Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Vykrádači slušnosti – Štefan Nižňanský
Voľakedy pred rokmi sa vo svete neslávne preslávili vykrádači hrobiek a hrobov, dychtiaci od pokladov faraónov, kráľov až po zlaté zuby zámožnejších susedov. Globalizačný dnešok prináša nových expertov. Na Slovensku napríklad vykrádačov obsahu slov. Veď niektoré slová patria skoro vo všetkých jazykoch doslova k pokladom. Láska, rodina, vlasť, pravda, otec, mama, mier, slušnosť. Odchádzajúci prezident Andrej Kiska nedávno v súvislosti s voľbou 18-tich ústavných sudcov povedal: „Ľudia na Slovensku žiadajú slušnosť a spravodlivosť, aby mohli opäť veriť štátu.“
Prototyp demokracie, garant osobných slobôd i slušnosti Ľubomír Galko zo SaS, ktorý ako minister obrany zneužil funkciu aj systém a dal odpočúvať novinárov, sa na sociálnej sieti roztáral: „Stojme za prezidentom Kiskom. Lebo on je skutočne slušná hlava štátu oproti tým, čo tam boli doteraz a tým, čo by tam chceli byť. Nedovoľme túto jednu z mála slušných bášt slušnosti infikovať jedom gaunerom, ktorí sa hrabú ľuďom v osobnej dokumentácii a chrapúnsky zneužívajú informácie.“
Poslankyňa Národnej rady Lucia Ďuriš Nicholsonová avizovala, že v prezidentských voľbách odovzdá hlas vedcovi Robertovi Mistríkovi, ktorého liberáli oficiálne politicky aj finančne podporili. No už vtedy tvrdila, že medzi „slušných“ kandidátov okrem neho patrí aj kandidátka Progresívneho Slovenska Zuzana Čaputová. A „Popoluška z pezinskej skládky“ osobne v kampani taktiež brnkala na rovnakú strunu: „Ukážme slušnosť, nie hádky!“
Hneď po voľbách v Slovenskej republike sa to odrazilo pochopiteľne v komentároch závislých českých médií v radostnej reakcii na víťazstvo Čaputovej: „Slušnosť v politike už nebude anomália.“ Ešte aj reklamný spot Orange s detskými hokejovými nádejami k svetovému šampionátu obsahuje všadeprítomnú mantru: „aby z nich vyrástli slušní a sebavedomí občania Slovenska“... Na uliciach i v oligarchických nenávistných médiách sa pod chvíľou ozve pokrik: „Slušnosť nesmie prehrať!“
No prehrala, dokonca pred zrakom celého sveta. Slovensko ako „hokejová republika“ žije najrýchlejšou kolektívnou hrou. Veď hokej je u nás spoločenským fenoménom. Aj preto, že hokejoví fanúšikovia sa – na rozdiel od hulvátov na futbalových štadiónoch – správali doteraz vždy inteligentne a slušnejšie. Najmä na medzištátnych zápasoch národných tímov. Medzi skúsenosti starých trampov patrí poznanie, že presolený guľáš nie je jedlý... Na 83. majstrovstvách sveta IIHF seniorov, ktorých organizátorom je práve krajina pod Vysokými Tatrami, máme vynikajúce mužstvo. Hráme krásny útočný hokej s jasnou koncepciou i herným systémom Craiga Remseyho, no prehrávame. Taký je šport. Kto to nechápe a nevie prijať, nepatrí na ľad ani do hľadiska. Náš mladý národný hokejový tím to zvládol, športovci sa aj s boľavými prehrami dokážu vyrovnať. Je pravda, že rakúsky rozhodca Manuel Nikolic nás dva razy zarezal. Raz v zápase s Fínmi a potom aj v zápase proti Kanade. Neuznal Tatarov gól, ktorý mohol byť víťazný a potom zavrel oči a onemela jeho píšťalka pri zákroku na Buca. Ale päť sekúnd pred koncom zápasu nás Kanaďania potrestali v presilovke za faul nášho hráča Erika Černáka. Streliť kanadskému tímu päť gólov a prehrať...? To je kruté i neuveriteľné, no je to fakt.
Časť slovenských fanúšikov to vo svojich hlavách nezvládla. To boli tí „slušní“... Zahádzali ľad rôznymi predmetmi a nevyhli sa pískaniu a bučaniu pri hymne víťazného tímu. No urazili tým aj Kanaďana v saku trénera slovenskej hokejovej reprezentácie. „Pri hymne by sa nemalo pískať, ale nechcem viniť fanúšikov. Sú to veľké emócie a hrá sa na Slovensku. Snažím sa to chápať, aj ja som to veľmi prežíval v závere. Keby Slováci strelili víťazný gól, radosť a oslavy by nemali konca-kraja. Teraz sú všetci frustrovaní, čo je pochopiteľné,“ diplomaticky vyjadril svoje myšlienky tréner Ramsey. Ostrejšie sa vyjadril prezident SZĽH Martin Kohút: „Doteraz to bola oslava hokeja... Oficiálne z našej strany ako organizátora pôjde kanadskému tímu ospravedlnenie. Chcel by som poprosiť všetkých ľudí, aby sme takéto odkazy už nevysielali, ale aby sme fungovali v rámcoch fair play a slušného správania sa fanúšikov.“ Malo by to však platiť aj o veľmi dôležitej súčasti každého duelu medzi mantinelmi. O mužoch v pruhovanom. Lebo oni práve tak – ako niektorí politici – dokážu zákerne „zabiť“ slušnosť, fair play aj logiku. Progresívni sa menia na agresívnych, neznalí na expertov.
Poslanec SaS Ondrej Dostál odhalil, prečo prehrávame, keď uviedol, že vládna SNS údajne svojou novelou zákona o štátnych symboloch „vzala hokejovým reprezentantom nielen pekné dresy, ale i pokoj. Naši hokejisti chceli ísť do súbojov s univerzálnym symbolom zdvihnutých hokejok v logu hokejového zväzu na hrudi. S logom so zdvihnutými hokejkami ako symbolom radosti z úspechu, na ktorý by sa v zápasoch museli pozerať ich súperi pri každom pohľade na nich,“ napísal Dostál na sociálnej sieti. Opozičným poslancom, ktorí odmietali novelu zákona, ktorí hlúpo i tvrdošijne znevažovali štátny znak na športových dresoch odpovedal poslanec za SNS Karol Farkašovský: „Iba naozaj tupý človek, vymetač kaviarní a parlamentný samorast môže pochybovať o tom, že reprezentačný dres so štátnym znakom je pre športovca vrcholnou motiváciou.“ Je všeobecne známe, že celý „cirkus“ okolo novely zákona o štátnych symboloch odštartovalo spievanie maďarskej hymny pred futbalovými duelmi na štadióne v Dunajskej Strede. To nie je ani slušné, ani logické a už vôbec nie športové.
Je to tak – vykrádačom obsahu slov sa teraz u nás darí. My ostatní nebudeme tárať ani bučať pri hymnách našich súperov, no o to silnejšie im držíme palce v ďalších súbojoch. A so slušným, pardon, športovým pokrikom „Slovensko do toho!“ budeme vďační za každý potrebný bod a víťazstvo. Aby sme im mohli zatlieskať aj po zápasoch na bratislavskom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.