Storočné vypuknutie prvej svetovej vojny je celosvetovou udalosťou. Sto rokov je dostatočne veľký časový odstup , aby sa mohli hodnotiť a vyvodzovať závery z udalostí, kriticky a bez predsudkov vysvetliť pohnútky, zámery a ciele jednotlivých štátov. Vcelku zaujímavý obraz vznikne, ak porovnáme do akej hĺbky a ako sa v jednotlivých štátoch žiaci a študenti oboznamujú v rámci výučby dejepisu s otázkami Veľkej vojny.

Vo veľkej Británii vcelku povrchne – na stredných školách napríklad sa nevyučujú do hĺbky politické súvislosti. Žiaci údajne vedia, že boli zákopy, bahno a že Nemecko bolo úhlavným nepriateľom. Aj bežní ľudia ignorujú historické údaje. No vláda sa chystá na spomienkové projekty, ktoré budú financované vo výške 60 miliónov eur a verí, že to pomôže aspoň znížiť vplyv krajne pravicových a nacionalistických tendencií, ktoré dnes vo Veľ. Británii majú silnú odozvu. Ale názory aj v samotnej britskej vláde sa tiež diametrálne líšia – pravica a ľavica sú rozdelené na túto tému, rovnako aj v tom, ako pripomínať sté výročie. Pravica chce oslavovať víťazstvo Británie nad nemeckým agresorom, pre ľavicu to bola zbytočná vojna s obrovskými ľudskými obeťami.

Školské programy v nemeckých stredných školách tejto téme venujú 15 hodín a učiteľom je daná voľná ruka v tom, aký okruh otázok zdôrazní, resp. vynechá. Problematika Versaillskej zmluvy je však povinná. A výsledok, podľa zahraničných zdrojov je taký, že veľa študentov si nie je vedomá významu a dôsledkov toho, čo pre históriu sveta znamenal vstup Nemecka do vojny... V podmienkach Francúzska v priebehu stredoškolských štúdií – na lýceu – téme sa venuje 5-6 hodín. V učebných textoch nie je prvá svetová vojna videná ako vyvrcholenie vtedajšieho medzinárodného napätia. Prvá svetová vojna sa vyučuje ako trauma z frontu a z genocídy násilia. A toto je v učebných textoch východiskovým bodom k tomu, aby študentom ukázali, že tieto dva faktory priviedli Nemecko na vrchol násilia – aj k vypuknutiu II. svetovej vojny. Francúzsko pozvalo na deň Bastily 14.júla 2014 predstaviteľov a zástupcov viac než 70 krajín zúčastnených vo Veľkej vojne. Isté je aj to, že 3.augusta 2014 francúzsky a nemecký prezidenti sa postavia bok po boku a uctia si padlých a že viedenský filharmonický orchester zahrá na výročie atentátu na nástupcu rakúsko-uhorského trónu koncert v Sarajeve.

V školskom systéme Talianska otázky prevej svetovej vojny sú na programe v posledný rok strednej a vysokej školy a je im venovaný značný priestor. Učí sa chronológia vojny aj s faktami. Vyučujúci to všetko spájajú s medzinárodným kontextom a talianskej komplikovanosti v súčasnosti. U našich susedov v Poľsku otázkam prvej svetovej vojny v systéme školstva je venovaná veľká pozornosť a majú široký priestor na stredných a vysokých školách. Napríklad študenti lýceí majú možnosť na začiatku školského roku vycestovať do Sarajeva, kde sa uskutočňujú výmeny názorov na pripravených seminároch a konferenciách. V Poľsku sa vyučuje prvá svetová vojna ako historická udalosť, a nie ako katastrofa. Ako udalosť, vďaka ktorej znovuvznikol poľský štát. Poľsko vďaka výsledkom I. svetovej vojny získalo nezávislosť. Pre mnohých Poliakov XX. storočie začína rokom 1914. A dám na trpezlivosť váženého čitateľa, či dokáže získať prehľad o tom, ako je to so vzdelávaním o Veľkej vojne na slovenských školách dnes...

Viacerí renomovaní slovenskí historici sú toho názoru, že k tejto otázke sa na Slovensku pristupuje prinajmenšom zvláštne. Podľa nich ide o to, že existuje akýsi „ generačný „ konflikt medzi slovenskými historikmi na túto tému. Tí, ktorí sa nazývajú mladými historikmi a vystupujú skupinovo , však ešte netvoria spolu a nemajú ani spoločný názor na tento vojnový konflikt. Ukázalo sa, že ak nejaký generačný konflikt existuje, či vzniká, tak to súvisí s úrovňou vyučovania na školách. Všeobecne sa tvrdí, že mladší , ináč schopní študenti, akoby nedostali správne školenia a nevedia narábať s dokumentmi. V praxi to znamená, že nedokážu ho správne zanalyzovať a dať do historických súvislostí.

Texty sú vždy dôležité, ale osobnosť učiteľa vždy bude kľúčová . A to nielen na základných a stredných školách, ale aj univerzitách na Slovensku. „ História je skutočne niekedy nepochopiteľná. Nedá sa učiť a vykladať ako malá násobilka a jej výsledky sa nedajú vnímať iba v čierno-bielych farbách. Práve preto ju treba poznávať a racionálne hodnotiť v istých súvislostiach „ – povedal jeden významný znalec histórie slovenských dejín.