Trenčín má pred sebou prípravy na prestížny rok, keď bude Európskym hlavným mestom kultúry. Dovtedy sa iste pohne aj s obnovou múzea, kedysi najvýznamnejšej adresy v meste, veď to bol župný dom. Onedlho uplynie tristo rokov odvtedy, čo na túto adresu prišiel list, ktorý vošiel do slovenských dejín a osobitne do dejín slovenčiny, aj keď celý bol napísaný vo vtedajšom úradnom jazyku monarchie - po latinsky. Adresátom bol župan a „najosvietenejší pán gróf Jozef lllešházy z llešházy, večný pán z Trenčína a dedičný župan slávnej Trenčianskej a Liptovskej župy, komorník svätej cisársko-kráľovskej výsosti“. Odosielateľom boli „Stavy slávnej Trenčianskej župy“. Teda šľachta, duchovenstvo a mešťania. Spis adresovali županovi ako súčasť obrany proti opovážlivosti „neznesiteľnými smradľavými výparmi napadnúť Tvoju župu, najjasnejší župan, ako i mesto Trenčín a jeho obyvateľstvo tak, že každý, komu len srdce bije, musí to považovať za najťažšiu urážku“.

Dnes je celý spis, ako aj rozsiahle záležitosti okolo známe ako Obrana slávnej župy Trenčianskej a mesta tohože mena. Lebo župa a mesto Trenčín boli terčom na zneváženie celého národa. V texte - polemike - sa okrem iného hovorí

o pôvode Slovanov, o slovenskej reči, o pôvode Maďarov a postavení Slovanov v Panónii, rozoberá sa rozlíšenie termínu Slovan a Slovák, píše sa o Svätoplukovi, o legende, že údajne predal krajinu za bieleho koňa, sedlo o uzdu. Historici konštatujú: autori dvoch predhovorov a samotného spisu boli jednak neobyčajne vzdelaní a zároveň museli byť na autora hanopisu veľmi rozhorčení. Všetko súviselo s rokovaním uhorského snemu v Bratislave. Tam, kde je dnes Univerzitná knižnica.

Prvá politická, národná a kultúrna obrana Slovákov vznikla v roku 1728 a až do sedemdesiatych rokov minulého storočia trvalo vyjasňovanie historikov, že jej autorom bol nespochybniteľné dubnický farár Ján Baltazár

Magin. Obrana bola vlastne prejavom kolektívneho názoru župných stavov, šľachty, mešťanov a duchovenstva o pôvode Slovákov a ich rovnocenného postavenia v monarchii.

Aj vtedy sponzori a peniaze hrali dôležitú úlohu - a tak tri trenčianske stavy vyzbierali päťdesiatin zlatých, čo umožnilo prácu dubnického kňaza spísať, vydať a rozširovať. Prvým adresátom bol pochopiteľne župan llešházy, spis mu dal argumenty, veď bol dohrou zasadaní uhorského snemu v Bratislave. Okolnosti okolo spisu nám aj po rokoch navrávajú, že prvá Obrana zrejme vznikla v trenčianskom kultúrnom prostredí - konštatuje rešpektovaná autorita na históriu prof. Richard Marsina. Vyjadrovala totiž presvedčenie, ktoré v tomto kultúrnom prostredí vtedy prevládalo.

Prečo sa Obranou zaoberáme, má aj osobitnú matičnú motiváciu. Aj keď významný spis vznikol v roku 1728, jeho „objaviteľ“ bol matičiar Anton Augustín Baník v rokoch 1936 - 1937. V slovenčine ho sprístupnil vyše dvesto rokov po vzniku!

Baník venoval obrovské pátracie úsilie po matrikách, aby určil dovtedy neznámy dátum narodenia, ako aj smrti Jána Baltazára Magina. On ako prvý z latinského originálu z roku 1723, ktorý sa mu dostal do rúk, pochopil jeho veľký význam pre slovenské dejiny. To bolo v tridsiatych rokoch 20. storočia, teda pred druhou svetovou vojnou. Pozoruhodné je, že aj preklad matičiara Gašpara Sedláka, ktorý vznikol v roku 1947, ležal vyše pol storočia ako málo známy, vlastne neznámy rukopis v Literárnom archíve Matice slovenskej. Zrejme aj preto, že Obrana bola písaná zložitou latinčinou. Napokon prof. Vincent Sedlák, matičiar, v roku 2002 (!) ako editor vydáva Obranu vo Vydavateľstve Matice slovenskej v spolupráci so Slovenským historickým ústavom Matice slovenskej. Mimoriadne cenné a pôvodné sú súvislosti z pera Dr. Jána Tibenského Apológia Jána Baltazára Magina v kontexte slovenských národných obrán. Dokonale rámcujú udalosti okolo práce, ktorá je obranou všetkých Slovákov a celého slovenského národa.

Dnes máme prístup k tomuto dokumentu v súčasnej slovenčine. Vďačíme za to vytrvalosti matičných vzdelancov. Po dramatických 274 rokoch.