Vandali tu úspešne ničia čo sa len dá
Na východnom Slovensku, konkrétne v okolí Košíc a na juhozápadnom Zemplíne, je veľa vecí spojených s názvom „Dargov“. Predovšetkým sa tak nazýva obec pod južnou časťou Slánskych vrchov, svojho času dostalo názov Dargov vtedy ešte najväčšie obchodné centrum Košíc „dnes už najväčšie síce nie je, ale názov zostal/, okrem toho je na východe republiky aj obľúbená folklórna súťaž v speve pod názvom Dargovská ruža. Výraz „Dargov“ však súvisí predovšetkým s II. svetovou vojnou, konkrétne s oslobodzovaním východného Slovenska. Ťažké boje od decembra 1944 do januára 1945. Samozrejme, nemožno porovnávať Karpatsko – Dukliansku operáciu s bojmi v Dargovskom priesmyku a jeho okolí. Možno preto z vojensko - historického hľadiska je bitka o Dargovský priesmyk na strednom a západnom Slovensku pomerne neznáma. Dokonca mnohé udalosti a príbehy z bojov, cca 30 km východne od Košíc sú dodnes neznáme. Každý však, kto cestuje z Košíc smerom na Michalovce alebo naopak si nemôže nevšimnúť pri ceste cez priesmyk pamätník, ktorý tvoria tri postavy s výrazom „víťazstvo“ a v ruštine „pobeda“, na druhej strane cesty dva tanky T-34 /jeden za obcou Dargov, druhý v dedine Košický Klečenov/. Na otázky tých, ktorí okolo týchto relikvií a pamätníka prechádzajú prvýkrát a pýtajú sa, čo predstavujú a prečo tu vlastne sú, málokto dokáže fundovane odpovedať.

Sovietska armáda, konkrétne vojská 4.ukrajinského frontu pod velením armádneho generála Ivana Jefimoviča Petrova v rámci Východoslovenskej operácie plánovali oslobodiť Košice i Prešov ešte v prvej polovici decembra 1944. Vojská 4. Ukrajinského frontu mali už za sebou namáhavé, ale víťazné boje. Oslobodili podstatnú časť vtedajšej Podkarpatskej Rusi a severovýchodný cíp Slovenska, na územie ktorého vstúpili už 21. septembra, konkrétne do obce Kalinov pri Medzilaborciach. Kalinov sa takto stal prvou slovenskou obcou, oslobodenou od nemeckých okupantov. Práve za všetky tieto zásluhy I. J. Petrova v októbri 1944 povýšili do hodnosti armádneho generála.

Ofenzíva 18.armády 4.ukrajinského frontu sa začala 9.decembra ráno s tým, že bude potrebovať iba päť dní na to, aby spoločne s jednotkami 1. gardovej armády vstúpili do Košíc. Obranná línia wehrmachtu Gisela-Stellung, ktorá prechádzala aj Dargovským priesmykom však umožňovala Nemcom úspešne sa brániť. Ťažko schodný horský terén viac vyhovoval okupantom, napriek tomu sa ich obrannú líniu podarilo prelomiť. Nemci sa však nevzdávali a postup červenoarmejcov na niekoľko dní úplne zastavili. Fašistickí vojaci si síce uvedomovali, že nakoniec budú musieť aj tak ustúpiť, čo aj urobili, ale zároveň sa presunuli do pripravených pozícií priamo na najvyšších bodoch priesmyku. Tvrdé každodenné boje vyčerpávali najmä útočiace sovietske jednotky a tak sa frontová línia ustálila na výšinách a svahoch priesmyku i ostatných častí Slánskych vrchov. Znamenalo to, že vstup do roku 1945 Košice prežijú ešte stále v nemecko-maďarskej okupácii. Jednotky 18.armády však využili preskupenie nemeckých vojsk, veľkú časť ktorých prevelili tam, kde už sa začal hlavný útok sovietskych armád – najkratšou cestou z Poľska sa dostať blízko k Berlínu. Vojakom 18.armády potom už stačil v podstate iba jeden deň aby prekonali Dargovský priesmyk a dostali sa do Košíc zo západu, pričom ďalšie armády a zbory prišli do mesta z juhu a juhozápadu. Nad Košicami tak 19.januára 1945 zaviali bojové zástavy Červenej armády...

