Bol prvým košickým futbalistom, ktorý hrával v najvyššej čs. súťaži a dožil sa deväťdesiatky. Bolo to 31.mája 2019 a odvtedy mu patrí tento neprekonaný rekord. Do stovky, ako mu to všetci priatelia i bývalí mladší spoluhráči želali už, žiaľ, nedotiahol. Táto legenda nášho futbalu skonala v minulých dňoch vo veku 94 rokov.

Ján Polgár sa síce narodil v pohraničnom mestečku Čop, ktoré je dnes súčasťou Ukrajiny, ale krátko po jeho narodení sa celá rodina presťahovala do Košíc. Z futbalom začal pomerne neskoro, až ako 17-ročný. Jeho výrazný talent sa však prejavil o to rýchlejšie, veď už o dva roky neskôr obliekol prvoligový dres Dynama ČSD Košice. Ešte predtým si ho však všimli zostavovatelia mládežníckych reprezentácií. Aj po dlhých desaťročiach často spomínal na ročník 1950/51. Dynamo ČSD Košice v konečne tabuľke najvyššej čs. súťaže obsadilo 3.miesto, ale... Rovnaký počet 33 bodov mali vtedy okrem Košičanov aj majster  NV Bratislava a druhá Sparta. O konečnom poradí teda rozhodovalo celkové skóre. Pritom železničiari mali na svojom konte najviac víťazstiev v celej sezóne – až 15, prvá Bratislava o jedno a Pražania až o dve menej. V poslednom kole Košičania hrali v Prešove a remizovali 1:1. Jeden gól ich však delil od zisku majstrovského titulu, stačilo im vyhrať 2:1. Tak blízko k zisku tzv. federálneho titulu Košice nikdy predtým a ani potom už neboli...  V roku 1951 dostal však jedinú príležitosť hrať za mužstvo Československa, konkrétne za jeho „B“, v oficiálnom stretnutí v Budapešti.

V roku 1952 dostal povolávací rozkaz na dvojročnú povinnú vojenskú službu a podľa očakávania do jedného z troch armádnych celkov, ktoré „zelení“ mali v I.futbalovej lige. Najskôr to bol Armádny telovýchovný klub Praha, potom Krídla vlasti Olomouc. Na Morave ho viedol Rudolf Vytlačil, tréner, ktorý v roku 1962 mužstvo ČSSR na svetovom šampionáte v Čile doviedol až k strieborným medailám a brankárom „letcov“ bol Viliam Schrojf, toho na týchto MS vyhlásili za najlepšieho gólmana planéty.

Po návrate z vojenčiny to s košickým futbalom vyzeralo ako na hojdačke. Oddiely sa raz spájali, potom rozdeľovali, medzi elitu sa dostávali na jeden súťažný ročník. A tak nečudo, že v sezóne 1957/58  dal prednosť tradičným, ale vtedy prvoligovým, rivalom z Prešova. Tým, ktorí ho v roku 1951 pripravili o majstrovský titul. Po roku sa však vrátil domov, pomáhal Lokomotíve dostať sa do I.ligy, ale po sezóne 1965/66 kopačky zavesil definitívne na klinec. Mal už predsa 33 rokov a v tých časoch podľa mnohých funkcionárov a dokonca i mnohých trénerov tridsiatnici v I. a II.lige už nemali čo robiť. Železničiari sa potom medzi najlepšie čs. tímy dostali o rok, ale už bez neho. Celkovo v najvyššej súťaži odohral 6 ročníkov, konkrétne 130 stretnutí, ale v tzv. veľkom futbale /dve najvyššie súťaže/ dohromady až 15 rokov.

Ako tréner už nemal také vysoké ambície ako hráč. Začínal so žiakmi Lokomotívy, potom viedol družstvá dospelých, ktoré hrávali v krajských súťažiach a divízii. Stále naňho v tom najlepšom spomínajú v Prakovciach, St.Ľubovni, Lubeníku, Poproči, Moldave nad Bodvou...

TAJOMSTVO  DLHOVEKOSTI

Podľa Jána Polgára mal jeho dlhý život bez väčších zdravotných problémov základy v správnej životospráve, rodinnom zázemí a tak trochu i vo všestrannej vernosti. Veď až na dva povinné roky vojenčiny bol celý svoj športový život verný východoslovenskému futbalu, či už ako hráč, alebo tréner. Podobne to bolo aj v jeho súkromnom živote. Svoju životnú lásku Jiřinu spoznal počas pôsobenia vo vojenskej uniforme v Olomouci. Takýmto vojenským športovým manželstvám sa zo skúseností veľká trvácnosť nezvykne dávať, no to ich vydržalo až do jeho smrti, presne 68 rokov! Spolu mali radosť z dvoch dcér, päť vnúčat a šesť pravnúčat, pričom v tejto početnej rodine výrazne prevláda ženské pohlavie...

Posledná rozlúčka s Jánom Polgárom sa uskutočnila v piatok 28. júla o 12.hod. v košickom krematóriu. Česť jeho pamiatke!