Ženská hádzaná na východnom Slovensku bola dlhé roky v tieni mužskej. V Prešove sa zrodila až koncom 50-tych rokov minulého storočia a z celoslovenského pohľadu nedokázala konkurovať družstvám z Bratislavy a jej širšieho okolia. Našťastie, v druhom najväčšom meste východoslovenského regiónu však bolo dosť skúsených i zanietených trénerov a funkcionárov, ktorí za sebou už mali pôsobenie v mužských kategóriach Tatrana. Názvy telovýchovnej jednoty sa menili /Lokomotíva, Lok. Agrastav, Lok. ZPA, Lok. ZVL a nakoniec ZVL Prešov/, ale našťastie obetavý tím odborníkov zostával.

A tak sa nakoniec podarilo dostať až medzi československú elitu. Bolo to v roku 1973, ale ďalších jedenásť trvalo, než Prešovčanky získali svoj prvý titul majsteriek ČSSR ! Dovtedy sa to ani raz nepodarilo nielen východniarkam, ale ani nikomu zo stredného Slovenska. Veď ženská hádzaná na Slovensku mala svoje dominanty v Bratislave /naraz až tri celky v najvyššej súťaži/, Šali, Partizánskom a dokonca v obci Topoľníky !

V majstrovskej sezóne 1983-84 ZVL Prešov odohrali 40 prvoligových stretnutí z ktorých 25 vyhrali, tri skončili nerozhodne a 12 prehrali s celkovým skóre 910 : 867 a 53 bodmi. Zaujímavé bolo, že v tom ligovom ročníku na prvých štyroch priečkach skončili iba slovenské tímy – 2.Topoľníky 49b., 3.Partizánske 48 a 4.Štart Bratislava 43 bodov. Prešov mal už vtedy neobyčajne početnú a kvalitnú základňu hráčok najvyššej súťaže, veď do boja o titul zasiahlo až 20 hádzanárok vo veku od 18 do 31 rokov: Alena Damitšová, Oľga Hájková, Terézia Olejníková, Mária Labayová, Blažena Novosadová, Galina Gladišová, Božena Kopanicová, Štefánia Čorbová, Marta Lešková, Mária Himičová, Božena Mažgútová, Renáta Hradilová, Bibiána Ščerbáková, Iveta Kováčková, Jana Obrončíková, Mária Chovancová, Monika Slaninková, Marta Gajdošíková, Monika Bugošová, Oľga Wittnerová. Až 17 z nich sa zapísali do listiny strelkýň gólov, pričom najviac ich dala Ščerbáková – 210, Damitšová /najlepšia čs. hádzanárka v roku 1983/ - 168, Labayová – 140, Novosadová – 121...

Po troch desaťročiach bolo na čo spomínať. Napríklad i na to, ako to bolo reprezentovať v športe jeden socialistický podnik. Samozrejme, jeho vedenie svojim hádzanárkam fandilo, ale ligová súťaž preň znamenala niečo ako jedno z výrobných oddelení. Teda miesto, kde sa musí plniť plán. Družstvo vyhralo aj po priemernom výkone a vtedy sa našli nejaké korunky aj na odmeny. Po veľmi dobrej hre však prehralo a potom čakala na hráčky ťažká manuálna práca priamo vo výrobe... Za jedno si však vtedajší šéfovia národného podniku ZVL Prešov zaslúžia uznanie: peniaze na hádzanársku halu nemali a nikto by im ich ani neschválil. Mohli však vybudovať sklad náhradných dielov a oni namiesto neho postavili solídnu špecializovanú športovú halu !

V súvislosti s titulom majsteriek ČSSR 1984 nemožno nespomenúť trénera Dušana Slanča, bardejovského rodáka. Po Prešove získal ďalší majstrovský titul s Partizánskym, darilo sa mu aj na ďalších pôsobiskách v Bratislave a maďarských mestách Debrecén a Szeged. Trénerskú kariéru zakončil v Bardejove, s ktorým v roku 1993 postúpil do novovytvorenej I.slovenskej ligy. Dušan Slančo mal teraz v Prešove viac dôvodov na oslavy – pred tridsiatimi rokmi jednoducho museli oslavovať bez neho, z pracovných dôvodov odcestoval do Bratislavy a teraz v máji sa dožil významného jubilea – sedemdesiatky. „V Prešove sa mi skutočne dobre pracovalo. Všetky hráčky, ktoré tu začínali od žiackeho veku prichádzali ku mne už s dôkladnou znalosťou hádzanárskej abecedy, ktorú ich naučil mládežnícky tréner Dušan Škopár a okrem toho pri ženách som mal vynikajúceho asistenta Jána Migru...“

Ženská hádzaná v Prešove mala pevné základy. Titul v roku 1984 nebol vôbec náhodný a ani dielom šťasteny. Družstvo ZVL k nemu pripojilo ďalšie tri /1986, 1987 a 1989/ ! Alenu Damitšovú vyhlásili za najlepšiu čs. hádzanárku za rok 1983. Na OH 1980 v Moskve bola členkou čs. reprezentácie A.Damitšová /5.miesto/, na OH 1988 v Soule reprezentovali ČSSR B.Mažgútová a D.Tranžíková /5.miesto/. Na svetovom šampionáte 1978 v Bratislave sa o štvrtú priečku pre Česko-Slovensko zaslúžili aj M.Labayová a D.Tranžíková. Celkovo však v reprezentáciách ČSSR, ČSFR a Slovenska hralo 61 /!/ Prešovčaniek.

V ročníku 1987-88 sa ZVL Prešov dostal až do semifinále PEM, kde ho zastavil Hypobank Viedeň, jeden z najlepších klubových tímov na svete. Vtedy si všimli Máriu Labayovú, obávanú kanonierku a ponúkli jej hrať za ich družstvo. Doslova zo dňa na deň zmenila dres a za vynikajúce profesionálne podmienky sa odvďačila svojim podielom na získaní trofeje PEM v roku 1989. Okrem nej a Rakúšanok v tomto úspešnom celku pôsobili aj hráčky z Juhoslávie, SRN, Maďarsko a Poľsko.

Mária Labayová zarobené peniaze v Hypobanku Viedeň rozumne investovala do kúpy penziónu v Prešove. Nečudo, že oslavy 30.výročia vybojovania prvého titulu majsteriek ČSSR tímom ZVL Prešov sa konali v jeho priestoroch a vďaka jej finančným prostriedkom...