DARGOV – SYMBOL UTRPENIA I SLOBODY
Vojnové udalosti v rokoch 1944-45 pri Dargovskom priesmyku dlhé roky pripomínal areál, v ktorom boli umiestnené sovietske zbrane, samotný pamätník, prízemná budova so sieňou bojovej slávy, Ružový sad... Do roku 1990 sa tu konali rôzne slávnosti, delegácie sem chodili klásť vence pri príležitosti výročí oslobodenia Košíc 19.januára a ukončenia II. svetovej vojny v Európe 9.mája, prichádzali skupiny žiakov z okolitých obcí, skladali tu pioniersky sľub... Po novembri 1989 záujem o pamätník už neprejavoval nikto, ani tí, ktorí boli zaň zodpovední, predovšetkým Okresný úrad Košice – okolie so sídlom v Košiciach. Nečudo, že vandali ukradli a znivočili všetko, čo sa len dalo. Dokonca zmizlo jedno delo a Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Bratislave si oficiálne sťažovalo na to, že niekto, pritom to musel byť veľmi šikovný a znalý vecí, hlavne tankov mieriacich na západ, obrátil na východ ! VÚC Košický samosprávny kraj sa pred časom dohodol s obcou Košické Kľačany na údržbe pamätníka a jeho okolia. Išlo skutočne iba o najnutnejšie práce, ako kosenie a čistenie okolia pamätníka, okrem toho od mája do októbra tu pôsobil kvalifikovaný sprievodca, ale to iba cez víkendové dni.

V decembri 2012 pamätník na Dargovskom priesmyku prešiel pod správu Kultúrneho centra Abov so sídlom v obci Bidovce. Bolo to šťastné riešenie, pretože jeho riaditeľka Mgr. Renáta Kočišová má záujem urobiť z pamätníka a jeho okolia to, čo si zaslúži – dôstojné miesto našich novodobých dejín. „Už v minulom roku sme v sieni bojovej slávy umiestnili panely, pripomínajúce udalosti v tomto regióne v rokoch 1944-45. V tomto roku si pripomenieme 70.výročie bitky o Dargovský priesmyk a teda o Košice, Prešov a priľahlé územie. Preto chceme v rámci možností dať pamätník s okolím do dôstojného stavu. Spoliehame sa na to, že časť finančných prostriedkov získame z eurofondov. Aj keď nie originálne zbrane, ale umiestnime tu aspoň rôzne repliky a v exteriéri ďalšie informačné tabule, okrem toho tu chceme zriadiť kinosálu. Problémy spočívajú aj v tom, že sieň bojovej slávy nie je vykurovaná a tak cez zimu musí byť uzavretá. Ďalším nedostatkom je hygiena, nemáme tu žiadne WC! Musíme však rozmýšľať realisticky, na generálnu rekonštrukciu objektu peniaze asi nebudeme mať“, konštatuje R. Kočišová.

Súčasťou pamätníka Víťazstvo bol niekedy aj krásny Ružový sad. Vysádzali ich do trojuholníkov a tých bolo dohromady 22 – po jedenásť z každej strany. Každý z nich má symbolizovať tisíc zabitých, ťažko zranených a nezvestných sovietskych vojakov, teda dohromady asi 22 000. Na jeho znovu oživenie však nie sú peniaze a okrem toho zlé skúsenosti hovoria, že o niekoľko dní by už bolo po ňom. Veď zlodeji tu už začali rozoberať dokonca aj mramorové obloženie siene bojovej slávy ! Žiaľ, aj po skončení vojny tu zahynuli pyrotechnici aj obyvatelia okolitých dedín. Územie týchto bojov bolo doslova posiate mínami a prakticky dodnes sa tu dajú nájsť rôzne stopy ťažkej bitky. Aj tí tu majú svoj pamätník a ďalší pri obci Dargov.

Kultúrne centrum Abov pripravuje aj vydanie knihy Pohľad na Dargovské bojisko spoza Abova a Zemplína /dvoch historických regiónov, ktorých územia sa rozprestierajú v južnej časti Slánskych vrchov/. Dvaja autori, ktorých vekovo delí jedna generácia, priblížia vojnové udalosti spred 70 rokov. Podľa neoficiálnych správ z podnetu nášho veľvyslanca v Moskve Jozefa Migaša sú ruskí vojenskí archivári ochotní sprístupniť našim bádateľom materiály, súvisiace s bitkou o Dargovský priesmyk a o Košice a Prešov. Dokonca sú ochotní hradiť ich pobyt v Moskve...