PESTRÝ A ÚSPEŠNÝ ŠPORTOVÝ ŽIVOT JE UŽ IBA MINULOSŤOU A PAMÄTAJÚ SI NAŇ LEN TÍ NAJSTARŠÍ

Prvý bol futbal. Teda na Slovensku je to už tak. V meste, či na dedine zostavili futbalové mužstvo, to tvorilo po zaregistrovaní futbalový klub a dátum jeho vzniku sa stal aj zrodom organizovaného športu v danej administratívnej jednotke. Tak napríklad susedný Prešov sa chváli tým, že na jeho území vznikol oficiálne prvý futbalový klub na Slovensku, bolo to v roku 1898. V Košiciach sa tak stalo o päť rokov neskôr, teda v roku 1903. Čo už, išlo o dve významné mestá vtedajšieho Horného Uhorska a nečudo, že dnes sa hrdia takouto tradíciou. I keď súčasný stav futbalu v oboch mestách potvrdzuje, že dejiny a bývala sláva je síce pekná vec, ale žiť sa z nej, aspoň na zelených trávnikoch nedá. O tom vie svoje aj už bývala dedina, dnes samostatná súčasť Košíc, teda jej mestská časť Vyšné Opátske. Tá si v tomto roku pripomína storočnicu vzniku organizovaného futbalu vo vtedajšej obci, čo je nemalý dôvod zalistovať si v doterajších dejinách športu v tejto časti Košíc. Len pre zaujímavosť – taká Trnava, päťnásobný majster Československa a držiteľ piatich Čs. pohárov, je uznávanou a obdivovanou stálicou v elitnej skupine slovenských futbalových klubov a jej kronika obsahuje nemálo výrazných úspechov aj v medzinárodnom meradle. Pritom oficiálne futbal v tomto krajskom meste sa zrodil až dva roky neskôr, než už vo V. Opátskom mali zaregistrovaný svoj klub...

Vo Vyšnom Opátskom neboli prví ani poslední, ktorí začínali s loptou, ušitou z handier. Našťastie, už v roku 1922 ju vymenili za koženú. Súperov si nachádzali ľahko, veď vo vtedajších Košiciach s asi 40 000 obyvateľmi pôsobilo viac mužstiev, než v dnešnom veľkomeste! Svoje mužstvá mali poštári, mäsiari, železničiari, vojaci, pivovar, ale i tzv. mestské štvrte ako Baraky, Malá stanica, Olympia... Na stretnutia do Košíc Vyšnoopátčania prichádzali na vozoch, ale i bicykloch a peši.

Kto si už dnes spomenie na to, že futbalové ihrisko ŠK V.Opátske, neskôr sa jeho názov zmenil na Sokol, potom na Pokrok bolo tam, kde sa dnes rozprestiera samostatná mestská časť Nad jazerom.

PREDNOSŤ DOSTAL HOKEJ

Futbal je všade športom č.1, tak to bolo aj vo V.Opátskom, i keď bez výraznejších úspechov. V roku 1947 však agilní funkcionári založili hokejový oddiel a ten sa v dedine rýchlo udomácnil a zapustil hlboké korene. Tak napríklad už od roku 1959 mala obec zastúpenie v majstrovstvách vtedajšieho Košického kraja a jej súpermi na ľade boli hokejisti Kežmarku, Sp.N.Vsi, Gelnice, Levoče, Popradu, Prešova, Humenného, Sabinova a ďalších miest. V tých časoch obliekal dres hokejistov V.Opátskeho i Rudolf Zibrínyi, prvoligový futbalista Košíc a Prešova, ktorý to dotiahol až do reprezentácie Československa!

V Košiciach roku 1962 sa celý seniorsky hokej dostal do rúk armády, veď vtedy vznikla Vojenská telovýchovná jednota /VTJ/ Dukla, čo bola  veľmi dôležitá a potrebná udalosť, ale na druhej strane nevojaci nemali kde rozvíjať svoj talent. Vyšné Opátske vtedy prichýlilo a otvorilo náruč všetkým záujemcom z mesta. Za všetkých z nich spomeňme iba Júliusa Kováča, ktorý to dotiahol skutočne ďaleko, predovšetkým ako tréner. V roku 1986 spoločne s Jánom Selvekom priviedli hokejistov VSŽ Košice k historickému prvému titulu majstrov Československa. Okrem toho ako jeden z juniorských reprezentačných trénerov má kompletnú medailovú zbierku z majstrovstiev Európy. Ako prvý slovenský hokejový tréner pôsobil až v ďalekej Číne, okrem toho celé desaťročie strávil na rôznych funkciách vo významných švajčiarskych kluboch. Práve v tejto krajine odborníci ešte aj dnes pri vyslovení jeho mena rukou znázorňujú sňatie klobúku ako znak uznania Kováčových kvalít.

