Významná osobnosť slovenského exilu a po roku 1989 člen poradného zboru prvého prezidenta Slovenskej republiky Imrich Kružliak sa 8. decembra dožil storočnice. Pripomenul si to na osobitnom podujatí slovensko – nemecký spolok v Mníchove pod vedením jeho predsedníčky Viery Horchovej. 

Podujatie sa konalo za prispenia generálnej konzulky SR v Bavorsku V. Lombardini a účasti veľvyslanca SR v SRN I. Slobodníka. Jubilantovi poslali pozdravné listy štyria prezidenti – prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, prezident Spolkovej republiky Nemecko Joachim Gauck, bývalí prezidenti SR Michal Kováč a Rudolf Schuster ako aj kardinál Jozef Tomko.

Slávnosti sa zúčastnil primátor Detvy, rodiska jubilanta Ján Šufliarsky a predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Matica slovenská totiž zaradila 8. december 2014, deň narodenia najstaršieho matičiara vekom i dĺžkou členstva v Matici buď na Slovensku alebo v zahraničnej Matici, medzi svoje pamätné dni, rodinní príslušníci a mnohí priatelia a známi. Jubilant sa dožil storočnice pri vynikajúcej duševnej sviežosti a napriek úrazu v trpezlivej a usilovnej rekonvalescencii. Krajanské vysielanie Rádia Slovakia Internacional, RSI, súčasť RTVS pripravilo ako jediné médium na Slovensku záznam z podujatia, ktorý je prístupný na webovej stránke RSI.

Jubilant v ňom spomína na šťastné detské roky v Detve, na prírodu, rodný dom, chlapčenské hry, na prvé ryby a raky chytené na potôčiku neďaleko domu. Len Detvania vedeli, ako ho spomienky na rodnú obec sprevádzali aj celým profesionálnym životom. Dlhé desaťročia pôsobil v zahraničí pod pseudonymom – menom Detvana, ktorého maďarské četníctvo obesilo na výstrahu ako pansláva v nedeľu pred detvianskym kostolom. Je to ojedinelý príbeh uchovania pamäti na barbarský čin nielen v dejinách slovenskej žurnalistiky, ale našich dejinách vôbec.

Predsedníčka slovensko-nemeckého klubu Viera Horchová povedala, že Imrich Kružliak patrí k jeho zakladateľom v Mníchove a exulant Ján Mojto v príhovore pripomenul, bol aj pri zakladaní, pri budovaní americkej rozhlasovej stanice Slobodná Európa v Mníchove, jej slovenskej časti vysielania, kde bol redaktorom pre oblasť kultúry.

Pán J. Mojto pripomenul tolerantnosť, trpezlivosť, jeho ľudský prístup I. Kružliaka, to ako vedel v ňom vzbudiť záujem o východoeurópskych autorov, na chvíle, keď si posedeli pri poháriku vínka, aby si zaspomínali a veruže neraz aj zaplakali. Imrich Kružliak sa pre Jána Mojtu stal aj príkladom toho, ako v cudzine uspieť a pritom nezabudnúť odkiaľ človek prišiel.

Služobne najstarší slovenský poslanec František Mikloško na slávnosti povedal, že Imrich Kružliak je absolútny pojem nielen ako zakladateľ rozhlasovej stanice Slobodná Európa, teda presnejšie človek, ktorý bol pri jej vzniku, ale aj ako zakladateľ slovenského exilového časopisu Horizont. „Bol to vynikajúci časopis, európsky časopis so slovenskou dušou“, konštatoval F. Mikloško, „a aj preto mu želám pokoj v duši v takom vysokom veku a to, aby bol Pán Boh pri ňom“.

Primátor Detvy Ján Šufliarsky pozdravil jubilanta v mene všetkých rodákov. Tí ktorí si ho pamätajú spomínajú naňho v dobrom. Mal veľmi rád Detvu, rád sa tam po roku 1989 vracal. Veľmi ho bolel zánik pracovných príležitostí, prežíval spolu s krajanmi, že je v tomto kraji nezamestnanosť. Imrich Kružliak nikdy nespretŕhal putá s Detvou. Od roku 1994 je jej čestným občanom, konštatoval primátor a dodal, že vedno s Maticou slovenskou pripravujú spomienkovú slávnosť pri ktorej sa odhalí na rodnom dome jubilanta pamätná tabuľa.

Katarína Ľuptáková príslušníčka najužšej rodiny pripomenula, že v rokoch exilu, keď nemohol prísť, pravidelne rodine do Detvy písal, nezabúdal na rodný grunt, preto je aj zachovaný jeho rodný dom. Po štyroch desaťročiach sa v roku 1990 s ním v Detve stretla celá rozvetvená rodina a pospomínali si na jeho rodný Piešť, tak sa volala časť Detvy, kde I. Kružliak vyrastal.

Rímskokatolícky kňaz zo slovenskej mníchovskej farnosti, dobre známy a populárny d.p. Maslák predniesol obľúbenú báseň Anabáza, ktorú jubilantovi kedysi venoval Milan Rúfus a prečítal aj osobne ladený vinš – oslovenie jubilanta od kardinála Jozefa Tomku. Pred mikrofónom RSI dokumentoval jubilant skvelú pamäť a pohodu, keď redaktorke Igrid Slaninkovej povedal, že medzi jeho priateľov a spolupracovníkov v exile „patrili všetci, ktorí ani neboli a ani sa neprevinili ani v službách čechoslovakizmu a ani službách nacizmu, neboli sme v službách nacizmu, bránili sme si svoju štátnosť“, konštatoval jubilant, ktorý v rokoch 1940 – 1944 o. i. zastával vedúce funkcie v úrade tlače a propagandy. „Teraz už málo čítam, som prakticky slepý, rozoznám najmä titulky, ale sledujem a zaujímam sa o dianie na Slovensku, sledujem aj nemecké médiá. Srdcom patrím na Slovensko, nikdy som neprestal byť Slovákom. A ak by som pri príležitosti jubilea mohol či mal niečo odkázať na Slovensko tak je to najmä toto: buďte verní svojmu národu, verní svojej štátnosti, lebo nikto vám nemôže dať viac ako vy sami.“