Od súčasných novinárov nezriedka čítame, od súčasných moderátorov, ale aj od politikov v najlepších rokoch nezriedka počujeme hlášky o tom, ako ich rodičia žili i pracovali a oni zasa cumľovali, alebo už dokonca šantili v minulom storočí – v komunizme. Áno, čítate dobre, ohlasujú život v komunizme. Hlásajú nám rozprávky, predkladajú fantazmagórie, podsúvajú fikcie. Títo internetoví nedovzdelanci zrejme nikdy nevideli a nečítali definíciu komunizmu. Keby ju poznali, nikdy by nevyhlasovali onen silne deformovaný socializmus kremeľského typu, aký u nás vládol, za dovŕšený komunizmus. Žiaľ, švédsky alebo nemecký socializmus sme nezažili.

Samozrejme, komunizmus je nereálna politická vidina, fantázia splodená predstavivosťou psychosociologicky naivných filozofov 19. storočia, ale – či sa to už niekomu páči, alebo nie – táto utópia je celkom presne definovaná. Marxisticko-leninské učenie o komunizme sa zakladá na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a odmeňovaní podľa potrieb. Predpokladá, že tzv. rozvinutý socializmus prerastie do komunizmu, ráta s odstránením všetkých foriem sociálneho a národnostného útlaku, s uvedomelou pracovnou morálkou, s rozdeľovaním podľa individuálnych potrieb, s predpokladom, že práca pre spoločnosť sa stane prvou životnou potrebou a bude absolútne tvorivou. Komunistická spoločenská formácia má byť beztriedna, majú v nej zmiznúť podstatné rozdiely medzi mestom a dedinou a má v nej vzniknúť úplná sociálna rovnosť.

Pri kritickom pohľade na takto definovanú spoločenskú formáciu človeku zíde na um predstava spoločenstva poslušných anjelov, oddaných božstvu spoločenskej idey. Predstava na milióny svetelných rokov vzdialená od reality. Viera v uvedomelé, disciplinované a striedme preberanie a užívanie životných potrieb je priam groteskno-bizarná! Počul som názor, že také čosi by azda dokázali Japonci, lenže podľa novších informácií aj oni sa už neúprosne vzďaľujú od samurajských /či rajských/ ušľachtilých ideálov.

Celkom samozrejme prichádza na rad otázka: Žili sme my, skôr narodení, v onom tvrdo kritizovanom minulom storočí v niečom takom, čo by pripomínalo vyššie definovanú komunistickú formáciu? Žili rodičia, prípadne starí rodičia, dnešných mladých dynamických osobností spomedzi moderátorov, žurnalistov i politikov v komunizme? V takom „komunizme“, aký sebavedome ohlasujú vo svojich výrokoch a duševných výronoch súčasní dobyvatelia mikrofónov? Tí skvele, ba podaktorí až rozprávkovo platení nedouci? Takí sa aj v súčasnom kapitalizme bez zvláštnych problémov dostávajú k životným potrebám i luxusom v duchu svojich rozmaznaných, egocentrických nárokov.