V 50-tych až 80-tych rokoch minulého storočia sa hokej, podobne ako futbal, hrával takmer v každej obci. Preto postúpiť z jednej súťaže do vyššej bolo naozaj ťažké. O to viac si musíme ceniť úspech mužstva Pokroku Vyšné Opátske, ktoré v sezóne 1972/73 vyhralo krajské majstrovstvá a uspelo aj v kvalifikácii o postup do divízie! Dorastenci dokonca boli účastníkmi II.ligy, čím sa nemohli pochváliť ani oddiely z veľkých východoslovenských miest. Tí skôr narodení Košičania, ktorí sledovali dianie nielen na prvoligových hokejových štadiónoch majú ešte v pamäti mená ako Marian Piro, Peter Peterčák, Štefan Miškuf, Ladislav Kofčák, Július Vajda, Emil Habina, František Vodička, Vladimír Marcišin, Milan Majerník a mnohé ďalšie, ktoré ich súperi vyslovovali s patričným rešpektom.

UŠLO SA VŠETKÝM

Nielen futbal a hokej... Športový život v tejto juhovýchodnej časti Košíc pozostával aj zo ženského futbalu, prvého organizovaného družstva na území mesta /od roku 1969/, cyklistiky, volejbalu, stolného tenisu, ale dokonca i vodného lyžovania a jachtingu.

Pýchou telovýchovnej jednoty bol pekný športový areál, ktorý pozostával z futbalového a hokejového ihriska ako aj zo sociálno-hospodárskej budovy. Plocha pre hokej mala umelé osvetlenie.  

Pribúdajúce roky však priniesli aj výrazné zmeny. Všetky oddiely, až na futbalový zanikli, alebo prešli do iných klubov. Futbal, ktorý celé desaťročia vo V. Opátskom hrávali v podstate iba na úrovní mestských majstrovstiev sa po zmene spoločenských pomerov a po niekoľkoročnom úsilí podarilo dostať do III. ligy, teda do najvyššej regionálnej súťaže. Futbal, aj na amatérskej úrovní potrebuje určité finančné prostriedky a teda aj sponzorov. Prejavilo sa to i v zmene názvu na ŠK Turkon Vyšné Opátske /od roku 2006/.  Noví správcovia areálu sa postarali o jeho rekonštrukciu a tak bolo dosť dôvodov k spokojnosti. Veď  pre porovnanie – v súčasnosti je účastníkom III. ligy aj Tatran Prešov, reprezentant mesta s najstaršou futbalovou tradíciou na celom Slovensku a dlhoročný účastník najvyššej čs. futbalovej súťaže. To, že futbal vo V. Opátskom mal ešte nie tak dávno patričnú úroveň potvrdzuje aj fakt, že v roku 2015 sa mužstvo prebojovalo až do 5.kola Slovenského pohára v ktorom sa stretlo s účastníkom elitnej súťaže, teda Fortuna ligy Žilinou.

ČO ĎALEJ? VRAJ NIČ!

Je ťažko uveriť, že telovýchovná jednota, či futbalový klub už vo Vyšnom Opátskom neexistuje. Napriek bohatej tradícii, akou sa na území súčasných Košíc už nemôže pochváliť žiadna podobná športová organizácia. Pritom tak málo chýbalo do tej storočnice. Iba tri roky! Našťastie, futbal sa v areáli na brehu Hornádu hráva naďalej, i keď bielo-modro-červené dresy vystriedali mladí hráči v žlto-modrých, teda v klasických košických mestských farbách.

Čo sa vlastne stalo? Od roku 2006 sa futbalu vo V. Opátskom darilo najmä zásluhou dvoch štedrých funkcionárov a sponzorov. Boli to Pavol Turczyk a Marcel Alexander. Prvý z nich bol aj aktívnym hráčom i kapitánom mužstva. Ich zásluhou sa mužstvo z periférie stalo najúspešnejším futbalovým kolektívom v meste. Túto situáciu s tými  najlepšími predsavzatiami prebrali zakladatelia FC Košice na čele s Dušanom Trnkom, jeho súčasným prezidentom. Novovznikajúci klub sa najskôr spojil s futbalom v Barci a potom s tým vo V. Opátskom a tak sa FC Košice dostal ihneď do III. ligy. Z nej sa mu podarilo už postúpiť o stupienok vyššie a všetci priaznivci futbalu v druhom najväčšom meste republiky veria, že v priebehu roka či dvoch sa košickému futbalu podarí vrátiť tam, kam patrí. Teda medzi mužstvá ako Slovan Bratislava, Trnava, D. Streda, Trenčín, Žilina... Ako hovorí D. Trnka, Vyšnému Opátskému, konkrétne jeho futbalu, majú byť naozaj za čo vďační a bez tejto fúzie v máji 2018  by v súčasnosti najlepší košický tím nebol ani v II. lige.

