Už dvadsať rokov sa udeľuje nemecká novinárska cena pomenovaná podľa zakladateľa spravodajskej televíznej relácie Tagesthemen Hansa Joachima Fridrichsa. Udeľuje sa za kreatívne, kritické, nestranícke, nestranné novinárstvo. Dotovaná je 5000 eurami / predtým 10.000 mariek/. Cenu iniciovalo pätnásť kolegov H. J.  Fridrichsa.

Potiaľto to je iba oznam, ktorý je pre nás vlastne nezaujímavý. Iná vec je však, keď sa pozrieme ako hodnotila odborná komunita tohtoročnú nositeľku ceny, štyridsiatničku Golineh Atai narodenú v roku 1974 v Teheráne. Od piatich rokov žije v Nemecku a cenu dostala za spravodajstvo z Káhiry, kde bola stálou spravodajkyňou, ale najmä za spravodajstvo z prevratu a náhleho zvratu na Ukrajine a následnom konflikte medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou. G. Atai totiž pôsobí od februára 2013 ako stála zahraničná korešpodentka v Moskve.

Verejne o Ukrajine a novinároch

Besedu za účasti desiatok novinárov usporiadala televízna stanica Phoenix, súčasť verejnoprávneho projektu nemeckých televízií ARD a ZDF a Nemeckého rozhlasu pre najrozličnejšie dokumenty a prenos z udalostí udalosti a diskusie. Stanica jestvuje vyše desať rokov a poskytuje dokumenty a prenosy v rozsahu ako nijaký iný TV kanál s dôrazom na komplexnosť, úplnosť a súvislosti.

Beseda po udelení tohtoročnej ceny je však v terajšej situácii oveľa zaujímavejšia ako predchádzajúce informácie. Okrem ocenenej bol prítomný predseda programovej rady siete verejnoprávnych televízií ARD, šéfredaktorka spravodajstva a publicistiky jednej z najväčších staníc WDR, ktorá predtým bola spravodajkyňou v Moskve,  šéfredaktor spravodajstva ZDF, spravodajca a reportér týždenníka Der Spiegel a univerzitný odborník, analytik mediálneho spravodajstva nemeckých a ruských televízií z Heidelbergu.

Nevídané množstvo ohlasov

Téma bola o. i. analýza programovej rady ARD o spravodajstve nemeckých televízií o Ukrajine za obdobie od novembra 2013 do marca 2014. Príčinou bolo, ako potvrdila aj šéfredaktorka stanice WDR /West Deutsche Rundfunk/  bola neuveriteľne veľká záplava ohlasov divákov, nesmierne kritických, na nevyváženosť spravodajstva a vysielania o udalostiach na Ukrajine, Kryme a celého komplexu vývoja EÚ, Ukrajina, Rusko. Záplava ohlasov bola nikdy nevídaná od čias útokov na dvojičky v New Yorku v roku 2001. Tento fakt potvrdili všetci prítomní.

Programová rada a Ukrajina

Predseda programovej rady o. i. konštatoval, že sa zaoberali mnohými otázkami o. i. nedostatočnou znalosťou dejín Ukrajiny, nepochopením celej problematiky Krymu, potom nevyjasnenosťou otázok okolo rokovaní o asociačnej zmluve EÚ – Ukrajina, kto niesol za to technickú, kto politickú zodpovednosť, či sa o tom rokovalo s Ruskou federáciou, či sa dostatočne hovorilo o nielen dejinnom, ale aj politickom vývoji predchádzajúceho obrovia na Ukrajine a v Rusku, kritizovala sa jednostranná a priveľmi personifikovaná, napr. sa sústreďovali mechanicky na meno Putin bez hlbších súvislostí a pod.

Bola to zaujímavá diskusia, pretože časť internej správy programovej rady ARD prenikla na stránky týždenníka Der Spiegel a tak sa rozbehla debata aj o programovej náplni verejnoprávnych televízií. Celá hodinová diskusia sa niesla v duchu kvality zahraničného spravodajstva, ktoré sa v takýchto situáciách nedá robiť bez priamej prítomnosti novinárov na mieste. Jednak spravodajcov, ktorí pracujú pre každodenné televízne a rozhlasové spravodajstvo ako aj bez tých, ktorí nepracujú pod denným tlakom a preto majú lepšie možnosti poskytnúť obraz udalostí v súvislostiach. Zdôrazňovala sa dôležitosť priameho svedectva, súvislostí. Najmä povinnosti a zodpovednosti spravodajcov na mieste pri overovaní informácií. Zdôrazňovala sa zodpovednosť vysielať informácie tak, aby nebol divák šokovaný náhlym vývojom, aby sa informovalo tak, aby nebol vystavovaný šokom a to sa dosiahne len vytrvalým spravodajstvom v súvislostiach.

Kriticky o vlastnej zodpovednosti

Beseda  spravodajcov a ich vedenia a predsedu programovej rady za prítomnosti početného novinárskeho publika sa tri krát reprízovala a je prístupná v mediálnej knižnici stanice stojí za to – verejnoprávna televízia verejne rozoberala – a kriticky – ako vysielala a ako sa má vysielať pri takej udalosti, ktorá vyvolal nevídane masový ohlas divákov. Priami účastníci udalostí hovorilo tom, akými zásadami sa riadia a aký jazyk používajú  pod tlakom tak vývoja ako aj tlaku a ohlasu divákov. Diskusie sa zúčastnili kvalifikovaní ľudia so skúsenosťou a vedomí si veľkej zodpovednosti verejnoprávnych médií.