Desiate parlamentné voľby na Slovensku sa stali mnohostrannou skúškou pre domáce ako aj zahraničné médiá a sociálne siete. Na domácej pôde ma zaujala veta Štefana Nižňanského, ktorý poukázal na to ako štyria milionári budú hovoriť do zostavovania vlády. Je to bystrý postreh, veď je to naozaj po prvý raz čo vládu naozaj zostavujú milionári a to ešte k tomu po obrovskej kampani proti korupcii. Ako sa to Slovensku prihodilo, že práve milionári sú katapultovaní do spravovania štátu a verejnosť im nemá ich  milióny natoľko za zlé, že by niektorým z nich zabránila dostať sa do parlamentu?

Zaujal aj komentár prof. Svetozára Krnu o tom, že vyhral ten šikovnejší a v emotívne vyhranenej spoločnosti nepredvídateľné správanie pomohlo Matovičovi vyhrať, no na vládnutie treba iné vlastnosti ako len šikovnosť v kampani. A to nás čaká po prvý raz vláda s jasnou prevahou konzervatívcov.

A svedčí o tom obrovský ruch na sociálnych sieťach, voľby a vývoj po nich sa budú ešte dlho rozoberať zo všetkých strán, zhora, zdola, zľava, zprava. Dynamičnosť komunikácie na sieťach sa nedá nikdy ničím nahradiť v pomalých novinách. Pripomeňme si teda aspoň niekoľko zahrančnch ohlasov a och súvislosti. V celej kampani zapadlo označenie francúzskej agentúry AFP, že Matovič je excentrický milionár. Čo však zostalo je bezohľadné nálepkovanie Slovenska. A to tak v nemeckých ako aj ruských médiách sa hovorilo o štáte, kde hrozí nástup neonacistov a profašistických síl, kde hrozí priam zosun celého štátu do prava, na okraj bezvýznamnosti v Európskej únie. A samozrejme Slovenska ako štátu, kde treba poraziť mafiu a kde potom, čo bol porazený v 1989 komunizmus a v roku 1988 mečiarizmus teraz, v roku 2020 je porážaná mafia.

Ťažko krivdiť zahraničným médiám, lebo čerpali bohato zo slovníka predvolebnej kapane alebo volebnej noci, ale faktom je, že aj veľmi rešpektovné médiá uverejňovali autorov, ktorí ešte v predvečer volieb strašili nástupom neonacizmu na Slovensku, pritom zahraničná politika nebola v kaman témou, teda ani spochybňovanie medzinárodných väzieb Slovenska.

Pre zodpovednú žurnalistiku je veľká chyba, že sa neprofilovala v debate o zahraničnej politike, pretože novinári stoja pred staronovou úlohou nebyť hlásnou trúbou propagandy NATO. Treba si vybudovať faktografické pozíce preto, že je nevyhnutné orientovať verejnosť a politiku nových, v mnohom neskúsených ľudí, v zložitých pomeroch. Veď situácia sa mení od dodržiavania medzinárodnej spolupráce a medzinárodného práva k právu silnejšieho, narastá nedôvera. Návrat do pomerov, kde sa hľadali výhody na úkor druhého nás vracia nielen do doby temna studenej vojny, ale najmä do slepej uličky.

Zodpovedná žurnalistika, zodpovedné vykresľovamie medzinárodných súvislostí súčasnosti ako aj dejinných súvislostí je osobitne dôležité napríklad v postoji štátu a médií k 75. výročiu konca druhej svetovej vojny. Je to priam skúšobný kameň, kde historická skúsenosť a fakty stoja v protirečení s nátlakom Európskeho parlamentu vytvárať čierno-biely obraz udalostí.

Zo zahraničných ohlasov zaujal názor prispievateľa  Vitalija Vorotnikova z ukrajinských médií, znalca ruských pomerov, autora BBC a Rádia Sloboda. O. i. hovorí ak je pre vás zaujímavé a chcete vedieť čo sa stane s Ukrajinou pozerajte sa na Slovensko, vo voľbách budú stále vyhrávať nielen obyčajní, ale najmä náhodní ľudia konštatuje o.i. v Expreso.tv. Slovensko sa zaradilo do všeobecného trendu „obyčajní ľudia“ proti „vypaseným politikom“natoľko, že to láka víťaza volieb a lídera strany Obyčajní ľudia Igora Matoviča nazvať „slovenským Zelenským“. Ale treba však poznať najnovšie dejiny Slovenska, v podstate keby nebolo vraždy Jána Kuciaka a jeho nevesty  Martini Kušnírovej  Robert Fico by bol býval mal možnosť formovať novú vládu a všetky možnosti spravovať štát ešte päť a možno aj desať rokov. Fico, mnoho rokov spravujúci štát, priam naučil Slovákov dýchať populizmom ako vzduchom. Ficova vláda však práve populizmom zasiala v slovenskej spoločnosti nedôveru k politikom ako takým. A práve preto ho mohli poraziť iba ešte väčší populisti, pretože nezostali nijaké politické sily, ktoré by vo verejnosti mali autoritu. Jednoducho také na Slovensku nezostali. Nebolo takých, ktoré by mali rešpektovaných líderov a tak sa vynorili protivníci z ulice. O ich politických zámeroch jednoducho nikto nič nevedel a prejavili sa ako borci s mafiou. Rešpekt, úcta k politickému procesu, chápania politiky ako profesie jednoducho to už Slováci nemajú, toho už  na Slovensku niet a to isté očakáva aj Ukrajinu. Aj u nás na Ukrajine odteraz budú stále vo voľbách vyhrávať náhodní ľudia, tvrdí ukrajinské médium.