ČO BUDE S AREÁLOM?

Futbalové ihrisko vo V. Opátskom v súčasnosti využívajú mládežnícke družstvá FC Košice. Areál teda slúži svojmu účelu, i keď v roku 2010 sa ocitol pod vodou, čo potvrdzuje fotografia O. Orlovského. Žiaľ, majetkové problémy ho neumožňujú veľmi zveľaďovať. Sociálno-hospodárska budova patrí mestu, kvalitný trávnik sa nachádza na pôde, ktorá patrí mnohým majiteľom. Tak to u nás už chodí. Škoda, že vedenie obce sa doteraz nesnažilo dať túto záležitosť do poriadku. Veď na porovnanie – v jednej dedine sa to podarilo, i keď obyčajné ihrisko malo až 175 majiteľov! A čo sa týka budovy: mesto by ju za jedno euro mohlo predať FC Košice, veď nie tak dávno primátor Jaroslav Polaček ponúkal MČ Košice – Staré mesto rovnakú sumu za celú mestskú krytú plaváreň... Ako sa hovorí, športový areál vo V. Opátskom patrí všetkým a nikomu a preto už dnes každý zainteresovaný váha doňho investovať.

OTÁZNIKY OKOLO OSLÁV

Na veľké a nemilé prekvapenie vedenie mestskej časti sa k oslavám významného jubilea akosi nemá. Dosť ľahostajný vzťah má aj k bohatým športovým dejinám samostatnej obce, ktorá sa stala súčasťou Košíc v roku 1969. Ďalším sklamaním pre nás bola informácia z úst starostu Viktora Mikluša, že mestská časť nemá a nevedie kroniku a teda nevlastní ani žiadne materiály, ktoré dokumentujú dlhoročnú športovú históriu V. Opátskeho. Nuž, čo sa dá robiť. Ešte šťastie, že svoj archív o dianí Vyšnoopátčanov na športoviskách má jeden z nich – Ondrej Orlovský. Sám sa športu vo svojom bydlisku venuje od roku 1953, teda od svojich šestnástich rokov, či už ako aktívny futbalista, neskôr funkcionár a zberateľ údajov o športových aktivitách svojich rodákov . Svet tohto človeka však pozná predovšetkým ako uznávaného zberateľa všetkého, čo súvisí s pivom. Teda etikiet, plechoviek či tácok pod poháre – dohromady má týchto artefaktov vyše 300 tisíc!

I keď predstavitelia mestskej časti na oslavy 100.výročia zrodu organizovaného športu vo V.Opátskom nemyslia, chce ich zorganizovať sám Pavol Turczyk, posledný šéf športu v tejto mestskej časti a zároveň kapitán treťoligového futbalového mužstva. „Prídu teplejšie dni a ja vtedy pripravím aspoň nejakú grilovačku. Na nej pospomíname na všetkých tých obetavých nadšencov, ktorí založili organizovaný šport v tejto obci a na tých, ktorí desaťročia v práci svojich predchodcov pokračovali. Do tej prvej skupiny patrili bratia Emil a Gejza Magorčioví, Štefan Farkaš, František Kuta, Július Vodička, Ondrej Forai, Štefan Janočka, Ondrej Sopko, Alexander Kandráč, Ondrej Truhan, Ján Saban... Na nich nadviazali Ľudovít Matyáš, Jozef Bucher, Ondrej Kuta, Ondrej Orlovský, František Kandráč a mnohí ďalší. Prevažná väčšina z nich už síce dávno nežije, ale ich potomkovia a ostatní Vyšnoopátčania si zaslúžia vedieť kto sa pričinil o závideniahodné dejiny športu v tejto mestskej časti, na ktoré môžu byť právom hrdé celé jej generácie...“.

NIEČO Z DEJÍN VYŠNÉHO OPÁTSKEHO

Obec vznikla z chotára Krásnej nad Hornádom, jeho opátskej časti keď opát v roku 1344 dovolil sadiť vinice na ľavom brehu Hornádu. Prví miestni obyvatelia sa spomínajú v roku 1427, ale o dedine ako takej môžeme hovoriť až od roku 1720. Zaujímavé bolo, že jej obyvateľmi sa stali nie vidiečania, ale Košičania, ktorí tu mali vinice a nechcelo sa im do nich neustále prichádzať z mesta. V roku 1828 malo V. Opátske 22 domov a 169 obyvateľov. Pri sčítaní, ktoré bolo v Uhorsku v roku 1900 sa napriek tvrdej maďarizácii až 96% obyvateľov prihlásilo k slovenskej národnosti. Vtedy v obci evidovali 316 ľudí s trvalým bydliskom. Vyšné Opátske sa súčasťou Košíc stalo v roku 1969, od roku 1990 tvorí jej samostatnú administratívnu mestskú časť a v súčasnosti v nej žije asi 2500 obyvateľov.