Nová kniha Jozefa Bilyho je postavená na rezkých rytmoch, no predovšetkým na rýmoch. Dôsledné a vydarené rýmobranie, rýmový rytmický festival. Rýmovica ostrostrelca Jožka Bilyho. Sú to rýmy renomovaného humoristu a satirika, schopné podráždiť nejedného literárneho nepodarenca, mordujúceho sa nad počítačom a hľadajúceho, čo by mohol Bilymu vyčítať a vo svojom úradne pridelenom kresle v nejakej komisii naostatok spočítať. Pretože úspech je červená matéria nielen pre býkov v aréne, ale najmä pre volov vo vycenzurovanom bazéne.

Neobyčajne usilovný a vtipný zvolenský satirik Jozef Bily, úspešne vysielajúci pelotón svojich kníh do terénu a masívne publikujúci v Literárnom týždenníku, Bumerangu a Kocúrkove, môže byť ľahko zasiahnuteľný bumerangom Kocúrkovčanov. Ale táto knižočka vznikla vďaka finančnej podpore mesta Zvolen, čo svedčí o ušľachtilom a vďačnom prístupe i postupe tamojších primaciálov. Žeby už prestal platiť môj aforizmus o tom, že nevďak svetom vládne a Slovenskom priam lomcuje? Rozhodne tu zablikalo svetielko na konci tunela a my sme zrazu svedkami pozitívneho javu, typického najmä pre škandinávske krajiny a Japonsko. Mesto Zvolen i košické Vydavateľstvo elfa, obaja majú sa čím hrdiť.

Bily je vo svojom rýmovaní dôsledný. Zakomponoval rým do hlavného titulku vo vtipnej obmene príslovia o cestách do Ríma, ale aj do troch sekvencií knihy: Maškrty a škrty zhora, Maškrty a škrty zdola a Veršíčky na školské perličky. Štvrtou a poslednou sekvenciou knihy sú Epitafy, ktoré si vystačia bez rýmového prívesku. Takmer všetky útvary tejto knihy sú štvorveršia, čo svedčí o obdivuhodnej štrukturálnej disciplíne autora a zámere povedať a zachytiť všetko čo najstručnejším spôsobom. Tri sekvencie sú dôsledne satirické, ale Veršíčky na školské perličky sú vlastne tzv. žiakopoprekrúcadlá, obľúbené najmä autormi s pedagogickými zážitkami zo šokov zo študentskej uletenej fantázie, knokautujúce logiku a realitu. Popri Jožkovi Bilymu sa často tejto špecialite venuje Milan Lechan.

V takýchto recenziách zvyknem uvádzať, citovať vzorky, chuťovky. Tu je mi ťažko, najradšej by som vybrakoval celú Bilyho knihu. Ale znásilním sa a podriadim sa priestorovej diktatúre. Takže vypíšem z každej sekvencie po jednej chuťovke. Prvá: KEĎ / Keď mu vládnu/odroni,/ľud veľa sĺz/vyroní.// Druhá: PRIROVNANIE / Niektorí ľudia / ako psy sú. / Nie takí verní / - ale hryzú. // Tretia: Krabičky sú celkom / malé deti kraba. / Letuškou je každá / prelietavá baba. // Štvrtá: EPITAF VODCU / Každým dňom i / nocou / opíjal sa / mocou.

Potiaľto citácie chuťoviek. Uvedomujem si, že som tu spáchal pre mňa trochu netypickú recenziu, akoby s kabaretným tónom. Teda dosť veselo o veľmi veselej knihe, ktorou nás obohatilo /vychádzajúc zo šarmantnej ponuky Bilyho/ košické Vydavateľstvo elfa a dalo ju ilustrovať Helene Turčanovej. Na záver si na adresu tejto novinky zarýmujem sám: Poteší nás to, / aspoň verbálne, / keď viac sa nedá, / je to normálne!