej strane je text v slovenskom jazyku, na druhej v ruskom jazyku. Na bočnej strane je rytý dekor z lipových ratolestí. Žulové trojboké pylóny sú zalomené do tvaru šípky, označujú vstupné alebo výstupné miesta, prípadne smery, ktorými Červená armáda postupovala v Bratislave. Texty vyjadrujú jej situáciu v danej lokalite. Podľa súpisu pamiatok míľniky boli odhalené 3. apríla 1960, autormi sú sochár Ladislav Snopek a architekt Ladislav Beisetzer (takto charakterizoval bratislavské „míľniky“ oslobodenia Jozef Schwarz).