Nejednotná opozícia dáva veľkú šancu strane Smer-SD zvýšiť počet svojich primátorov a starostov, ako aj upevniť si pozície v miestnych samosprávach. Pri predpokladanej 30 percentnej podpore vládnej strany sa dá aj v Bratislave očakávať opätovné víťazstvo Milana Ftáčnika, ktorý na primátorský post kandiduje s podporou Smeru-SD. Obdobne sa dá očakávať, že zvíťazia starostovia podporovaní voličmi Smeru-SD. Napríklad v Ružinove sa preto otvára veľká šanca pre bývalého starostu  Slavomíra Drozda, ktorého v posledných komunálnych voľbách len tesne porazil Dušan Pekár, kandidát KDH. Je zrejmé, že vyhliadky pravicových strán, čo  sa týka možného úspechu ich primátorov a starostov sú takmer  nulové. Možno práve preto najmä KDH volá po dvojkolovej voľbe primátorov a starostov. O tom, žeby im to pomohlo niet pochybností. Veď si to už odskúšali v prezidentských voľbách. Dá sa však predpokladať, že i napriek zlej (možno až neexistujúcej) mediálnej politike strany Smer-SD, jej poslanci na tento priehľadný manéver KDH neskočia a Smer-SD si udrží a možno i vylepší svoje pozície aj po ďalších komunálnych voľbách.

Na médiá, ani verejnoprávne, sa vládna strana spoliehať nemôže a preto i v tomto prípade sa bude musieť spoliehať na početnú členskú základňu. Len osobná agitácia jej členov pri oslovovaní nerozhodnutých voličov a získavaní nových sympatizantov strany Smer-SD zachová, prípadne ešte posilní postavenie Smeru-SD na miestnej úrovni. Čo sa týka poslancov, domnievam sa, že v malých obciach a mestách s malým počtom obyvateľov, kde sa ľudia navzájom poznajú je dobré, keď strany  nominujú maximálny počet svojich kandidátov. Vo veľkých mestách ako je Bratislava občania volia podľa straníckej príslušnosti, takže menší počet kandidujúcich za danú stranu má väčší predpoklad na úspech. Šancu presadiť sa v súťaži so straníckymi nominantmi majú, žiaľ, len verejne známe osoby (najmä z médií) a tých je predsa len na komunálnej úrovni stále ešte menšina. Hovorím stále, pretože o posty primátorov a starostov sa uchádza čoraz viacej známych osôb. Vedome nehovorím o osobnostiach, pretože tie sa v dnešnej dobe, žiaľ, „fabrikujú“ aj podľa toho aké majú ekonomické, či politické postavenie.