Hlasité hlasy o voľbe názvu novej strany HLAS-SD

So zreteľom na sústavne stúpajúce preferencie politického novotvaru, pochádzajúceho z košiara strany SMER-SD, odštiepenca s názvom HLAS-SD a v súvislosti s čerstvými správami o kreovaní „kapitánskeho mostíka“ tejto novej strany, množia sa rôzne úvahy o perspektíve, parametroch, tradičných sociálnodemokratických hodnotách i odlišnostiach od smeráckych základov u tohto straníckeho novorodenca.

Pozornosť púta aj samotný názov HLAS. Čo ním chceli „vzbúrenci“ odkázať voličskej základni i zvyšnej verejnosti na Slovensku? Aký prísľub sa v tomto názve skrýva? Prípadne na čo tento názov nadväzuje? Trocha pátrania nezaškodí...

Pri návrate do slovenskej politickej histórie narazíme na pojem „hlasisti“. Išlo o skupinu slovenských buržoáznych intelektuálov združených okolo kultúrnopolitického mesačníka Hlas, založeného a vydávaného V. Šrobárom a P. Blahom v rokoch 1898 až 1902. Hlasisti sa sformovali koncom 19. storočia v pražskom slovenskom akademickom spolku Detvan, zdôrazňovali česko-slovenskú orientáciu, odsudzovali národnostný útlak a polofeudálny režim vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchie, požadovali niektoré demokratické reformy. Vo vtedajších časoch nesporne progresívny element! Nič, čo by v spojitosti s dnešným HLASom malo a mohlo vyvolávať úškrny, posmešky a satirické bonmoty. Ak je vôbec čosi zarážajúce, potom azda len nesúrodosť dávnych buržoáznych hlasistov s dnešnými sociálnodemokratickými hlasistami.

Istý západoslovenský vysokoškolský politológ nazval tvorbu názvu HLAS málo invenčnou a zapôsobila naň zrejme ako nezaujímavá kreácia, možno až neperspektívna. Veľmi sa zmýlil! Je tošťastne zvolený názov. Nech už ho slovenskí „srandisti“ akokoľvek otáčajú, nijaké „srandovné“, zosmiešňujúce asociácie a konotácie nenachádzajú. Názov HLAS navodzuje celkom seriózne slovné súvislosti – hlasy voličov, hlas verejnosti, hlasy pre vykorisťovaných, hlas racionálneho voliča, voličské hlasovanie a podobne.

A pritom je obdivuhodné, čo všetko posmešná a tvorivá Slovač v rozličných názvoch a sloganoch ponachádza! Pamätám sa na vylepovaný dzurindovský slogan „Kde je vôľa, tam je aj cesta!“. Ten sa cez jednu noc na viacerých miestach v centre Bratislavy drobnou úpravou, priam drobučkou úpravičkou, premenil na takúto pamätihodnú vetu: „Kde je vôl, tam je aj cesta!“

Azda najinšpiratívnejšou verbálnou strelnicou je názov bábkoherečkinej politickej strany ZA ĽUDÍ. Slovenskí „srandisti“ tento názov poľahky a pohotovo prechýlili na termín ŽALUDI. Istý slovenský humoristicko-satirický mesačník sa anekdotami a ironickými definíciami o týchto Žaluďoch priam hemží. Ak si spomenieme na anatomické označenie „žaluď“, bleskovo pochopíme ironizujúcu silu tejto slovnej modifikácie. Nič také sa, našťastie, nedá spáchať s názvom HLAS, ktorý má, opäť našťastie, v našej verejnosti celkom sympatický, silnejúci OHLAS. Napriek podceneniu a nepochopeniu zo strany televízne mocne ukotveného trnavského politológa.