Moje nezabudnuteľné pozorovanie sa začalo v istom bratislavskom potravinovom obchode, kde som pred pokladňami strážil náš vozík s nakúpeným tovarom a čakal na manželku, ktorá vošla do vnútra predajne dokúpiť niektoré potraviny. Idiotský zákon o reklame mi nedovoľuje napísať, o ktorý market išlo, ale to je, našťastie, z hľadiska nasledujúcej témy dokonale irelevantné.

Po chvíli môjho čakania začali okolo pokladne, ktorá bola ku mne najbližšie, prechádzať jedna za druhou dievčence stredoškolského veku. Každá z nich sa po zaplatení postavila do blízkosti pokladne a zjavne čakala na vybavenie svojich ďalších kamarátok. Všetky pripomínali žiačky v gymnaziálnom veku, až sa ich takto so štebotaním zhromaždilo desať a zapodievali sa ukladaním zakúpeného tovaru. Usiloval som sa analyzovať ich švitorenie. Rozhodne to nebola angličtina, ktorú u nás počujeme pomaly už častejšie ako náš rodný jazyk. Nebola to ani nemčina, ani ruština, ktoré dobre poznám zo školských lavíc, ba nemalo to ani melodiku nejakého románskeho jazyka. Keďže všetky dievčatá boli blondínky, tipoval som, že pochádzajú z nejakého severského štátu. Pravda, v tejto predajni pomerne často stretávam študentské výpravy zo Španielska, ale po španielsky tu štebotajú takmer výhradne tmavovlásky. Bola to asi nejaká školská trieda či časť nejakej triedy, prípadne nejaký športový dievčenský kolektív na zájazde v Bratislave.

Stále mi však pri pohľade na tieto dievčatá pripadalo čosi čudné, no hodnú chvíľu som netušil, čo to vlastne má byť. Až keď tento pelotón blondínok prechádzal okolo mňa k východu z predajne, náhle mi svitlo: Ani jedna z týchto slečiniek nebola pekná. Ani jedna jediná. Treba však spravodlivo dodať: Mali jednu výraznú devízu – mladosť!

Veľa sa rozpráva o kráse francúzskych žien a dievčat. Malo by sa rozprávať skôr o ich výraznom šarme, ťažko definovateľnom čase, o pôvabe, aký sa nedá rozpoznať na prvý pohľad, ale iba v spoločenskom kontakte. Pochopiteľne, pôvab nemusí byť absolútne identický s krásou. Ale vo francúzskych uliciach som karneval krásy nepozoroval. Francúzky, ktoré sú krásne, nemotajú sa pešo po uliciach francúzskych miest, sedia ako asistentky v mahagónových pracovniach, mramorom obložených palácoch, reklamných agentúrach, televíznych a filmových štúdiách, jednoducho – manifestačná, plagátová, no živá krása prenikla medzi smotánku  a ukrýva sa kdesi vysoko. Na poznávacích zájazdoch po viacerých francúzskych východných, južných, západných a severných mestách (Paríž nevynímajúc) som videl pekné dievča len ako mladú pracovníčku radnice v meste Jany z Arku v Orleans. Pravda, blízko severných predhorí Pyrenejú v starobylom mestečku Carcassone s dvojitými hradbami sa tu predsa len mihali tmavooké a tmavovlasé krásky, lenže to boli seňory a seňority z blízkeho Španielska. Musím však priznať, že som vo Francúzsku videl aj zjavenie krásy. Po ulici vo východofrancúzskom meste Chambéry zrazu proti nám kráčala dievčina – krásavica, exoticky pôvabná ako herečka z nejakého tureckého televízneho seriálu. Absolútne dokonalá postava v priliehavých šatách. Sebavedomá Jezabel v sprievode ďalších dievčat. Ibaže jej filmovo atraktívne dlhé vlnisté vlasy naznačovali arabský pôvod dieťaťa exotických rodičov, najskôr z niekdajšieho francúzskeho Alžíru. Teda nefrancúzsky typ.

Po zážitku opísanom v úvode tohto textu a po exkurzii po francúzskych mestách s chuťou sa vrátim v tejto besednici do bratislavských ulíc, ale so spomienkou na ružomberské, košické, ako aj ulice iných slovenských miest. A spomeniem tu našu populárnu výstižnú pieseň Keď idú maturantky mestom. Ktože by nechcel aspoň na pár rokov omladnúť pri fascinácii toľkou pochodujúcou príťažlivou tunajšou krásou!

Viacerí jasnozriví kritici vyčítajú našincom nedostatok sebavedomia a hrdosti. A veru máme byť na čo hrdí, máme sa čím popýšiť, Veď popri mnohých prírodných krásach máme aj mnohé prirodzené krásky! Zvýraznené efektným mejkapom a elegantnou módou. Je to vzácny genetický dar, aký je v podaktorých iných krajinách relatívnou vzácnosťou. Tešme sa z toho, vážme si to, buďme na to hrdí. Keby nič iné – je to príjemný pohľad na takúto štatisticky preukaznú prevahu krásy a pôvabu.